(Minghui.org) Potom, čo ma na jeseň 2011 niekto nahlásil, že šírim informácie o prenasledovaní Falun Dafa, preradili ma na odľahlú školu v horskej dedine, aby som tam učila. Je to veľmi malá škola. Pridelili mi druhákov a štvrtákov, o ktorých sa hovorilo, že mali najhorší študijný výkon v tejto mestskej oblasti.
Strávila som jeden týždeň navštevovaním rodičov a dedinských úradníkov, aby som sa dozvedela viac o svojich žiakoch. Povedali mi, že tieto deti neboli zlé a že v škole sa činili slabo len kvôli tomu, že nemali dobrých učiteľov.
Pomyslela som si, že to nie je náhoda, že som sem prišla. Tieto deti potrebovali moju pomoc. Svoju prácu musím vykonávať dobre.
Pomáhanie žiakom
So súhlasom od rodičov svojich žiakov som usporiadala extra hodiny ráno aj večer, aby som im čím skôr pomohla zlepšiť si prospech.
Kúpila som zošity, perá a ostatné školské potreby za svoje vlastné peniaze, aby som nimi žiakov mohla odmeniť. Ukázalo sa, že všetci sa chceli učiť a robili rýchly pokrok v učení.
Do svojich učení som tiež zahrnula základné princípy Falun Dafa, pravdivosť, súcit, znášanlivosť a študentov som povzbudzovala, aby tieto princípy nasledovali vo svojich životoch.
Na dedine neboli zásoby vody a ľudia si museli nosiť vodu spod hory. Mnohí učitelia žiadali svojich žiakov, aby im chodili po vodu. Vždy som to robila sama a tiež som pri tom pomáhala starším na dedine.
V jednu nedeľu prišli do môjho domu úradníci z Úradu 610 a policajnej stanice. Prehľadali môj domov a zatkli ma. Väznili ma v zadržiavacom centre viac než 40 dní.
Keď som sa vrátila do práce, dedinskí úradníci a miestni obyvatelia ma všetci prišli pozdraviť. Žiaci boli radi, že ma vidia späť. Všimla som si, že niektorí z nich mali v očiach slzy. Po hodine ma obkolesili a povedali mi, že ma tam potrebujú.
Na konci roka mali všetci moji žiaci pri skúškach dobré výsledky. Všetci, oni aj ich rodičia, vyjadrili uznanie za moju tvrdú prácu.
Keď sa začal druhý školský rok, mnohí z rodičov mojich žiakov ma pozvali k sebe domov na večeru alebo mi priniesli jedlo do školy. Nechcela som im spôsobovať problémy alebo finančnú záťaž, takže som sa im poďakovala a milo som ich ponuky odmietla.
„Nikto ťa nemôže prenasledovať, pokiaľ sme tu“
Na jar 2002 do školy prišla polícia a pokúsila sa odviesť ma na hodiny vymývania mozgov. Keď sa to dozvedeli, niektorí rodičia pribehli do školy. Povedali mi: „Neboj sa. Máš nás. Kde nájdeme takúto dobrú učiteľku? Nikto ťa nemôže prenasledovať, pokiaľ sme tu.“
Dedinskí úradníci povedali vláde mestskej oblasti ako na mňa dedinčania reagujú. Tiež im povedali, aký je môj výkon v škole vynikajúci. Mestským úradníkom nariadili, aby mi nič neurobili, lebo dedinčania by to neakceptovali.
Nakoniec mestskí úradníci zrušili svoj plán poslať ma do centra na vymývanie mozgov.
Využila som túto príležitosť, aby som povedala viacerým rodičom a učiteľom o Falun Dafa a prenasledovaní.
Moc pravdy a viery
Každý rok pred Medzinárodným dňom detí 1. júna, sa očakávalo od starších žiakov v škole, aby sa pridali k Mladým pionierom Čínskej komunistickej strany.
Keďže som svojim žiakom často hovorila o krvavej a totalitnej histórii komunistickej strany, nikto z nich sa nechcel pripojiť k strane alebo k jej pridruženým organizáciám. Škola taktiež vyvíjala menší tlak na študentov, aby sa pripojili k Mladým pionierom. Mnohí žiaci, ktorí boli tiež členmi Mladých pionierov, z nich vystúpili.
V roku 2005 som u seba doma založila malé výrobné miesto na tlačenie informačných materiálov o Falun Dafa. Mnoho z našich miestnych praktizujúcich každý týždeň dostávalo odo mňa materiály a rozdávali ich okolo mesta. Vďaka Majstrovej ochrane naše malé rodinné centrum materiálov bežalo bez problémov.
Na začiatku jari 2016 ma mestskí úradníci znova vyhľadali a nariadili mi, aby som napísala vyhlásenie o vzdaní sa Falun Dafa. Vyhrážali sa mi, že ma pripravia o moju prácu a výplatu, ak to odmietnem urobiť.
Povedala som im: „Praktizovaním Falun Dafa som neurobila nič nesprávne. My všetci sme dobrí ľudia, ktorí nasledujú princípy pravdivosti – súcitu – znášanlivosti. Sloboda viery je právom, ktoré Ústava dáva každému občanovi. Nikto nás nemôže obrať o toto právo. Ktokoľvek, kto to robí, porušuje Ústavu a pácha zločin.“
Odišli bez slova.
Neskôr navštívili môjho syna, ktorý pracuje v meste a tlačili naňho, aby sa pokúsil presvedčiť ma, aby som napísala vyhlásenie. Môj syn s mojou nevestou prišli ku mne domov a robili z toho veľkú vec.
V tej chvíli som si spomenula na Majstrove slová:
„...jednoducho tým že budete mať svoje srdce neovplyvnené, budete schopní vyriešiť všetky situácie.“ („Odstráňte svoje posledné pripútanosti“, Základy pre ďalší pokrok II)
Pokojne som im povedala: „Musíte v tom mať jasno: nie je to tak, že by som nechcela pracovať alebo mať výplatusú to oni, kto ma prenasleduje. Na praktizovaní Falun Dafa nie je nič nesprávne. Sú to oni, kto to zle pochopil. Ak by som si mala vybrať medzi praktizovaním Falun Dafa a svojou prácou, určite by som si vybrala Falun Dafa. Je nemožné, aby som pre nich napísala to vyhlásenie.“
Keď videli, že ma v tom nemôžu zmeniť, nepovedali toho veľa a odišli.
Svoju prácu učiteľky som si udržala.
