(Minghui.org) Dobrý deň, Majster! Dobrý deň, spolupraktizujúci!
Narodila som sa vo veľmi chudobnej horskej oblasti v provincii Anhui, len pár rokov pred veľkým hladomorom v Číne. Boli sme takí chudobní, že som zriedkakedy mala topánky a nemala som dostatok jedla. Keď som vyrástla, vydala som sa a stala som sa matkou v skorej 30-tke.
Učila som v škole, ktorá bola pridružená k štátnemu podniku. Všetci úradníci na škole boli navzájom spojení. Nevedeli učiť ani sa o učenie nezaujímali. Išlo im len o peniaze. Nedávala som im „dary“, ako to robievali iní učitelia, keďže som mala málo peňazí a nechcela som nikoho podplácať. Následkom toho so mnou v tejto škole zaobchádzali zle.
Keď som v roku 1996 už strácala všetku nádej, dostala sa ku mne kniha Čuan Falun. Okamžite ma veľmi zaujala. V ten deň som ju neustále čítala a dokonca som aj zabudla na jedlo. Takto som sa stala praktizujúcou Falun Dafa. Vďaka knihe som pochopila, prečo ľudské bytosti trpia a chcela som nasledovať Majstra, aby som sa vrátila do svojho skutočného domova!
Jiang Zemin a jeho prívrženci v roku 1999 spustili prenasledovanie Falun Gongu. Počas tejto ťažkej doby som Majstrovi Li verila ešte viac. Vedela som, že nie je nič nesprávne na pravdivosti-súcite-znášanlivosti a pevne som verila v tieto princípy.
Dafa praktizujem 23 rokov. Je toho veľa čo povedať a tak mnoho príbehov, ktoré by sa dali zdieľať. Cesta kultivácie určite nie je ľahká, avšak nič ma nemôže zastaviť v nasledovaní Majstra.
Moje topánky neklopali a pomohli mi utiecť
Miestni praktizujúci sa rozhodli, že musíme ísť na verejnosť a ukázať našu podporu pre Dafa. V to ráno sa viac než 60 praktizujúcich zhromaždilo v rušnej štvrti mesta a robilo cvičenia Falun Dafa. Rozložili sme desaťmetrový transparent so slovami „Falun Dafa je dobrý“. Nakupujúce davy aj o niekoľko ulíc ďalej zreteľne počuli cvičebnú hudbu. Počas robenia cvičení som sa cítila nádherne. Cítila som, ako sa Falun otáča a moje telo bolo veľmi ľahké.
Keď sme ukončili hodinu cvičení v stoji, otvorila som oči a uvidela som, že sme obkľúčení niekoľkými radmi policajtov. Jeden policajt na nás zakričal: „Kto je vaším vodcom?“ Jedna praktizujúca mu odpovedala: „Nemáme žiadneho vodcu.“ Polícia nám nariadila, aby sme sa zoradili a začali nás fotiť. Praktizujúci okolo mňa zotrvali pokojní a nikto sa nepohol.
Odrazu som si pomyslela: „Nie, nemôžem byť zatknutá. Môj syn je stredoškolákom a potrebuje ma, aby som bola doma. Mala by som sa pobrať domov.“
Hneď ako som si to pomyslela, začala som kráčať smerom ku kruhu policajtov. Mala som obuté kožené topánky na podpätku, ktoré zvyčajne hlasne klopkajú, keď podpätky narážajú o zem. Tentokrát však moje topánky nerobili žiaden zvuk, hoci som kráčala po tvrdom betóne. Mala som pocit, akoby som kráčala po jemnom koberci. Keď som prišla blízko ku policajtom, dvaja z nich odstúpili nabok a nechali ma prejsť. Potom, čo som odišla preč od nebezpečia, moje topánky začali znova hlasno klopať. Bezpečne som sa vrátila domov.
Neskôr som sa dozvedela, že ostatní praktizujúci boli zatknutí. Niektorí boli vzatí do centra na vymývanie mozgu a iní boli uväznení v pracovných táboroch.
„Máš pre seba celý autobus“
Počas letných prázdnin 2009 som si vzala tašku s pravdu objasňujúcimi materiálmi a zamierila som do svojho rodného mesta. Chcela som, aby sa tam ľudia dozvedeli o Falun Dafa.
Na autobusovej stanici s diaľkovými spojmi ma zastavil bezpečnostný inšpektor a nariadil mi, aby som im dala svoju tašku na prehliadku. Pomyslela som si, že nemôže skontrolovať moju tašku.
Hneď ako sa sformovala táto spravodlivá myšlienka, inšpektor sa usmial a silno do mňa postrčil. Takmer som spadla. Potom som si však uvedomila, že som už prešla cez kontrolu a bola som vo vnútri stanice. Úprimne som sa poďakovala Majstrovi za to, že ma ochránil.
O niekoľko hodín som prišla do svojho rodného mesta a čakala som v lese takmer do polnoci. Potom som do každého domu rýchle rozdala brožúrky, DVD a amulety. Vidiečania ich uvideli nasledujúce ráno pri otvorení dverí.
Keď som s tým bola hotová, kráčala som po veternej horskej ceste. V tú noc tam nikto nebol. Všetko, čo som počula, boli len zavíjajúce zvieratá v okolitých horách. Nebála som sa, pretože som vedela, že Majster tam bol so mnou. Recitovala som si Majstrovu báseň:
„Veľký osvietený, ten ťažkostí sa nebojí
Jeho vôľa, sťa z diamantu by ju odliali
Život či smrť, pripútanosť nemá
Šľachetne kráča cestou nápravy Fa“
(„Spravodlivé myšlienky, spravodlivé činy“, Hong Yin II)
Počas chôdze som vysielala spravodlivé myšlienky. Prešla som približne 30 km a dostala som sa do iného mesta. Moje nohy boli boľavé a unavené. Sadla som si a čakala som.
Už začínalo svitať, keď predo mnou zastavil autobus. Mal namierené do hlavného mesta provincie a vodič čakal v dverách autobusu. Rýchle som doň nastúpila. Práve keď som sa posadila, do autobusu nastúpil jeden mladý muž. Jedol lievance. Usmial sa a povedal mi: „Pozri, aká si skvelá! Máš pre seba celý autobus!“ Neuvedomila som si, že cez slová tohto mladíka ma povzbudzuje Majster. Slušne som mu odpovedala: „Čoskoro do autobusu nastúpi viac ľudí.“ Odrazu som si uvedomila, že tento mladý muž, ktorý sa mi práve prihovoril, zmizol. Bola som jedinou cestujúcou v autobuse.
Zaspala som. Keď som sa prebudila, prišli sme na moju autobusovú zastávku. Tento výlet mi zabral viac než 20 hodín. Kvôli dlhej chôdzi som mala nohy pokryté pľuzgiermi. Avšak moje srdce bolo naplnené šťastím.
Moje pracovné miesto bolo úspešne presunuté
Nová vládna politika v roku 2002 vyžadovala, aby sa všetky školy pridružené k štátnym podnikom, zmenili na komunitné verejné školy. Všetci školskí zamestnanci mali byť presunutí do verejného školského systému, avšak „učitelia, ktorí bol trestaní, nemajú byť presunutí“, hovoril vládny dokument. Podľa tohto „pravidla“, keďže som bola praktizujúcou Falun Gongu, by som prišla o svoju prácu.
Majster povedal:
„Tvárou v tvár bezdôvodnému ubližovaniu, tvárou v tvár prenasledovaniu Dafa, a tvárou v tvár nespravodlivosti nám vnútenej, nemôžeme riešiť veci alebo kategoricky prijímať veci tým spôsobom, akým sa to robilo predtým v osobnej kultivácii, pretože učeníci Dafa sú teraz v období nápravy Fa. Ak problém nie je spôsobený našimi vlastnými pripútanosťami alebo chybami, potom to musí byť tak, že zlo zasahuje alebo robí nedobré veci.“ („Náprava Fa a kultivácia“, Základy pre ďalší pokrok II)
Pomyslela som si: „Nemala by som uznať prenasledovanie starých síl.“
Šla som sa porozprávať s úradníkmi na rôznych úrovniach, vrátane tých vo verejnej bezpečnosti, na Úrade 610, v mestskej rade a v mestskom vzdelávacom výbore. Povedala som im, že praktizujúci Falun Gongu sú všetci dobrí ľudia. Poznali moju povesť vynikajúcej učiteľky. Úradníci, s ktorými som sa rozprávala, boli všetci milí a mnohí z nich mi sľúbili, že sa pokúsia tento problém vyriešiť.
V jednu noc som mala veľmi jasný sen. Bola som v priekope plnej špinavej vody. Jedna kolegyňa stála blízko s milosrdným výrazom na tvári. Natiahla som sa k nej s pravou rukou, no bola príliš slabá, aby ma odtiaľ vytiahla. Potom som uvidela jedného muža, ktorý stál na druhej strane. Mal na sebe oblek. Pozeral sa na mňa s vážnym, no súcitným výrazom. Natiahla som k nemu ľavú ruku a dúfala som, že ma vytiahne. Namiesto toho, aby ma vzal za ruku, sa odrazu objavil hneď vedľa mňa a potom som mala pocit, akoby ma niekto ťahal za bundu. Okamžite som mala dostatok sily, aby som sa dostala von z priekopy.
Vedela som, že Majster mi pomáha a čoskoro sa mi malo podariť prekonať túto prekážku. Udržiavala som si silné spravodlivé myšlienky.
Pobrala som sa znova za riaditeľom mestského vzdelávacieho výboru. Riaditeľ mi ihneď povedal: „Žiaden problém. Tvoje pracovné miesto bude presunuté.“ Taktiež pochválil môj pracovný výkon odvedený v škole .
Vedúci v spoločnosti, ku ktorej bola moja škola pridružená, ma veľmi podporovali. Strávili celý týždeň rozhovormi s úradníkmi na vyšších úrovniach a poslali im správy, v ktorých povedali, aká som dobrá a že moja práca by sa mala presunúť do verejného systému napriek tomu, že praktizujem Falun Gong. Jedna kamarátka a kolegyňa mi povedala: „Vzala som si jeden deň voľno a bola som pripravená stráviť celý deň vyhľadávaním vedúcich vzdelávacieho výboru, aby som im o tebe povedala. A vieš čo? Keď som vstúpila do kancelárie výboru, objavili sa všetci vedúci, akoby mali mať stretnutie! Podarilo sa mi porozprávať sa so všetkými z nich za menej ako dve hodiny. Falun Gong je mocný.“
O niekoľko dní neskôr mestská vláda oznámila mojej škole, že „Učiteľka, ktorá praktizuje Falun Gong, má výnimočné povolenie na presun do verejného školského systému. Prosím, konajte okamžite.“ Keď to v mojej škole bolo oznámené, všetci učitelia tlieskali.
