(Minghui.org) V roku 1997 som bola pri svojej dcére, keď po prvýkrát počúvala prednášky Majstra Li. Počas prednášok som uvidela veľký biely vír podobný tornádu, ktorý sa točil nad mojou hlavou. Po vypočutí si všetkých deviatich prednášok som si dokázala zapamätať len to, že Falun Dafa, tiež nazývaný Falun Gong, učí ľudí, aby mali vyššiu morálku. Moja susedka, ktorá je praktizujúcou, mi povedala, že ten veľký vír, ktorý som videla, bol Falun, koleso Zákona. Povedala mi, že mám dobré vrodené schopnosti a poradila mi, aby som usilovne praktizovala. V júli som s ňou šla na cvičebné miesto Falun Dafa a skutočne som sa stala praktizujúcou.
V tom čase som učila na strednej škole a mala som prácu na polovičný úväzok na troch univerzitách. Bola som extrémne zaneprázdnená. Nasledovala som princípy Falun Dafa pravdivosti-súcitu-znášanlivosti a moji kolegovia a študenti si ma vážili.
Avšak mala som problém vstať ráno, aby som robila cvičenia. No zvláštne bolo, že o 4:10 ráno každý deň ohrievač vedľa mojej postele začal jemne pípať. Ak som stále nevstala z postele, dvere na mojej spálni začali hlasno búchať, akoby do nich niekto kopal. Odvtedy, dokonca aj keď som bola nútená opustiť svoj domov a žiť na rôznych miestach, aby som sa vyhla prenasledovaniu, zvuk drevených úderov zaznieval každé ráno. Vedela som, že Majster mi pripomína, aby som sa zobudila a robila cvičenia.
O dva mesiace po začatí praktizovania Falun Dafa som mala autonehodu. Lekár urobil štyri stehy na pravej strane mojej hlavy a mala som zlomenú kľúčnu kosť. V priebehu mesiaca som sa však úplne zotavila a vrátila som sa späť do práce.
Moja dcéra, ktorá trpela na silnú reumu a bola ochrnutá kvôli svalovej atrofii, získala po počúvaní Majstrových prednášok nový život. Nadobudla naspäť čiastočnú pohyblivosť.
Keď čínsky komunistický režim 20. júla 1999 prax zakázal, šla som na úrad provinčnej vlády, aby som apelovala za právo praktizovať Falun Gong. Vzali ma na policajnú stanicu, kde mnou otriaslo hanobenie Falun Gongu vládou a vedela som, že budú v prenasledovaní praktizujúcich bezohľadní. Avšak myšlienka, že sa vzdám praxe, bola neprijateľná. Život by nemal zmysel, ak by som nemohla praktizovať Falun Dafa.
Šesťkrát som bola zatknutá, môj dom bol nespočetnekrát prehľadaný a aby som sa vyhla zatknutiu, odišla som z domu na štyri roky. Avšak ani raz som sa nevzdala praktizovania Falun Gongu. Počas týchto ťažkých časov sme so spolupraktizujúcimi zotrvali v prebúdzaní láskavých myšlienok u mnohých vnímajúcich bytostí. Objasňovali sme fakty o Falun Gongu policajtom, ktorí nás prišli zatknúť a prehľadať naše domy. Diskutovali sme o prospechoch praktizovania Falun Gongu a videli sme, že títo ľudia majú láskavú stránku.
Objasňovanie faktov o Falun Gongu policajtom a dozorcom
19. januára 2000 ma zatkli po druhýkrát. Nasledujúci večer si ma predvolal riaditeľ policajnej stanice. Zaútočil na mňa, hneď čo som vošla do jeho kancelárie. Nikdy predtým som vo svojom živote nebola takto pokarhaná. Rozplakala som sa a povedala som mu: „Môžeš sa opýtať mojej školy, akou som učiteľkou. Vieš prečo praktizujem Falun Gong? Moja dcéra dostala dedičnú rodinnú chorobu, keď študovala na univerzite. Minula som všetky svoje peniaze a hľadala som liečbu u mnohých lekárov v Číne, no žiaden nedokázal jej chorobu vyliečiť. Niekto mi navrhol, aby sme skúsili Falun Dafa a nakoniec sa moja dcéra vyliečila vďaka praktizovaniu Dafa.“
Bol ticho a zaznamenal si každé slovo, ktoré som mu povedala. Avšak aj tak ma vzal do zadržiavaceho centra s jedinou výnimkou, že som cestou do väzenia nemala spútané ruky.
Na druhý deň ma v zadržiavacom centre vypočúvali mnohí policajti. Povedala som im, že nedbám o to, kto nám bráni v praktizovaní Falun Gongu alebo čo Jiang Zemin, bývalý vodca komunistického režimu, ktorý spustil prenasledovanie Falun Gongu, nariadil – nevzdám sa svojej viery. Jeden policajt sa usmial a povedal: „Prečo nenapíšeš svoju skúsenosť o praktizovaní Falun Gongu?“ Napísala som, prečo som začala praktizovať Falun Dafa a o prospechoch, ktoré priniesol mne a mojej dcére. Policajt sa na to pozrel a povedal: „Ospevuješ chválami Falun Dafa.“ Usmial sa a odišiel s hárkom papiera, ktorý som napísala.
Po tretíkrát som bola zatknutá o dva mesiace neskôr, keď som sa práve fotila so svojimi študentmi na maturitnú fotku. Príčina môjho zatknutia bola, že som šla do domu praktizujúcej a bola som tam päť minút.
Položili mi mnoho otázok o Falun Dafa. Rozprávala som sa s policajtmi do štvrtej rána, no napriek tomu ma vzali na miestnu policajnú stanicu. Po ceste jeden policajt povedal, že už počul od ostatných, aký je Falun Dafa úžasný, no nevedel toho veľa, až kým ma nestretol. Skutočne pochopil cnosti praxe z mojej skúsenosti.
Potom, čo ma v škole zatkli, policajti sa vlámali do môjho domu a prehľadali ho. Moja dcéra bola doma sama. Opýtala som sa policajta na svoju dcéru. Policajt mi povedal, že moja dcéra plakala a prosila ich, aby jej nechali knihu Čuan Falun. Opýtala som sa, či jej vyhoveli. Povedal mi, že áno.
Čínska komunistická strana (ČKS) mala mať kľúčové stretnutie v Pekingu a urobila som niekoľko petícií, ktoré vládu žiadali, aby hovorili o záležitosti Falun Gongu. Niekoľko prázdnych petícií som si nechala doma medzi svojimi učiteľskými materiálmi. Keď som sa vrátila domov, petície som uvidela na vrchu materiálov. Polícia ich našla, keď prehľadávali môj dom, no nevzali ich. Keď som neskôr stretla jedného z policajtov, poďakovala som sa mu a on ihneď vedel, čo tým mienim. Povedal mi, že nič nevidel.
Na policajnej stanici, ma osoba, ktorá nosila jedlo väzňom, spoznala a zavolala moje meno. Odvtedy som vo svojej porcii dostávala dve jedlá a mnoho parených buchiet. Samozrejme, že som ich zdieľala so spoluväzenkyňami a spolupraktizujúcimi. Po prepustení som tejto osobe kúpila šaty a darovala som jej ich, aby som sa jej poďakovala, že sa o mňa starala.
Počas osláv Národného dňa 1. októbra 2000 som bola znova zatknutá za protest na Námestí nebeského pokoja. Mnohí praktizujúci, vrátane mňa, boli vzatí do auta. Otvorili sme okno a pokúsili sme sa vonku na aute zavesiť transparent so slovami „Falun Dafa je dobrý“. Vodič sa nás pokúsil zastaviť a chcel nás zbiť. Niekoľkí z nás mu chytili ruky a povedali: „Mladý muž, nerob to. Sto miliónov ľudí praktizuje Falun Dafa v Číne, pretože je dobrý. Sme pokojní demonštranti a neurobili sme nič nesprávne. Ústava hovorí, že máme právo na slobodu viery. V našom veku sme pre teba ako tvoji starší príbuzní. Nemal by si nás udrieť.“ Dozorcovia len počúvali a v tichosti tam stáli.
Láskavé činy školských riaditeľov a kolegov
Riaditeľ školy, v ktorej som pracovala, bol mladý muž. Keď ma zatkli počas maturitnej ceremónie, riaditeľ sa vlámal do mojej pracovne, vzal moju knihu Čuan Falun a uložil ju na bezpečné miesto. Spolu s niekoľkými vedúcimi oddelení šiel na policajnú stanicu, kde žiadali o moje prepustenie. Povedal: „Táto učiteľka je dobrou osobou a všetkým v škole chýba. Dnes som tu prišiel, aby som ju vzal domov.“ Polícia odmietla jeho žiadosť. Požiadal ich, aby mu zavolali, keď ma prepustia, aby mohol prísť a vyzdvihnúť ma. Tiež pre mňa nechal 1 000 yuanov na kúpu každodenných potrieb.
Keď som sa vrátila do práce po dvoch týždňoch zadržania, vrátil mi knihu Čuan Falun.
Dali mi prácu v kancelárii tajomníka, kde som musela len umývať podlahu a zohrievať kanvicu vody. Tajomník a riaditeľ mi nikdy nespôsobovali žiadne problémy.
Po letných prázdninách tohto riaditeľa presunuli na inú prestížnu strednú školu. Nahradila ho riaditeľka. Keď ma zatkli kvôli tomu, že som držala transparent na Námestí nebeského pokoja, táto riaditeľka poslala vedúceho logického oddelenia a ochrankára, aby ma priviezli domov. Policajti povedali, že som minula 300 yuanov na taxík a moje pracovisko požiadali, aby to uhradilo. Vedúcemu som povedala, že som si žiaden taxík nevzala a požiadala som ich, aby polícii nič nezaplatili. Vedúci povedal: „Riaditeľka nám povedala, aby sme vyhoveli akýmkoľvek žiadostiam policajtov, pokiaľ ťa prepustia.“
Keď som sa vrátila z Pekingu, bolo už po ôsmej večer. V ten deň bola dosť zima, no niekoľko kolegov stálo vonku, kde na mňa čakali. Báli sa, že ma vezmú do väzenia v inej oblasti a nepodarilo by sa im vidieť ma. Vedúci bezpečnostného oddelenia na mojom pracovisku ma vzal do vypočúvacej miestnosti a vyšetrovateľovi nariadil, aby šiel na mňa zľahka. Po vypočúvaní ma vzali do zadržiavaceho centra.
Keď som vyšla z vypočúvacej miestnosti, uvidela som túto novú riaditeľku s tajomníkom. Každého na bezpečnostnom oddelení pozvali na obed. Za tieto výdavky by som mala podľa práva zaplatiť, no riaditeľka mi povedala, že tieto výdavky označila ako náhrady za moju pracovnú cestu.
Jeden policajt mi neskôr povedal: „Tvoja riaditeľka nám zavolala a požiadala nás, aby sme ťa prepustili. Zakaždým, keď nám volá, nám pripomína, aby sme ti neublížili. Ostatné pracoviská by prepustili svojich zamestnancov, ak by sa dozvedeli, že sa zúčastnili protestu. Je zvláštne, že tvoje pracovisko ťa chce prijať naspäť.“
Riaditeľka bola neskôr povýšená. Bola najvyššie postavenou osobou na našom pracovisku.
V roku 2005 som sa vrátila späť na rovnakú školu, aby som požiadala o svoju mzdu. V tej dobe zastával funkciu riaditeľa iný muž. Zaplatil mi mzdu za 39 mesiacov, počas ktorých som musela odísť z domu, aby som sa vyhla prenasledovaniu. Oddelenie nad ním škole nariadilo, aby mi zaplatil minimálnu sumu, lenže vedúci rôznych oddelení a riaditeľ mali stretnutie a rozhodli sa vyplatiť mi 75 % z mojej mzdy. Bývalá riaditeľka zavolala na sekretariát a povedala im, aby mi zaplatili celú mzdu. V tom čase, ak bol zamestnanec práceneschopný z dôvodu choroby, mal vyplatených len 75 % zo mzdy, no mne vyplatili plnú sumu.
Potom riaditeľka spomenula príhodu, o ktorej sme vedeli len my dve. Pred mnohými rokmi mi niekto priniesol hodvábnu blúzku zo Šanghaja. Vyskúšala som si ju, no bola mi veľmi malá. Táto riaditeľka práve dokončila štúdium a začala pracovať na tej istej škole ako ja. Ja som jej túto blúzku predala. Mala ju raz oblečenú a po vypratí sa jej zbehla. Keďže to bol skutočný hodváb, bol to dosť drahý kus oblečenia. Práve začala svoje prvé zamestnanie a bola pochopiteľne nespokojná, že si tú blúzku už neoblečie potom, čo ju mala na sebe len raz. Požiadala som ju, aby mi blúzku vrátila a vrátila som jej peniaze. Na túto vec som zabudla, no ona si to pamätala. Láskavý čin môže prebudiť láskavosť v druhej osobe.
Bývalí študenti ponúkajú pomoc
Počas jedného z mojich zatknutí mi jeden policajt, ktorého som nepoznala, povedal, že jeden z jeho kolegov mu povedal, že som bola jeho učiteľkou. Tento policajt povedal, že ma považuje za svoju učiteľku a správal sa ku mne milo. Praktizujúca, ktorá bola so mnou, bola v treťom mesiaci tehotenstva, no polícia na ňu liala studenú vodu. Tomuto policajtovi som dala vedieť o tomto probléme a on našiel niekoho, kto s tým mohol pomôcť. Túto praktizujúcu čoskoro prepustili.
Držala som hladovku na protest proti svojmu väzneniu a nasledujúci deň som začala vracať krv. Vzali ma do nemocnice. Táto nemocnica, kam ma poslali, bola zhodou okolností časťou univerzity, kde som predtým učila. Vedúci sekcie logistiky, vedúci sekcie CT, lekári atď. boli všetci moji bývalí študenti. Poponáhľali sa ku mne, aby ma pozdravili.
Keď bolo neskôr do tej istej nemocnice vzatých čoraz viac praktizujúcich, boli sme všetci zadržaní vo veľkej miestnosti a nemocničná polícia nás sledovala. Predtým som týchto policajtov učila a každý, od kapitána po kuchára boli mojimi študentmi. Každý praktizujúci prijatý do tejto nemocnice sa mohol voľne pohybovať a ktokoľvek ich mohol navštíviť alebo im poslať veci.
V jeden deň prišiel riaditeľ miestneho Úradu 610. Vyzeral prísne a nadával mi. Za ním stál mladý chlapec. Tohto mladého muža som rozpoznala ako jedného študenta, ktorého som učila na univerzite a zavolala som jeho meno. Podišiel ku mne a povedal: „Učiteľka, ste to vy!“ Opýtala som sa ho, kam ma vezmú. Uistil ma, že sa pokúsi o to, aby ma prepustili.
Po 56 dňoch som sa vrátila domov bez toho, aby som napísala nejaké vyhlásenia so sľubmi, že sa vzdávam svojej viery. Potom som nikdy nepočula, že by tento študent bol zapojený do prenasledovania praktizujúcich Falun Gongu.
Vedúci policajného oddelenia prestáva prenasledovať praktizujúcich
Potom, čo som bola zatknutá v Pekingu, ma vedúci policajného oddelenia vzal späť do môjho rodného mesta. Aktívne sa zúčastňoval na prenasledovaní praktizujúcich Falun Gongu. Poprosila som Majstra, aby mi pomohol prebudiť svedomie tohto muža. Povedala som mu svoj osobný príbeh.
Povedala som mu, že počas kultúrnej revolúcie som mala 15 rokov. Učiteľ na mojej škole menom Guan Ming bol obvinený zo zrady a bol verejne ponížený. Nedokázala som zniesť pohľad na to, ako mučili môjho učiteľa. Jeden spolužiak šiel na pódium, aby mu pritlačil na hlavu. Tomuto spolužiakovi som vynadala a zakázala som mu robiť takéto veci.
Pán Guan bol dobrým učiteľom a zdieľali sme rovnakú cestu do školy. Na jar stekal z hôr roztopený sneh a vytváral malú rieku. Nemohli sme cez ňu prejsť a pán Guan použil svoj bicykel ako priechod, aby sme prešli na druhú stranu. Keď som skončila školu a začala som pracovať, moje pracovisko sa nachádzalo v rodnom meste pána Guan. Zotavoval sa doma z choroby, takže som ho v jeden večer šla navštíviť. Môj spolužiak, ktorý sa zúčastnil na jeho ponižovaní, ostal pripútaný na lôžko kvôli mŕtvici vo veku 40 rokov.
Pán Guan bol neskôr odškodnený za nespravodlivosť, ktorej sa mu dostalo, a stal sa vedúcim vzdelávacieho oddelenia. Ja som sa vydala, no žila som oddelene od svojho manžela, ktorý bol vojakom. Keď sa pán Guan dozvedel o mojej situácii, opýtal sa, kde bol môj manžel umiestnený a povedal, že jeho bývalý spolužiak je primátorom mesta, kde bol môj manžel. Napísal list svojmu spolužiakovi a požiadal ma, aby som ho poslala. O mesiac neskôr ma presunuli do tohto mesta. Bola som učiteľkou na vidieku a v roku 1974 nebolo ľahké byť premiestnený do mesta. Zastala som sa svojho učiteľa v mladom veku, v 15 rokoch. Bola som odmenená za svoj láskavý čin.
Vedúceho policajnej stanice môj príbeh dojal. Povedal: „Pomôžem ti, koľko budem môcť. Ak by aj maximum bolo 100 percent, pomôžem ti na 120 percent.“ Neskôr som sa dopočula, že prestal prenasledovať praktizujúcich. Naopak, pokúšal sa pomôcť vždy, keď mohol. Neskôr odišiel zo svojho zamestnania s vyhlásením, že je chorý.
O dva týždne neskôr tento muž prišiel, aby ma vyzdvihol z väzenia. Môjho manžela prepustili po 40 dňoch väznenia. V tom čase sa nikto neodvážil prehovoriť za Falun Gong. Riaditeľ Oddelenia domácej bezpečnosti sa čudoval, koho som požiadala o pomoc, lenže ja som samozrejme nikoho o pomoc nepožiadala.
Moja rodina sa v roku 2004 presťahovala do inej oblasti. Nikdy som nepovažovala policajtov alebo niekoho iného za svojich nepriateľov. Tí, ktorých som stretla počas toho, ako som bola prenasledovaná, pochopili pravdu. Boli však aj takí, ktorým som nedokázala objasniť fakty. Dúfam, že praktizujúci v mojom rodnom meste budú môcť povedať ľuďom fakty o Falun Dafa a zabrániť im, aby sa zaplietli do prenasledovania.
