(Minghui.org) Každoročná konferencia zdieľania skúseností Falun Dafa v Izraeli sa tento rok konala 8. novembra 2019 a bola v poradí 17. Začiatok patril spoločným cvičeniam, potom už nasledovali zdieľania praktizujúcich. Hovorili o zlepšeniach, ktoré zažili pri kultivácii svojho srdca a mysle, v súlade s pravdivosťou, súcitom, znášanlivosťou, o zvládaní ťažkostí vo svojom dennom živote, o vzdávaní sa pripútaností a o svojich úspechoch a neúspechoch pri snahách o zvyšovanie povedomia ohľadne pokračujúceho prenasledovania Falun Dafa v Číne.
Jedna z praktizujúcich hovorila o svojich snahách pri zvýšení povedomia o násilných odberoch orgánov praktizujúcim Falun Gongu v Číne. Jej úlohou bolo posielať emaily akademikom a verejne činným osobnostiam. „Každý deň som odoslala stovky emailov profesorom, rabínom, sestričkám, profesorom a tak ďalej. Mnohí dostali šancu dozvedieť sa pravdu. Moje emaily obsahovali linky k téme, kde bola pravda objasnená ešte hlbšie. V istom bode som mala úplne plnú schránku a musela som si zriadiť nový email. Neskôr mi jedna praktizujúca umožnila používať aj jej email. Potom som už používala všetky tri účty, aby som zvýšila počet mailov každý deň a bola tak efektívnejšia.“
No nie všetko išlo hladko. Bol tam jeden profesor, ktorý praktizujúcu požiadal, aby ho okamžite odstránila z mailing listu. „Keď som to čítala, aj napriek hnevu, moje srdce bolo nepohnuté. Bolo mi zaňho smutno, pretože nepochopil, čo sa mail snažil povedať a dúfala som, že dostane ešte ďalšiu šancu.
Vo svojej odpovedi som zahrnula úprimné ospravedlnenie a sľúbila som, že ho z mailing listu odstránim. Samozrejme vysvetlila som, že môj úmysel bol čistý a že to patrí k záchrane nevinných ľudí. Okamžite odpovedal: „Robíte úžasnú vec, podpíšem to!“
„Nakoniec bolo vyzbieraných viac ako 500 podpisov“.
Ďalšia z praktizujúcich hovorila o tom, ako sa zoznámila s Falun Dafa po mnohých rokoch hľadania. Potom sa zapojila do aktivít na objasňovanie pravdy a nakoniec sa stala koordinátorkou veľkého projektu, ktorý vyžadoval veľa úsilia v relatívne krátkom čase. „Cítila som to ako obrovskú zodpovednosť. Aj napriek množstvu práce som vytrvala každý deň v cvičení a sedení v plnom lotose. Dokonca to ani nebolo ťažké. Aj keď som pracovala tvrdo a niekedy až do neskorých nočných hodín, cítila som vnútorný pokoj, lebo som vedela, že je to všetko v súlade s Majstrovými usporiadaniami.“
Avšak po skončení projektu sa začala stretávať s pocitmi zbytočnosti. Obávala sa, že nenaplní štandard praktizujúcej a bola z toho smutná. No bolo to aj príležitosťou odstrániť mnohé pripútanosti. Rozhodla sa spísať svoju skúsenosť a už len to samotné jej pomohlo cítiť sa menej úzkostlivo. Uvedomila si, že by sa jednoducho mala iba ďalej kultivovať.
Ďalšia praktizujúca hovorila o svojom prekonávaní bolesti po autonehode. „Začala som analyzovať momenty, keď moja myseľ nebola spravodlivá. Tieto myšlienky sa vynárali vždy, keď som začala cítiť bolesť, keď som si všímala zmeny v mojom videní, alebo keď som počúvala o tom, aké vážne následky môžem mať. Uvedomila som si, že tieto myšlienky sa objavovali, keď boli zasiahnuté moje zmysly.“ S týmto pochopením bola schopná zmeniť svoje zmýšľanie.
Mnohí z tých, čo konferenciu navštívili, hovorili o tom, aký úžitok mali z vypočutia si skúseností iných praktizujúcich.
