(Minghui.org) (pokračovanie 1. časti)
Predsedajúci sudca ochorel pred súdnym pojednávaním
Zo súdu mi prišlo upovedomenie, že proces s mojím synom bude istého dňa v roku 2018, takže som si spolu s ďalšou praktizujúcou dohodla stretnutie so sudcom.
Počas stretnutia sa ma sudca spýtal, či mu chcem niečo povedať. Povedala som: „Poznáme sa dlhú dobu a napísala som vám mnoho listov. Viete, čoho sa obávam. Mojou najväčšou starosťou v skutočnosti je, že vy budete niesť zodpovednosť, ak nespravíte správnu vec. Bez ohľadu na to, ako to dopadne, dúfam, že si dobre premyslíte, či podpísať rozsudok, alebo nie.“ Hneď povedal: „Ak to nepodpíšem ja, tak potom kto? Musím to podpísať.“
Potom sa opýtal druhej praktizujúcej na jej názor. Povedala: „Súčasné právo hovorí, že sudca nesie celoživotnú zodpovednosť za svoje rozsudky. Tiež mám obavy, že budete musieť niesť zodpovednosť. Prenasledovanie Falun Gongu je politickým hnutím. Čo budete robiť po skončení prenasledovania? Po každom komunistickom hnutí si vláda vždy nájde obetných baránkov. Okrem toho, nemeckí nacisti sú aj po niekoľkých desaťročiach stále medzinárodne stíhaní. Určite si tiež pamätáte, že počas norimberských procesov sudca povedal: ‚Hoci nebol nacistom, bol ešte horší ako nacisti, pretože vedel, čo robia. Rozhodol sa pomáhať zlu.‘“
Sudca vyzeral vážne. Chvíľu premýšľal a povedal: „Pre dnešok to ukončime. Ďakujem vám.“
V tú noc mi hneď po príchode domov zvonil telefón. Bol to okresný súd. Povedali mi, že predsedajúci sudca ochorel a že ma budú informovať o novom čase konania procesu. Vedela som, že sudca bol pod veľkým tlakom a že bohovia videli, že je dosť dobrý, takže nechceli, aby niesol vinu. Preto ochorel, aby nebol zodpovedný za výsledok procesu.
Neskôr som sa dozvedela, že súd bude mať prípravné pojednávanie, takže som si dohodla stretnutie so zástupcom veliteľa, ktorý mal na starosti tento prípad. Povedala som mu: „Viem, že ste dobrým človekom. Naťahovali ste tento prípad tak dlho. Viem, že to nechcete spraviť, no zároveň mám o vás obavy. Teraz platí táto celoživotná zodpovednosť za posudzované prípady, takže sa bojím, že budete niesť zodpovednosť. Odpovedal: ‚Môžete si byť istá, že rozsúdim tento prípad nestranne.‘“
Zaželala som mu šťastie a pokoj a odišla som. Keď som sa obzrela, stále tam stál a pozeral na mňa.
Prípravné pojednávanie
V roku 2018 vykonal okresný súd prípravné pojednávanie, ktorého sa zúčastnili všetky strany, súd, žaloba a obhajoba. Tiež som sa zúčastnila ako člen rodiny. Pred príchodom žalobcu usporiadal predsedajúci sudca stretnutie s naším právnikom a jedným praktizujúcim. Bolo zrejmé, že sa nám sudca snaží pomôcť.
Stretnutie sa začalo rozhodovaním o procese pojednávania. Predsedajúci sudca sa potom opýtal praktizujúceho, či ho vypočúval vyšetrovateľ a či sa priznal kvôli mučeniu; a či sa ho vyšetrovateľ pokúšal prehovárať. Odpoveď na prvé dve otázky bola nie. Iný praktizujúci však povedal, že na neho pripravili pascu. „Povedali, že ak priznám, čo som spravil, nebudem odsúdený,“ povedal môj syn. Právnik obhajoby povedal: „Toto je typická lož!“ Neskôr právnik tiež povedal, že polícia najprv zatkla praktizujúceho a potom ho požiadala, aby podpísal dokumenty, čo je tiež nelegálne.
Pojednávanie bolo ukončené. Predsedajúci sudca so mnou vyšiel z budovy a povedal: „Pomohol som vám najlepšie, ako som vedel.“ Poďakovala som sa mu.
Po prípravnom pojednávaní sme na verejných miestach vyvesili mnoho plagátov a napísali listy okresným zástupcom strany, okresnému magistrátu, politickej a právnej komisii, okresnej disciplinárnej komisii, oddeleniu verejnej bezpečnosti a ďalším. Poslali sme vyše 100 listov. V liste bolo opísané, ako úrady na presadzovanie zákona od začiatku porušovali zákon. Počuli sme, že plagáty a listy mali na verejnosť veľký účinok.
Objasňovanie pravdy riaditeľovi Úradu 610
V roku 2017 som sa niekoľkokrát pokúšala porozprávať sa s okresným riaditeľom Úradu 610, ktorý nariadil zatknutie môjho syna. Bol najdlhšie slúžiacim zamestnancom okresného Úradu 610 – od roku 2007 do 2017.
Keď som ho prvýkrát našla v jeho kancelárii, bol práve na vrchole svojej zloby. Keď ma uvidel, spýtal sa ma, čo robím v jeho kancelárii. Potom zapol nejakú aplikáciu na svojom mobilnom telefóne a ja som mu povedala, že si nemusí nahrávať náš rozhovor. Zahanbil sa, keďže som odhalila jeho úmysly. Vypol tú aplikáciu. Povedala som: „Oddelenie národnej bezpečnosti povedalo, že ste nariadili zatknutie môjho syna. Netvárte sa, že neviete, čo tu robím.“ Priznal, že tak konal kvôli tomu, že môj syn písal listy. Spýtala som sa, či sloboda komunikácie nie je garantovaná ústavou. Aký zákon porušuje písanie listov? Jeho odpoveď bola, že som proti strane! Odpovedala som: „Úrady zatkli vyše 400 vysokopostavených činiteľov. Zatkli dokonca aj vášho najvyššieho veliteľa Zhou Yongkanga. Ste vyššie ako títo činitelia? Nemali by ste porozmýšľať o svojej budúcnosti?“
Moje slová ho zaskočili a nemal mi čo viac povedať. Cítila som, že tie slová boli trochu tvrdé, tak som rýchlo zmenila svoj tón: „Roky sme susedmi. Záleží mi na vás. Každý, kto sa zaplietol do prenasledovania, hľadá spôsob, ako z toho uniknúť. Mali by ste o tom porozmýšľať. Po každom politickom hnutí si strana nájde obetné baránky.“ Pri odchode išiel so mnou a varoval ma, aby som bola opatrná.
Cestou domov som si povedala, že môj tón bol príliš tvrdý a že mi chýbal súcit. Odvtedy som s ním niekoľkokrát hovorila súcitne. Postupne sa zmenil. Sľúbil mi, že sa o prípade môjho syna porozpráva so sudcom.
Počula som, že v januári 2018 skončil a nastúpil nový okresný riaditeľ Úradu 610. Rozprávala som sa s ním dve hodiny. Objasnila som mu pravdu o Dafa, prečo Jiang Zemin (bývalý vodca strany) spustil prenasledovanie, ako sa Dafa široko rozšíril do sveta a tak ďalej. Nakoniec povedal: „Teraz rozumiem – Dafa je dobrý a vy všetci ste dobrými ľuďmi. Povedzte mi, čo chcete, aby som spravil.“ Povedala som: „Ste nový. Nemôžem od vás žiadať priveľa. Prečo sa trochu nepozriete na prípad môjho syna.“ Povedal: „V poriadku, viem čo spraviť.“
Niekoľkokrát som ešte išla do jeho kancelárie. Bol rád, že ma vidí. Dala som mu nejaké materiály na objasňovanie pravdy a on ich prijal. S niekoľkými podriadenými dokonca prišiel k nám domov.
Keď som poslednýkrát bola v jeho kancelárii, povedal: „Spravil som, čo som mohol. Porozprával som sa aj s ľuďmi, ktorí majú tento prípad na starosti. Povedal som im, že vaša rodina je chudobná a nech je na vás čo najmiernejší.“
Hrať vedúcu úlohu na súde
Po prípravnom pojednávaní súd z nejakých príčin neusporiadal proces. Písala som im listy a volala. Nakoniec rozhodli o dátume procesu. Náš právnik sa však dostal do problémov. Povedal mi, že do prípadu sa zamiešal pekinský úrad spravodlivosti, ktorý sa mu stále pokúšal zabrániť v hovorení v prospech Falun Gongu. Navrhol, aby som si našla ešte jedného právnika. Ak jemu na súde zakážu hovoriť, môže to spraviť ten druhý.
Ostatní praktizujúci mali na túto vec rozdielne názory. Niektorí povedali, že by sme mali prijať jeho návrh a iní verili, že aj keď si najmeme ďalšieho právnika, aj do toho môže úrad zasahovať. Požiadali ma, aby som spravila rozhodnutie. Veľa som o tom premýšľala a potom som sa rozhodla: „Som učeníčka Dafa. Majster nás požiadal, aby sme pri záchrane ľudí hrali hlavnú úlohu. Musím na súde prehovoriť. Ak to nebude môcť spraviť právnik, spravím to ja.“
Povedala som právnikovi svoje rozhodnutie. Nahneval sa a povedal mi, aby som si našla iného právnika. Nemala som na výber a musela som najať iného právnika. Dva dni pred procesom mi však povedal, že zamestnanci pekinskej asociácie právnikov za ním prišli dvakrát domov a zastrašovali ho, aby sa nezaplietal do prípadov Falun Gongu, inak mu zrušia licenciu. Požiadal ma, aby som si najala pôvodného právnika. Niekoľkokrát som sa pokúšala zavolať novému právnikovi, ale nezdvíhal.
Deň pred procesom ma predsedajúci sudca požiadal, aby som sa s ním stretla v jeho kancelárii. Mal obavy, že nezoženiem právnika. „Máme pokračovať,“ opýtal sa ma. Povedala som, že áno. Opýtal sa: „Môžete vy obhajovať svojho syna?“ Bez váhania som ho v tom uistila. Bol dojatý a povedal: „Dovoľte mi nájsť vám nového právnika, kvôli ochrane vašich práv.“ Poďakovala som mu, ale odmietla som to.
Verila som, že všetky tieto zmeny boli pre mňa skúškami – mám odvahu prehovoriť na procese? Noc pred pojednávaním som bola veľmi pokojná a skúšala som si svoju reč.
O 5:00 ráno v deň procesu mi zavolal prvý právnik, že sa rozhodol ujať sa prípadu a požiadal ma, aby sme sa stretli o 6:00 v zadržiavacom centre. Strávil tam päť hodín a získal kopu dokumentov, ktoré potreboval skopírovať. Našli sme kopírku a mali sme len dve hodiny času do procesu, ktorý bol naplánovaný na 14:00. Nemali sme ani čas na obed. Právnik si pri robení kópií čítal materiály. Skončili sme okolo 13:00. Nemal čas pripraviť si reč. Povedala som si: „V poriadku. Musím len spraviť dobre to, čo mám spraviť.“
Počas procesu som si uvedomila, že žalobcovia a polícia sa predtým dohodli na otázkach a odpovediach. Bolo zjavné, že odpovede policajtov a svedkov boli nacvičené. Ich odpovede sa navyše zameriavali priamo na otvorené listy a plagáty praktizujúcich. To odhalilo, ako pri prípadoch praktizujúcich Falun Gongu právni činitelia porušujú zákony. Na súde vykonštruovali sériu lží.
Náš právnik však poskytol pevné dôkazy, ktoré preukazovali, ako zúčastnení žalobcovia a policajti porušili zákon. Policajti tie fakty nedokázali vyvrátiť.
Keď sa začala časť, v ktorej sme mali prezentovať reč, povedala som nášmu právnikovi, aby si dal prestávku a že ja budem hovoriť prvá. So silnými spravodlivými myšlienkami som všetkým v súdnej sieni povedala, že Falun Gong je skvelý a že môj syn je nevinný. Požiadala som žalobcov, aby mi ukázali zákon, na základe ktorého obžalovali môjho syna. Ostali bez slov. Poukázala som tiež na to, že je úplne legálne, aby môj syn písal listy zástupcom vlády. Požiadala som ich, aby mi povedali, ktorý zákon môj syn porušil písaním listov. Žalobcovia opäť nemali čo povedať. Napokon som povedala, že bolo nesprávne obviniť môjho syna z opakovaného porušovania zákona. Ich výhovorkou bolo, že môj syn bol predtým odsúdený na 11 rokov. Jediné, čo však spravil, bolo, že hovoril ľuďom, čo je v skutočnosti Falun Gong. Predchádzajúce odsúdenie bolo od začiatku nesprávne.
Smutným a vážnym tónom som povedala súdu, ako policajti mučili môjho syna, vrátane kopania, bitia, používania elektrických obuškov, naťahovania jeho končatín pomocou vešania na železné rámy, lámania jeho nechtov, polievania studenou vodou v zime, nútenia stáť ho rovno tri dni v kuse, elektrošokov do srdca, pálenia ho cigaretami a mnohých iných spôsobov. Na súde som sa spýtala: „Vy všetci máte presadzovať zákon. Povedzte mi teda, či títo policajti riešili prípad, alebo len jednoducho mučili ľudí.“
Nakoniec som požiadala súd, aby bezpodmienečne prepustil môjho syna.
Potom išiel náš právnik. Mal pred sebou kopu papierov a čítal ich obsah jeden po druhom. Nakoniec sudca povedal: „Ukončime to na tomto mieste. Je už 8 hodín večer.“ Právnik skončil po dočítaní ďalšieho papiera.
Počas rozprávania sme ja ani právnik neboli prerušovaní. Žalobcovia nepovedali ani slovo.
Povedali mi, že súd mal v pláne spraviť proces a potom prepustiť môjho syna bez ohľadu na to, ako sa vyvinie proces. Tento plán aj splnili. Po procese bol môj syn prepustený.
Za zmienku tiež stojí, že na záchranu viacerých ľudí sme spolu s ďalšími praktizujúcimi v meste rozdávali moju reč určenú na obhajobu. Naše ročné úsilie nebolo márne. Takmer každý v meste sa dozvedel o Falun Gongu a pochopil, že prenasledovanie Falun Gongu, ktorého sa dopúšťa strana, je protizákonné.
