(Minghui.org) Ako západniar som znepokojený tým, koľkí praktizujúci hovoria o fakte, že kultúra strany a egoizmu poškodila jedno telo praktizujúcich. Píšu články, v ktorých svojím spôsobom činia pokánie, a keď sú vo svojich uvedomeniach úprimní, súcitné učenie Majstra im umožňuje vnímať, že zachraňujú životy vesmíru, že účinky ich chýb nie sú trvalé, a že ak sa kultivujú dobre, môžu to zmeniť.
Keď sa táto realita odohráva na rôznych úrovniach, vieme, že musíme poraziť staré sily prejavením Fa prostredníctvom našich činov a potvrdením Fa.
Keď som nedávno čítal o jedení mäsa, mal som pochopenie k tomu, že sa kultivujeme na rôznych úrovniach a toho, ako môžeme byť zneužívaní kultúrou strany a vytvoriť medzi sebou problémy.
Majster povedal:
„Hoci ste všetci študovali Zákon dosť dlho, nežiadali sme od vás, aby ste prestali jesť mäso.“
„My vás tu nežiadame, aby ste to tak robili, ale takisto sa zaoberáme touto otázkou. Čo teda vyžadujeme my? Pretože naša prax je taká, v ktorej Zákon kultivuje praktizujúcich, znamená to, že určité stavy vystúpia z kungu a zo Zákona. V priebehu praxe sa objavia odlišné stavy na odlišných úrovniach.“
„Nikto vás nenúti, ani vy sami sa nenútite nejesť mäso, pochádza to z vášho vnútra.“ (Siedma lekcia, Čuan Falun)
Moje súčasné pochopenie je, že spôsoby, akými sa naše rôzne stavy prejavujú, prinášajú určitú situáciu. To, čo je pravdou pre kultivujúceho na určitej úrovni, je preňho absolútnou pravdou, až kým sa nedokultivuje k vyššej úrovni, pretože tak sa to zobrazuje v jeho realite a dokonca i v jeho tele.
To znamená, že dokonca aj keď sa kultivujeme v rovnakom Fa, to, čo sa prejavuje ako pravda v našej realite a to, čo nás posúva vyššie, je veľmi osobné a môže sa to líšiť od človeka k človeku.
Myslím, že kultúra strany využíva ten aspekt absolútnosti, aby vytvorila medzi praktizujúcimi múry, keďže namiesto váženia si jeden druhého, nás táto kultúra nabáda pozerať sa zhora na tých, ktorí nezdieľajú naše pochopenia.
Napríklad, niekto kto dosiahol úroveň, kde jednoducho nemôže jesť mäso, sa môže pozerať zhora na toho, kto ho stále je, a veriť, že on sám je na vyššej úrovni.
Toto je len jednoduchý príklad, no všimol som si, že táto tendencia pozerať sa zhora na druhých, sa môže prejavovať v mnohých oblastiach každodenného života. Toto potom môže obmedziť interakcie medzi praktizujúcimi na interakcie ich ľudských stránok a núti to ľudí interagovať na základe toho, čo ešte plne neskultivovali.
Mám pochopenie, že je opomenutím nebyť schopný vážiť si rozdielnosti, ktoré vo vesmíre existujú. Takýto postoj môže byť prepojený so závisťou. Neprišiel sem Majster, aby urobil nápravu Fa s cieľom zachrániť všetky životy, pretože si myslel, že životy vesmíru sú skutočným bohatstvom?
Navyše, všetky tieto rozdielnosti v našich pochopeniach sú stavmi prejavenými Fa pre nás kultivujúcich. Nie je to tiež niečo posvätné a niečo, čo by sme mohli vnímať ako obrovský zdroj?
Myslím si že fakt, že máme všetci rôzne perspektívy pohľadu na veci je výborným zdrojom pri porážaní starých síl, pretože všetky tieto chápania obsahujú pravdy z Fa. Nebolo by lepšie, ak by sme mohli akceptovať rozdielnosti v iných a využiť ich silné stránky, namiesto bojovania za pretlačenie svojich pohľadov?
K týmto pochopeniam som došiel, pretože sa stretávam s mnohými umelcami a neobvyklými ľuďmi z bežnej spoločnosti. Bez ohľadu na ich individuálne nedostatky a spôsoby, akými sa prejavujú, pri braní do úvahy, že sme v poslednej fáze zničenia vesmíru, mám silný pocit, že ich úprimnosť je vzácnou vecou. Dá sa v nich vidieť srdce hľadajúce dobro a správajúce sa podľa toho, čo považujú za pravdu.
Keď ľudia nemajú kultúru strany, vážia si jeden druhého na základe toho, čo je v tom druhom úprimné a nefalšované. Nemôžem si pomôcť, no v tomto ohľade si uvedomujem, že niekedy sa v tom dokonca činia bežní ľudia lepšie než praktizujúci.
Keď so mnou zdieľali svoje vnútorné bohatstvo, ponúkali mi ho bez toho, aby sa predo mnou mali na pozore. Na oplátku chceli len to, aby som ich počúval s rovnakou úprimnosťou a vedel si ceniť, čo si uvedomili na svojich cestách. Nesnažili sa nič vnútiť a necítili sa ohrozene, ak mal niekto v živote inú cestu založenú na podobných problémoch, a prišiel na nej k rozdielnym pochopeniam.
Takéto diskusie sa stali zdieľaniami zo srdca, kde sa dvaja ľudia nesnažia bojovať o to, čie pochopenie je lepšie.
Pri rozprávaní o mäse Majster povedal:
„Nikto vás nenúti, ani vy sami sa nenútite nejesť mäso, pochádza to z vášho vnútra.“ (Siedma lekcia, Čuan Falun)
Toto mi pomohlo pochopiť, že postoj vnucovania jedného pochopenia iným je v rozpore s tým, ako sa naše stúpanie prejaví v našej kultivácii, pretože cesta, akou sa Fa prejavuje keď niečo nemáme robiť, prichádza z nášho vnútra a nie z vonkajšieho tlaku. V kontraste k tomu, keď vidia staré sily pripútanosť, budú nás prenasledovať, aby sme sa k niečomu „osvietili“. Nemôžem si pomôcť, no vidím tu paralelu s tým, ako sa niektorí praktizujúci snažia so straníckou kultúrou vnútiť iným svoje pohľady, pretože je to niečo, čo sa snažia vtlačiť zvonka dnu – oproti tomu, ako pracuje Fa – zvnútra smerom von.
Chápem to tak, že väčšina medziľudských treníc, ktoré spomaľujú spoluprácu, sa zbieha k tomuto prístupu, kedy niekto vnucuje svoje pochopenia, pretože práve to má účinok toho, že sa ľudia majú pred sebou vzájomne na pozore.
Podľa mojich skúseností, vždy keď komunikujeme s iným praktizujúcim, je pravdepodobné, že jeho perspektíva nám pomáha podvihnúť sa a naopak. To, akým spôsobom zdieľame, sa stáva dôležitým, pretože sme ľudské bytosti a stále máme qing. Ak sa na iných nepozeráme zhora, je omnoho jednoduchšie zdieľať a vidieť, kde máme nedostatky, vidieť kde majú iní silné stránky a celkovo si byť vzájomne zrkadlami v pozitívnom zmysle vzájomnej pomoci.
Možno niektorí praktizujúci povedia, že qing by aj tak mal byť odstránený, a tak nie je dôležité venovať sa tejto téme. No ja si myslím, že to je iba ospravedlnením na schovanie ich vlastného qingu. Je to len tak, že qing môže byť prejavený tiež v túžbe mať pravdu, ako aj v súťaživosti a niektorí praktizujúci môžu byť príliš vystrašení pri pohľade na svoje vlastné pripútanosti.
Majster povedal, že qing budeme mať až do posledného kroku kultivácie. Chápem to tak, že to znamená, že by sme si mali byť vedomí toho, že sme ľudia, ktorí sa kultivujú a to znamená aj vziať to do úvahy pri pohľade na ostatných praktizujúcich.
Ak sme ľudskými bytosťami, ktoré sa kultivujú, namiesto pozerania sa na iných zhora, nemali by sme si uvedomiť, že to, čo robíme, je ťažké, a vážiť si jeden druhého, zdieľať spôsobmi, kde skutočne vnímame silné stránky iných praktizujúcich a povzbudzovať sa navzájom, aby sme sa činili lepšie, použitím pozitívneho prístupu?
Podľa môjho obmedzeného pochopenia je to niečím, v čo od nás dúfa náš Majster.
