(Minghui.org) Rada by som zdieľala o probléme, ktorý sa dnes často vyskytuje u mnohých ľudí – o nebezpečenstve prepadnutia mobilným telefónom. Na vlastnej skúsenosti som si uvedomila, že keď je praktizujúci k niečomu pripútaný a ide do extrémov, prinesie mu to problémy na jeho kultivačnej ceste. Rada by som sa podelila o svoju skúsenosť, ktorá môže byť varovaním pre praktizujúcich, ktorí majú rovnakú pripútanosť, ako som mala ja.
V roku 2010 môj brat kúpil mne a mojej staršej sestre mobilný telefón od spoločnosti Apple. Predtým ma mobilné telefóny veľmi nezaujímali. Keď som však dostala telefón, hneď som začala byť zvedavá. Mám zvyk, že sa viem pre veci nadchnúť a potom sa veľmi snažím pochopiť ich, čo môže byť spôsobené pripútanosťou k súťaženiu.
Rýchlo som sa naučila ten telefón dobre používať. Pôvodne som si myslela, že používanie softvéru ako QQ a nakupovanie cez internet sú záležitosti svetských ľudí a nemajú nič spoločné s praktizujúcimi. Raz som sa rozprávala s mladou praktizujúcou, ktorá mi povedala, že nakupovanie cez internet je oveľa pohodlnejšie. Sebavedomo som jej odpovedala: „Uprednostňujem nakupovanie v bežných obchodoch, keďže mi to dáva príležitosť objasňovať ľuďom pravdu.“
Jedného dňa mi však moja spolužiačka, svetská osoba, neustále hovorila o výhodách nakupovania cez internet a navádzala ma, aby som sa naučila prehliadať si internetové stránky na telefóne. Spočiatku sa mi do toho veľmi nechcelo, keďže som si najprv musela ísť otvoriť online účet do banky. Bála som sa však, že pred spolužiačkou stratím tvár, tak som naučila nakupovať cez internet. Odvtedy som sa stretávala s jednou ťažkosťou za druhou.
1. júla 2012 som si na ľavom ramene našla nejaké červené bodky. Spočiatku som ich nebrala vážne. Po niekoľkých dňoch však bola celá moje ľavá ruka posiata malými červenými bodkami, ktoré najprv svrbeli a neskôr sa stávali čoraz viac bolestivými. Uvedomila som si, že mám medzeru, ale neuvedomila som si, akú mám pripútanosť. Požiadala som praktizujúcich, aby mi pomohli vysielaním spravodlivých myšlienok a oni mi povedali: „Spravili sme to. Zdá sa, že toto zasahovanie je veľmi veľké.“ Odpovedala som: „To je v poriadku. Budem čeliť svojim problémom.“
O týždeň sa z červených bodiek na ruke stali bolestivé pľuzgiere. V tom čase som sa snažila hľadať vo svojom vnútri, ale nedokázala som prísť na príčinu tohto problému. Potom som povedala svojej ľavej ruke: „Môžeš ma bolieť ako len chceš!“ Potom som zvýšila čas štúdia Fa a vysielania spravodlivých myšlienok. Zvyčajne sa každý deň kúpem a robila som to aj počas tohto bolestivého obdobia.
Prešlo ďalších desať dní a pľuzgiere na mojej ruke hnisali a nakoniec ustúpili. Asi po dvoch týždňoch sa z nich stali chrasty. Po dvadsiatich dňoch sa miesto s chrastami na mojej ruke vyhladilo, ale koža bola na tom mieste veľmi jemná. Keď jedna spolužiačka videla moju ruku, povedala, že jazvy postupne zmiznú. Povedala som, že tam neostatnú žiadne jazvy. Neskôr som sa dozvedela, že príznaky, ktoré sa prejavovali na mojej ruke, zodpovedajú infekcii „pásový opar“. Na ruke po tom neostali žiadne stopy.
Hoci som prekonala túto ťažkosť, nikdy som si neuvedomila, že to bolo spôsobené tým, koľko veľa času som strávila na telefóne. V dôsledku toho som naďalej pokračovala v používaní telefónu, vrátane surfovania po internete, používania QQ a nakupovanie cez internet. Občas som čítala knihy a pozerala televízne seriály. Každý deň som týmto strávila aspoň jednu alebo dve hodiny.
Myslela som, že na tom nezáleží, keďže som už študovala Fa, spravila cvičenia alebo objasňovala pravdu. Raz pri čistení vane som si však porezala ľavú ruku s nožom. Ostrie noža preniklo veľmi hlboko a rana pri palci bola dlhá takmer 2 centimetre. Zaplakala som, no potom som si okamžite pomyslela, že to je v poriadku.
Rýchlo som našla obväz, aby som si to obviazala, no sama som to nedokázala, takže som požiadala o pomoc svojho manžela. Keď to zbadal, bol veľmi vystrašený a povedal mi, aby som rýchlo išla do nemocnice. Oponovala som mu slovami: „Som v poriadku.“ Potom som si sadla na gauč a začala čítať: „Falun Dafa je dobrý“, pretože obväz mi stále padal. Prestala som si obväzovať ruku a rana ani nebolela ani nekrvácala. O druhej poobede sa manžel prišiel pozrieť, či som v poriadku. Keď videl, že všetko je v poriadku, odišiel bez slova. Po večeri som začala meditovať. Zistila som, že po meditácii v sede sa rana začala hojiť.
Po tomto incidente som naďalej robila domáce práce ako vždy. Zanedlho sa rana zahojila. Vďaka týmto dvom lekciám som sa začala upokojovať a pozerať sa dovnútra, premýšľajúc: „Prečo sa tieto veci vždy dejú mojej ľavej ruke? V ľavej ruke zvyknem držať telefón. Je to preto, že trávim tak veľa času na telefóne?“ Odinštalovala som si všetok softvér svetských ľudí.
Nebolo pre mňa ľahké zbaviť sa svojho zlozvyku. Onedlho som si znova nainštalovala softvér na nakupovanie cez internet a WeChat. Kvôli slabému hlavnému vedomiu a nedostatku pevnej vôle som klesla v kultivácii. Každý deň, keď som mala čas, pozerala som sa na svoj telefón. Veľmi dobre som vedela, že by som to nemala robiť, ale nedokázala som sa ovládnuť. Jedného dňa som si však všimla, že moja ľavá ruka je taká slabá, že sotva dokážem udržať hrniec na varenie. Až potom som si uvedomila, že sa musím svojej pripútanosti k telefónu vzdať.
Tento softvér som úplne odinštalovala a vyčistila až keď stránka Minghui.org vydala „Oznam pre všetkých učeníkov Dafa“ (ohľadom určitých aplikácii na telefóny). Zároveň som si na telefóne obnovila pôvodné nastavenia. S Majstrom a Fa po svojom boku som našťastie bola znova a znova oslobodená od týchto nebezpečenstiev.
Pri pohľade naspäť a uvažovaní, prečo som nedokázala prekonať tento problém, ktorý trval osem rokov, som si uvedomila, že príčinou bolo, že som neštudovala dobre Fa kvôli pripútanosti k času. Od roku 2003 som nechodila do práce a ostala som doma. Okrem robenia domácich prác a ďalších nutných vecí bežných ľudí som všetok svoj čas venovala robeniu troch vecí a mala som pocit, že mám oveľa viac času ako tí, ktorí musia každý deň chodiť do práce. Kvôli tomu som sa dostala do stavu, že som prepadla mobilným telefónom a nebola som na seba prísna.
Niektorí praktizujúci povedali: „Pohodlie je horšie ako jedovaté víno.“ Zabíjala som svoj čas bez toho, aby som si to uvedomovala. Napriek tomu, že Majster za mňa znáša moju karmu, ja to necítim a prejavujem apatiu. Každý deň robím tri veci ako zvyčajne, no bez motivácie. Nebrala som vážne svoj prístup k telefónu.
Pozeraním sa dovnútra som si uvedomila, že som sa vôbec nesnažila odstrániť túto pripútanosť a namiesto toho som sa jej toľkokrát oddala a zväčšila túto svoju ľudskú túžbu. Kvôli tomu, že som strávila toľko času na telefóne, vyzerám teraz staršie, vypadávajú mi vlasy a mám kruhy pod očami, hoci mám len niečo cez 50 rokov.
Keď som začala praktizovať Dafa, každý deň som bola ponorená do Fa. Hoci som pri vysielaní spravodlivých myšlienok nemohla pokojne sedieť, robila som to vždy, keď som mala čas. Členovia rodiny ma nabádali, aby si pozrela televíziu, ale mňa to nezaujímalo. Kým moja dcéra pozerala televíziu, ja som si čítala knihy Dafa a vôbec ma to neovplyvňovalo a ani som nepočula nič z televízie. V tom čase som mala 29 rokov. Ľudia si mysleli, že ešte chodím na strednú školu. Keď som mala 39 rokov, ľudia si mysleli, že mám 27 alebo 28. Teraz však cítim, že nie som taká usilovná ako predtým.
Avšak keďže náprava Fa sa ešte neskončila, stále nám zostáva nejaký čas a Majster a bohovia si nás vážia. Myslím si, že aj ja by som si mala vážiť seba a túto ťažko-získanú príležitosť, dobre sa kultivovať a pomáhať Majstrovi v náprave Fa. Nemala by som si pre seba nechať žiadnu ľútosť.
