(Minghui.org) Keď som 3. júla 2019 rozdávala brožúry a hovorila s ľuďmi o prenasledovaní Falun Gongu, niekoľkí policajti ma zatkli a odviedli ma na policajnú stanicu.
Fyzické týranie na policajnej stanici
O 14:00 nasledujúceho dňa prišli do miestnosti, kde som bola zadržiavaná, niekoľkí policajti a snažili sa mi násilím odobrať odtlačok zubov, prstov a nôh. Nespolupracovala som s nimi a stále som im hovorila, že som nespravila nič zlé a že Falun Gong je nespravodlivo prenasledovaný.
Policajt v civile, ktorý bol zástupcom riaditeľa, sa pozrel do počítača, kde videl, že ani predošlé dva razy, keď ma zatkli, mi neboli schopní vziať odtlačky prstov. Nahneval sa a prikázal: „Musím získať jej odtlačky prstov, okamžite jej ich vezmite!“
Štyria alebo piati z nich prišli ku mne. Niektorí mi držali ruky, ďalší nohy a ešte ďalší sa mi snažili otvoriť dlane. Neustále som vysielala spravodlivé myšlienky a nespolupracovala som s nimi. Moje odtlačky prstov sa im nepodarilo zobrať.
Potom ku mne prišli ďalší dvaja či traja policajti. Zatlačili mi nadol ramená a zovreli mi krk. Niekto ma zozadu držal za plecia a kopol mi do chrbta. Pocítila som ostrú a neznesiteľnú bolesť. Potom mi otvorili dlane a vzali odtlačky.
Hneď nato sa začali snažiť o odobratie mojich odtlačkov nôh. Štyria muži a jedna žena ma držali a snažili sa mi zodvihnúť nohy. Vysielala som spravodlivé myšlienky a oni mi nemohli nohy zdvihnúť. Nakoniec mi ženy vyzula topánky, dala si ich na nohy a vzala odtlačky mojich topánok.
Ešte v ten večer o 20:00 ma vzali do zadržiavacieho centra. To ma ale nechcelo prijať, keďže som neprešla ich zdravotnou prehliadkou. Polícia ich žiadala o moje prijatie, takže som bola prenasledovaná ďalších 15 dní. S posilnením od Majstra Li som sa cez túto ťažkosť dostala.
Žiadosť o ospravedlnenie ako spôsob objasnenia pravdy
19. júla som sa vrátila domov. Po zdieľaní svojich skúseností s inými praktizujúcimi som sa rozhodla, že pôjdem na policajnú stanicu žiadať ospravedlnenie a kompenzáciu mojich zdravotných nákladov.
Najskôr som šla do nemocnice na prehliadku. Výsledky ukázali, že som mala kompresné zlomeniny kostí. Lekár mi odporučil, aby som bola ihneď hospitalizovaná a aby som zlomené kosti znehybnila.
Táto diagnóza však nepohla mojim srdcom. Udržiava som si v mysli, že som praktizujúca Dafa a ďalej som študovala Fa a robila cvičenia. Rýchlo som sa potom zotavila.
12. septembra sme išli ešte s jednou praktizujúcou na policajnú stanicu. Vzala som si so sebou moje röntgenové snímky a záznam o lekárskom vyšetrení. Na recepcii som policajtovi povedala: „Som praktizujúca Falun Gongu. Hľadám riaditeľa.“ Povedal, že má stretnutie.
Kým som čakala na riaditeľa, objasnila som policajtovi fakty o Falun Gongu, o prenasledovaní a o svojich skúsenostiach počas môjho zadržiavania na policajnej stanici a v zadržiavacom centre.
Keď to pochopil, povedal mi: „Nie je toho veľa, čo môžem spraviť, aby som vám pomohol.“ Ukázal na moje röntgenové snímky a pokračoval: „Nemyslím, že by ti zaplatili zdravotné náklady. Nikdy som nepočul, aby polícia niekomu vyplatila kompenzáciu.“
Po skončení stretnutia o mne policajt povedal riaditeľovi. Riaditeľ sa opýtal: „Čo pre vás môžem spraviť?“ Povedala som mu o svojej skúsenosti na policajnej stanici zo 4. júla a ukázala som mu svoje röntgenové snímky a zdravotné záznamy.
Povedala som: „Ako praktizujúci Falun Gongu sa správame podľa princípov pravdivosti-súcitu-znášanlivosti. Nesnažím sa vás vydierať. Neostala som v nemocnici kvôli liečeniu ani som nebrala žiadne lieky. Zo zranení som sa vyliečila, pretože som vytrvala v praktizovaní Falun Gongu.“
Nato nám povedal, aby sme počkali, kým sa pozrie na video z bezpečnostnej kamery. Keď sa vrátil okolo obeda, prehlásil: „Video ukazuje, že ste nespolupracovali s policajtmi. Tí vás zranili, keďže sa snažili vykonať svoju prácu.“
Povedala som: „Zástupca vedúceho ma úmyselne zranil.“ Riaditeľ sa spýtal, čo chcem.
„Po prvé: kompenzáciu za röntgenové snímky a za zdravotný registračný poplatok. Po druhé: ľudia, ktorí ma zranili, sa mi musia ospravedlniť a sľúbiť, že už viac nezrania praktizujúcich. Po tretie: môj mobilný telefón je mojím majetkom a chcem ho späť.“
Riaditeľ povedal: „Momentálne to nemôžem rozhodnúť. Prediskutujeme vaše požiadavky a popoludní alebo zajtra vám dáme odpoveď.“
Neskôr v ten deň
Popoludní sme sa vrátili na policajnú stanicu. Policajt na recepcii nám milo povedal: „Nerobte si priveľké nádeje.“
Zástupca vedúceho, ktorý ma zranil, prešiel okolo. Pozrel na mňa: „Nestačí ti, že si bola zadržaná? Načo si sem prišla? Chceš ísť do triedy vymývania mozgov?“
Ďalej sme vysielali spravodlivé myšlienky a vysvetlili mu, že Falun Gong je nespravodlivo prenasledovaný. Potom sme sa ho opýtali: „Aký zákon sme porušili?“ Nedokázal odpovedať a iba mrmlajúc odišiel.
O hodinu prišiel riaditeľ. Priniesol finančnú kompenzáciu a môj mobil. Tiež mi povedal: „Človek, ktorý vás zranil, tu teraz nie je. Ospravedlňujem sa vám zaňho a pokarhám ho.“
Povedala som mu: „Môj mobil a peniaze sú druhoradé. Dôvod, prečo som za vami prišla, bol, aby ste pochopili, že Falun Gong je dobrý a už viac neprenasledovali praktizujúcich. Dúfame, že budete dobrým policajtom, ktorý slúži ľuďom.“
Recepčný: „Je to zázrak!“
Po tomto policajt na recepcii vyhlásil: „Falun Gong je naozaj silný. Práve sa udial zázrak!“
Toto bolo po prvýkrát, pokiaľ je nám známe, čo policajná stanica odškodnila praktizujúcu a ospravedlnila sa jej ešte v deň žiadosti.
