(Minghui.org) Počas tisícov rokov civilizácie čínski ľudia vždy verili v Nebesá a v to, že ľudstvo a príroda sú prepojené. Verili tiež, že cisár je synom Nebies, a že jeho pozícia mu bola prepožičaná nebesami, takže musí nasledovať vôľu Nebies a vážiť si ľudstvo. Iba takto môže byť krajina bezpečná a jej ľudia šťastní.
Keď sa diali potopy, sucho, záplavy kobyliek, zemetrasenia, pády meteoritov, či zosuvy pôdy, cisár premýšľal nad tým, že musel niečo vo svojej vláde spraviť zle, a že mu nebesia dávajú výstrahu. Rýchlo sa snažil nájsť, kde pochybil a vydal „dekrét o pokání“, aby odčinil svoje zlé skutky, a aby mu Nebo odpustilo a ukončilo pohromu.
V čínskej histórii, počnúc veľkým Yu, väčšina kráľov a cisárov vydala „dekrét o pokání“. Výnimkou bol iba Prvý cisár dynastie Qin a Cisár Yang zo Sui.
V histórii vydalo dekréty o pokání 89 cisárov v Číne, niektorí z nich mnohokrát. Napríklad kráľ Cheng zo Zhou vydal takýchto dekrétov 260, zatiaľ čo Taizong z dynastie Tang 28. Dokonca aj cisár Chongzhen, posledný cisár dynastie Ming, vydal takýchto dekrétov šesť, aj keď v poslednom z nich obvinil z pádu dynastie svojich úradníkov.
Mocná cisárovná Cixi, ktorá podporovala Boxerské povstanie, čo viedlo k invázii cudzích vojsk do Číny a k enormnému utrpeniu Číňanov, tiež vydala takýto dekrét v mene cisára Guangxu. No spravila tak, aby presunula zodpovednosť na vládnych úradníkov a na ľudí.
Z príkladov cisára Chongzhena a cisárovnej Cixi vidíme tiež, že tí, ktorí takéto vyjadrenia vydali, aby obviňovali iných, tak spravili nadarmo, keďže to nebolo úprimné.
Kráľ Tang zo Shang
V počiatočných dňoch, keď Tang ustanovil dynastiu Shang, trápilo krajinu niekoľkoročné sucho a ľudia veľmi trpeli. Tang ponúkol samého seba ako obetu Nebesiam, „ostrihal si vlasy a nechty“ a modlil sa: „Som jediný vinník, nie sú to ľudia. Ak budú moji ľudia pokračovať v zlých skutkoch, som jediný, koho je možné viniť. Je mojou chybou, ak je niekto neúctivý k Nebesiam a k duchom, čo spôsobilo, že ľudia veľmi trpia a strácajú životy.“ Ľudia cítili hlbokú vďačnosť za čin svojho kráľa a čoskoro potom sa spustil spásonosný dážď.
Cisár Taizong z dynastie Tang
V druhom roku Zhen Guang (628), za vlády cisára Taizonga z dynastie Tang, postihla Čínu záplava kobyliek a silné sucho. Cisár Taizong vydal dekrét o pokání, v ktorom povedal: „Aby mali moji ľudia čo jesť, beriem všetku vinu na seba.“
Potom čo videl, ako ľudia trpia, utrápený žiaľom chytil Taizong niekoľko kobyliek a prehltol ich. „Ak ste naozaj prišli kvôli hriechom ľudí, môžete zjesť moje srdce, ale prosím, neškoďte ľuďom!“ povedal kobylkám.
Cisárova úprimnosť pohla Nebom a kobylky čoskoro zmizli.
Cisár Taizong svojim poddaným často hovoril: „Človek musí mať skutočné milosrdenstvo a súcit, a udržiavať si ich v srdci so všetkou úprimnosťou. Človek sa nikdy nesmie poddávať skazeným myšlienkam. Na udržanie života sú milosrdenstvo a súcit rovnako dôležité ako jedlo.“
Cisár Dezong z dynastie Tang
Onedlho potom, čo Dezong z dynastie Tang nastúpil na trón, vzbúrilo sa mnoho generálov a v roku 783 rebelujúce sily vtrhli do hlavného mesta Chang Anu. Cisár Dezong ušiel do mesta Fengtian, kde vydal na nasledujúcu jar dlhý spis kajúcnosti. Menoval všetky svoje pochybenia a povedal: „Zlyhal som, keď ma odsúdili Nebesá a nebol som pozorný, keď ma vinili ľudia. Priniesol som svojim predkom hanbu a sklamal som dôveru svojich poddaných. Hanbím sa a skutočne si zaslúžim trest.“
Úprimná ľútosť cisára pohla jeho vojakov k slzám. Zvýšila morálku jeho oddielov a ľudí, a čoskoro potom bola rebélia zastavená.
Cisár Kangxi z dynastie Qing
Počas vládnutia cisára Kangxi z dynastie Qing postihlo Peking veľké zemetrasenie. Cisár sa veľmi obával a vinil sa za svoj nedostatok cnosti a robenie chýb pri určitých nariadeniach. Bol presvedčený, že Nebesia používajú zemetrasenie, aby ho varovali. Preskúmal každý malý detail, aby videl, či vláda spravila niečo nesprávne, alebo podviedla ľudí. V jeho spise kajúcnosti sa zamýšľal nad sebou a povzbudzoval svojich úradníkov, od cisárskych až k nižším úrovniam, aby pracovali spravodlivo a úprimne.
Keď sa ČKS dostala k moci, duchovné puto s Nebesami bolo nahradené násilím a bojom
Iba potom, čo človek uzná svoje chyby a zodpovednosti, včas sa opraví a vypracuje nový plán, ako napraviť svoje chyby, môže dosiahnuť že mu Nebesá odpustia. Iba tak môže krajina dosiahnuť mier a stabilitu a priniesť pokoj a šťastie svojim ľuďom.
Keď sa v roku 1949 dostala k moci Čínska komunistická strana (ČKS), hlboká duchovná viera Číňanov a ich spojenie s Nebesami, ktoré bolo odovzdávané po generácie počas jej 5000 rokov civilizácie, boli úplne odstránené.
Namiesto nasledovania duchovnej tradície a riadenia štátu s milosrdenstvom a súcitom vládne ČKS Číne pomocou marxistického ateizmu a materializmu. Zatiaľ čo potláča všetky viery v bohov a napáda všetky náboženstvá, samú seba pokladá za najvyššiu silu a Boha, prekračujúc tak všetky právne i morálne obmedzenia.
ČKS ide proti zákonom nebies a proti základnej ľudskej etike. Nálepkuje pritom kľúčové elementy tradičnej čínskej kultúry, napríklad filozofický koncept spojenia medzi ľudstvom a prírodou ako poveru, aby ich mohla kritizovať a zakazovať. Všetky prírodné nešťastia berie za normálne či „prirodzené“ a akoby nemali nič spoločné s jej vládnutím.
Mao Ce-tung spúšťal jednu politickú kampaň za druhou, napríklad „Pozemkovú reformu“, „Potlačenie kontra-revolucionárov“, kampane „Proti trom“, „Proti piatim“ a „Proti pravičiarom“, „Veľký skok vpred“ a „Kultúrnu revolúciu“.
Tieto kampane a hnutia viedli masívnemu vraždeniu, prenasledovaniu, hanobeniu bohov a deštrukcii sôch Budhov a tiež desiatok tisícov chrámov. ČKS dokonca propagovala svoju „nezákonnosť“ a povzbudzovala čínskych ľudí, aby „bojovali s Nebom, so Zemou a s ľuďmi“. Mao a jeho prívrženci počas svojej vlády zabili okolo 80 miliónov ľudí zo všetkých oblastí života.
Odpovede vlád na študentské hnutie v modernej histórii
V porovnaní s tým, ako ČKS 4. júna 1989 brutálne potlačila študentské demokratické hnutie tankami a zbraňami na námestí Tiananmen, lídri a generáli Číny spred nástupu ČKS k moci sa snažili držať zásad tradičnej kultúry a verili v „súcit, spravodlivosť, slušnosť, múdrosť a vieru“.
Či to bol prezident Xu Shichang, vojenský veliteľ Duan Qirui či Čankajšek, všetci tolerovali študentské protesty a narábali s nimi racionálne, bez použitia streľby. Dokonca ani vtedy, keď študenti začali byť násilní a ničili vládne budovy.
Na Parížskej mierovej konferencii v roku 1919 zahraničné sily súhlasili s požiadavkou Japonska a postúpili Nemeckom okupovaný polostrov Šan-tung Japonsku. Správa sa čoskoro rozšírila a vyvolali medzi Číňanmi silný odpor. 4. mája sa v uliciach zhromaždilo okolo 25 tisíc študentov, robotníkov a obchodníkov, aby protestovali proti slabej odpovedi čínskej vlády na Versaillskú zmluvu a požadovali, aby vláda zmluvu nepodpísala a potrestala zradcov Cao Rulina, Lu Zongxinga a Zhang Zongxianga.
Študenti zapálili dom Cao Rulina a zaútočili aj na Zhang Zongxianga, ktorý sa tam práve nachádzal. Xu Shichang zatkol 32 študentov.
Protest sa rýchlo rozšíril po Číne a Xu Shichang neskôr zatkol 170 ľudí a nasadili kavalérie, aby rozptýlili protestujúce davy. Nikdy však neprikázal svojim mužom strieľať demonštrantov.
Na konci Xu Shichang povolil. Odvolal Cao Rulina, Lu Zongxinga a Zhang Zongxianga z ich postov a nariadil reprezentantom prítomným na konferencii, aby podpis odmietli. Študentské hnutie skončilo úspechom.
V roku 1926 sa Japonsko, USA, Británia a ďalší z Aliancie ôsmich národov, dohodli, že dajú Beiyangovej vláde ultimátum, aby odstránila svoje jednotky vojenskej obrany z Dagujou v Tianjine. Odpoveďou obyvateľstva bolo, že viac ako 5000 ľudí zo všetkých oblastí života pochodovalo 18. marca Pekingom, rovno popod vládne budovy Duana Qiruia, požadujúc odmietnutie „Ultimáta Aliancie ôsmich národov“.
Duan Qirui nebol v ten deň vo vládnom sídle a rozvášnený dav sa zrazil so strážnikmi. Ich kapitán sa v obave zo straty kontroly nad situáciou uchýlil k rozhodnutiu použiť na rozohnanie davu otvorenú paľbu. Bolo zastrelených 47 ľudí a viac než 150 bolo zranených. Incident vošiel do povedomie ako „Tragédia 8.13.“
Duan Qirui cítil hlboký zármutok a vinu, keď sa o tragédii dozvedel, aj keď nebol tým, kto nariadil streľbu. Duan za tragédiu prebral zodpovednosť. Vyhlásil: „Celý svoj život som bol čestný a cenil som si integritu, no všetko to bolo zničené za jediný deň.“
Duan rýchlo sformoval tím na zistenie mien obetí, aby mohli byť odškodnené. Keď sa smútiaci pozostalí obetí zhromaždili, Duan pred nimi verejne pokľakol a sľúbil, že bude do konca života vegetariánom, ako odškodnenie za svoje hriechy. Svoj sľub dodržal.
Nižšie je ďalší príklad toho, ako si Čankajšek, ktorý bol démonizovaný zo strany ČKS, poradil so študentským hnutím.
Po japonskej okupácii severovýchodu v roku 1931 boli ľudia v Číne pobúrení. Študenti z Pekingu, Šanghaja, Shandongu a iných miest, išli do Nanjingu, aby protestovali proti nečinnosti vlády.
8. decembra sa Čankajšek osobne stretol so študentami, vypočul si ich názory a uznal ich rozhorčenie.
17. decembra šli študenti do centrálnej agentúry pre denné správy; napadli tam Cai Yuanpeia, člena ústredného výkonného výboru a Chen Mingshu, úradujúceho predsedu výkonného Juanu. Narazili tiež na vojenskú políciu.
18. decembra bolo Gu Zhenglunovi, veliteľovi vojenskej jednotky hlavného mesta, nariadené, aby tisíce členov vojenskej polície obkľúčili študentov, násilne vysídlili šesť alebo sedem stoviek študentov z Pekingu, 2500 študentov z Jinanu a viac ako 1000 študentov zo Šanghaja. Počas celého tohto procesu nevystrelili proti študentom ani jediný náboj.
Pri ďalších študentských protestoch iniciovaných ČKS sa Čankajšek stretol so študentami osobne a vysvetlil im jeho vládnu politiku. Zoči-voči intenzívnym emóciám študentov ostal racionálny a nenariadil vojenskej polícii zahájiť streľbu na študentov.
Vývoj ideológie Marxizmu-Leninizmu v 21. storočí
V roku 2001 sa Čína pridala k Svetovej obchodnej organizácii (WTO) a svet dúfal, že sa ČKS zmení a príjme západnú civilizovanosť a demokraciu.
Prešlo 20 rokov. ČKS si založila masku 2. najväčšej svetovej ekonomiky, no jej baženie po moci a kontrole sa nezmenilo, stalo sa iba skrytejším a klamlivejším.
Či už v „Komunite spoločného osudu“ alebo v „Novej hodvábnej ceste“, ČKS je znova pripravená exportovať svoju Marxisticko-Leninskú ideológiu svetu a založiť nový model globálneho ekonomického poriadku a silových vzťahov.
V októbri 2017, len čo sa skončil 19. októbrový národný kongres, vodca ČKS Xi Jinping požiadal sedem členov Stálej komisie politbyra, aby spravili sľub na mieste, kde sa uskutočnil v Šanghaji prvý Národný kongres, že „budú bojovať za komunizmus s nasadením života“.
23. apríla 2018 politická kancelária Centrálnej komisie ČKS študovala „Manifest Komunistickej strany“. Xi všetkých povzbudil, aby „pamätali na prvotný zámer a nezabúdali na misiu.“
V máji 2019 sa uskutočnil míting na oslavu 200. výročia Marxových narodenín, s výzvou na propagáciu Marxových doktrín.
16. decembra 2019 členovia 19. centrálnej politickej kancelárie ČKS študovali „Manifest komunistickej strany“ znova.
Vo februári 2019, aj napriek dohode o „Jednej krajine, dvoch systémoch“, ČKS za zatvorenými dverami nariadila správkyni Hongkongu, Carrie Lam, aby presadila zákon o extradícii s pevninskou Čínou.
Zákon o extradícii bol však silno odmietnutý Hongkonským obchodným a právnym odvetvím. Protesty začali eskalovať 9. júna 2019. Avšak vláda v Hongkongu nielenže odmietla ustúpiť od zákona o extradícii, ale vystupňovala aj násilie, použitie zbraní a slzného plynu na protestujúcich, vyslúžiac si tak ešte väčšie znechutenie medzi Hongkončanmi.
Protestujúci kričali: „Nebesia zničia ČKS“ a „Oslobodenie Hongkongu je revolúcia našej doby“.
Aj keď Carrie Lam 4. septembra 2019, po mesiacoch nestálych protestov, váhavo odstúpila od zákona o extradícii, pre hongkonskú vládu či ČKS bolo už na získanie dôvery obyvateľstva neskoro.
Na druhej strane, to ako sa hongkonská vláda k svojim ľuďom počas protestov správala, pomohlo Taiwancom ujasniť si chápanie ČKS. Veľké víťazstvo prezidenta Tsai Ing-Wena potvrdilo odhodlanie Taiwancov ponechať si demokraciu a odporovať invazívnym hrozbám ČKS.
Čo sa týka vypuknutia epidémie koronavírusu, aj keď boli prípady infekcie nahlásené už v decembri 2019, ČKS zakrývala informácie a potláčala kohokoľvek, kto ich zverejnil na sociálnych médiách.
Medzičasom, Wang Guanfa, špecialista pre respiračné ochorenia na univerzite v Pekingu, vyhlásil, že infekcii „sa dá predísť a čoskoro ju možno ovládnuť“, a že nie je dôkaz prenosu z človeka na človeka, i keď fakty jasne ukazovali opak.
Doktor Li Wenliang, jeden z ôsmich lekárov, ktorí poslali na WeChat správy varujúce priateľov a kolegov pred potenciálnou epidémiou koronavírusu, bol kruto potrestaný políciou za „šírenie klebiet a podkopávanie sociálnej stability“. Doktor Li bol v noci odvezený zo svojho domova a bol prinútený v tejto veci mlčať.
Až 20. januára 2020 spravil Xi Jinping prvé verejné prehlásenie o epidémii a tím ČKS na riešenie epidémie vedený premiérom Li Keqiangom bol ustanovený až 26. januára.
Keď sa veci dostávali spod kontroly, pokračovalo ďalej zakrývania faktov o epidémii a zbavovanie sa zodpovednosti na rôznych úrovniach vlády.
Namiesto prebratia zodpovednosti za epidémiu Xi Jinping 23. februára vychválil sám seba na videokonferencii pred viac než 170 tisícmi ľudí z celej Číny. Zdôraznil, ako už 17. januára začal rýchlo konať, koľko stretnutí absolvoval a aké efektívne opatrenia prijal na kontrolu vírusu.
Bez ohľadu na to, ako sa ČKS snaží samu seba glorifikovať, skutky hovoria hlasnejšie než slová a fakty vždy hovoria samé za seba. Čoraz viac ľudí vo svete sa teraz preberá a vidí povahu ČKS. Je to nešťastie pre čínskych ľudí a pre krajinu, ktorá bola kedysi známa ako „krajina bohov“.
