(Minghui.org) Keď som sa pred pár dňami vrátila od jednej praktizujúcej, začala som pokašliavať, bolelo ma trocha hrdlo a v pľúcach som cítila chlad. Na moment som sa zamyslela, či nemám koronavírus, no rýchlo som túto myšlienku odhodila. Praktizujem Falun Dafa už vyše 20 rokov. Aj keď som nebola vždy usilovná, som praktizujúcou obdobia nápravy Fa. Moje fyzické symptómy sú ilúzie vytvorené starými silami, ktoré zneužili moju karmu.
Keď som sa zamyslela nad svojím kultivačným stavom predchádzajúcich dní, zistila som, že som poľavila vo svojom štúdiu Fa a namiesto neho som strávila čas sledovaním TV programov. Keď som nasledujúci deň vstala, povedala som si, že musím spraviť cvičenia. Vyše hodinu som potom meditovala. Potom mi napadlo, že ak je účelom tretieho cvičenia vyčistiť naše fyzické telo, čím viac ho budem robiť, tým lepšie mi bude. Z obvyklých troch opakovaní som teda zvýšila počet na deväť. To mi pomohlo cítiť sa veľmi dobre. Inšpirovalo ma to zvýšiť aj počet opakovaní štvrtého cvičenia na deväť. Keď som bola pri šiestom opakovaní, cítila som, ako sa moje studené ruky zohrievajú. Pomyslela som si, že je ozaj pravdou, že čím viac cvičíme, tým viac osohu z cvičení máme.
Majster povedal:
„Koľko vydáte, toľko aj získate.“ (Strata a zisk, Falun Gong)
V to ráno som strávila viac ako dve hodiny cvičením prvého, tretieho, štvrtého a piateho cvičenia.
Po skončení cvičení zmizla aj moja bolesť v krku a priedušnici. Znova ma to uistilo, že Falun Dafa je naozaj úžasný! Neskôr poobede som šla von ako obvykle, aby som pokračovala v aktivitách na potvrdzovanie Fa. Sem-tam ma ešte bolelo hrdlo, no ignorovala som to a odmietla som všetky usporiadania naplánované starými silami.
Na ďalšie ráno som sa zobudila skoro a po vysielaní spravodlivých myšlienok som si zacvičila prvé štyri cvičenia. Druhé cvičenie som robil 45 minút. Teraz sa už cítim úplne v poriadku.
Najťažšou časťou je pre mňa moja myseľ. Keďže nemám otvorené tretie oko, nevidím nič mimo tohto fyzického sveta a vedú ma len Majstrove učenia. Nemôžem vidieť nebeské bytosti, ani prejavy mojej vlastnej kultivácie v iných dimenziách. Takmer nulový kontakt s inými praktizujúcimi mi tiež veľmi nepomáha. V tej dobe som sa cítila bezradná a osamotená. Cesta k náhlemu osvieteniu sa zdá extrémne ťažká, hlavne v dnešnom prostredí Číny.
No aj napriek tomu mám vieru v Majstra a viem, že je so mnou, i keď nemôžem vidieť či cítiť jeho prítomnosť.
Moja vlastná skúsenosť mi hovorí, ak sa pridŕžam Majstrovho učenia, vždy budem odmenená.
Všeobecne povedané, niektoré ťažkosti sa dajú prekonať rýchlo, zatiaľ čo iné môžu zabrať viac času. Čím dlhšie ťažkosť trvá, tým namáhavejšia je skúška našej viery a schopnosti osvietenia.
Musíme si klásť niektoré otázky. Napríklad: „Čo je základnou príčinou problému? Čo potrebujem vo svojej kultivácii zlepšiť? Je moja viera v Dafa silná a moje presvedčenie nemeniteľné?“ Je tiež dôležité, aby sme nespadli do pasce myslenia ako: „Toto trápenie už trvá príliš dlho. Je ešte stále nádej? Ako dlho to ešte potrvá?“ Tieto pochybnosti prichádzajú len preto, že sme slepí voči realite v iných dimenziách. Verím, že môžeme prekonať každé trápenie, no musíme pochopiť, že má cyklus začiatku, vrcholu a zvoľnenia, kým sa úplne skončí.
Keď sú bolesť a ťažkosti najhoršie a posúvajú našu znášanlivosť k našim hraniciam, trápenie je blízko svojmu vrcholu. Vtedy musíme zaťať zuby a pozbierať všetky sily, aby sme vykročili z tejto tvrdej skúšky, tesne predtým, než začne klesať a veci sa začnú javiť lepšie.
Všetko, čo potrebujeme, je viera v Majstra a v nás samých.
