(Minghui.org) Na Minghui som našla inšpiratívny článok o vedení malých praktizujúcich k lepšiemu čineniu sa v kultivácii. Keďže sama mám doma malého praktizujúceho, naozaj som dala autorke za pravdu.
Môj vnuk má sedem rokov. Je zdravý a veselý a vyrastal obklopený praktizujúcimi Falun Dafa. Dafa sa zakorenil v jeho srdci a všetci, ktorí ho videli, hovorili aký je slušný a dobrý.
Rada by som tu zdieľala o tom, ako sme ho viedli v kultivácii počas pandémie koronavírusu – alebo aj vírusu ČKS.
Štúdium Fa
Ako sa vírus ČKS v Číne šíril, naše mesto bolo od 26. januára 2020 v karanténe. Škola, ktorú navštevoval vnuk, bola zatvorená až do odvolania a on skákal od radosti, lebo mu to dalo kopu času na hranie.
Po troch dňoch doma sa ale vnúčik stal veľmi nepokojným. Ľahko sa nahneval a podráždil. Jeho rodičia sa snažili, ako najlepšie vedeli, no on stále nebol spokojný.
Raz po tom, čo tresol dvermi, postavil sa na sedačku a kričal: „Úlohy, úlohy, sú aj lepšie veci, čo sa dajú robiť?“ Môj manžel mu povedal: „Chlapče, pamätáš si na ‚Štandardy pre dobrého žiaka a dieťa‘, že dvere musíme zatvárať potichu?“ Vnuk odvrával. Moja dcéra a zať boli naňho tiež veľmi nahnevaní.
Povedala som mu: „Ak odmietneš počúvať, budeme ťa musieť poslať do denného centra.“ Vnúčik sa takmer rozplakal: „Keď pôjdem do centra, nebudem mať čas na študovanie Fa doma.“ A mal pravdu! V minulosti, vždy keď sme študovali Fa menej, mal záchvaty zlosti.
Snažili sme sa mu to vysvetliť, no namiesto toho sme tento čas mohli využiť na zlepšenie sa v kultivácii! A tak som mu povedala, že ho nepošleme do denného centra, ale budeme študovať Fa – jednu lekciu učenia Majstra Li každé ráno. Nechala som ho vybrať si čas. Bol nadšený a kričal: „Dedko, mama, otec, pozeráme teraz Majstrovu prednášku!“
Po spustení DVD prehrávača si náš vnuk sadol s prekríženými nohami na zem vedľa svojho otca a potichu počúval. Do nášho domova sa znovu vrátila harmónia.
Keď sa vnúčik narodil, trpel silnou žltačkou. Každý deň som mu čítala Čuan Falun a zo žltačky sa uzdravil.
Po ceste na oslavu mesiaca od jeho narodenia sme v aute našli kvitnúť udumbaru. Vedela som, že nás Majster posmeľuje, aby sme vnúčika vychovávali ako praktizujúceho Dafa.
Majster v jednej zo svojich básní povedal:
Mám sen
Raz bude deň, keď vrátim sa do neba
Tam je opravdivý domov života
(„Uskutočňujem svoj sen“, Hong Yin IV. )
Sledovanie predstavenia Shen Yun
V minulosti sa vnuk sťažoval, že nerozumie príbehom zo Shen Yunu. Tento rok povedal znova to isté a ja som cítila, že by som ohľadom toho mala niečo spraviť.
V jeden večer pred spaním, potom čo sme s vnukom recitovali Majstrovu báseň Sledovať Shen Yun, povedala som mu o príbehoch z tancov Shen Yunu z tohto roka. Jeden bol o bojovníkovej ceste k osvieteniu. Zaujalo ho to a ešte v ten večer si chcel pozrieť Shen Yun.
Presne v ten večer Shen Yun vysielal online na webstránke. Bol tam aj tanec, ktorý som spomínala.
Vnúčik bol veľmi šťastný: „To je úžasné! Je to ako zázrak, presne to som chcel vidieť.“ Bol tancom očarený. Mával svojimi malými rúčkami, aby bojovníka povzbudil, a keď sa potom správne rozhodol, vnúčik kričal: „Aj ja to dokážem!“
Chcel si pozrieť aj ďalšie predstavenie, no museli sme mu povedať, že musí počkať do ďalšieho roka. Potom zarecitoval z Majstrovej básne:
„Tak dlho zdá sa čakať na predstavenie na rok budúci“
(„Sledovať Shen Yun“, Hong Yin III.)
Výroba brožúr
Náš vnuk je zvedavý a rád skúša nové veci. Počas karantény sledoval každý môj krok, keď som tlačila brožúry Falun Dafa. Čoskoro bol zbehlý v tlači, orezávaní a viazaní obálky. Zahŕňala som ho komplimentami.
Čoskoro sa však začal nudiť a ostával počas výroby brožúr stranou. Premýšľala som, ako ho ďalej viesť.
Manžel mi povedal: „Má sedem, je to dieťa. Nemôžeš od neho príliš veľa čakať.“ Rozhodla som sa na čas ho nechať a prenechať túto záležitosť Majstrovi.
O niekoľko dní neskôr ma vnuk videl tlačiť týždenník Minghui a myslel si, že som spravila chybu. Povedal: „Babka, tlačíš staré verzie.“ Ubezpečila som ho, že je to v poriadku, pretože praktizujúca, ktorá nečítala už nejakú dobu týždenník Minghui kvôli karanténe, nemá pár výtlačkov, takže ich robím pre ňu.“
Začudoval sa, prečo si ich nevytlačí sama. „Možno nemôže“, povedala som. „Ty vieš ako ich robiť aj keď si malý, a môžeš tak už pomáhať Majstrovi s nápravou Fa. Si skvelý!“
Na to povedal: „Och, výroba brožúr je tiež kultivácia. Aj ja to chcem robiť.“ Nechala som ho vybrať si jednu o pandémii. Našiel týždenný newsletter na túto tému, stiahol ho, vytlačil, orezal, zviazal a hotový produkt dal do malej plastovej tašky. Starostlivo vytlačil všetok vzduch z tašky, aby brožúra vyzerala pekne.
Urobil to tak dobre, že moja dcéra ho poprosila spraviť ešte 10 takýchto kusov, ktoré by večer vzala ľuďom.
Takto môj vnuk prevzal zodpovednosť za výrobu týždenného newslettera o pandémii. Tiež mi pomohol vyrobiť malé bannery na zavesenie v našom okolí.
Zveril sa mi: „Babka, teraz už chápem. Nemôžem mať pripútanosť k nadšeniu. Raz keď som strihal brožúry, chcel som skúsiť odstrihnúť viacero strán naraz, no nemal som pevné ruky a dve strany som zničil. Aká škoda.“
Zamýšľal sa nad svojim správaním. Keď som sa pozerala na jeho bacuľatú tvár, srdce som mala naplnené emóciami. Vychovávať malého praktizujúceho nie je ľahké. Potrebuje našu neustálu podporu a vedenie.
No aj my sa od neho učíme. Zrkadlí nám naše pripútanosti a oblasti, kde sa potrebujeme zlepšiť. Naše predurčené vzťahy si treba vážiť.
