Moje pochopenie ohľadom „Čím bližšie ku koncu, tým máte byť usilovnejší“

(Minghui.org) Včera mi jeden kamarát, ktorý nie je praktizujúci, poslal sms správu a jedna veta sa naozaj dotkla môjho srdca: Ak človek chce byť v niečom úspešný, nemôže čakať, kým uvidí nádej a potom sa toho držať; nádej uvidí, iba keď sa toho drží.

Minulú noc som potom čítal článok o „lotosovom princípe“. V prvý deň bolo v jazierku iba niekoľko lotosových kvetov. Nasledujúci deň sa ich počet zdvojnásobil. Každý ďalší deň sa zdvojnásobil počet z predošlého dňa.

Ak by sa celé jazierko naplnilo za 30 dní, je otázka, na ktorý deň by bolo spolovice plné. Mnohí ľudia by povedali, že by to bolo v 15. deň, ale správna odpoveď je 29. deň.

Tento „lotosový princíp“ je tiež známy ako „30-dňový princíp“. Naznačuje to, že čím sme bližšie ku koncu, tým sú veci dôležitejšie. Keď bojujeme do konca, nemôžeme sa spoliehať na šťastie alebo šikovnosť. Musíme sa spoľahnúť na svoju vytrvalosť a húževnatosť.

Ďalšie čínske porekadlo hovorí: „Keď máš prejsť 100 míľ, stred je na 90 míľach.“ Je to rovnaký princíp ako ten s lotosom. Čím bližšie sme k úspechu, tým ťažším sa to stáva a tým vytrvalejšími musíme byť. Na druhej strane, ak sa toho dokážeme pevne chytiť, budeme môcť spraviť veľký krok k nášmu cieľu.

V kultivácii nie sú žiadne náhody. Majster mi naznačil, že nemôžem poľavovať a že musím upraviť svoj kultivačný stav, byť vytrvalý a ku koncu byť ešte usilovnejší.

Keď som 26. februára tohto roku išiel na motorke objasňovať pravdu o Dafa, mal som nehodu a musel som vydržať trochu bolesti. V mysli mi bolo jasné, že je to zasahovanie starých síl. Pochopil som, že kým odolávam prenasledovaniu starých síl, môžem to využiť ako príležitosť na odstránenie karmy, očistenie sa, zlepšenie sa a obrátenie zlej veci na dobrú. Keď som však bol v bolestiach, vedome či nevedome som sa niekedy považoval za zraneného. Cítil som lenivosť, chcel som poľaviť, cítiť sa pohodlne a nechcel som znášať bolesť. V skutočnosti to bola moja pripútanosť k pohodliu. Majstrova dobre načasovaná výstraha paličkou ma prebudila.

„Kultivačná prax samotná je kráčaním po božskej ceste a ľudské pripútanosti predstavujú prekážky na každom kroku tejto cesty. Ale naša cesta je veľmi úzka, a ak len chvíľku nedávate pozor, môžete sa odchýliť, a keď sa odchýlite, budete mať problémy, dokonca veľmi veľké problémy a ak nedokážete nájsť cestu späť, budete to naveky ľutovať.“ („Ďalšia výstraha paličkou“)

Po študovaní Majstrovho Fa som našiel mnoho svojich ľudských myšlienok. Povedal som si: „Naozaj nemôžem prechovávať tieto ľudské myšlienky. Koniec je blízko a ja som stále ľudskou bytosťou. Po miliónoch a miliónoch rokov čakania a po vydržaní ťažkostí v toľkých životoch, zostáva teraz len takto málo času a ja sa musím činiť dobre a dokončiť to so spravodlivou mysľou.“

Musíme nasledovať Majstrove učenia, viac študovať Fa, byť vytrvalý a čoraz usilovnejší. Iba tak dokážem neustále robiť prielomy v kultivácii a naplniť svoju misiu.

Náprava Fa teraz takmer dosiahla úplný koniec a sme iba krok od úspechu. Nemôžeme poľaviť a zvoľniť. Musíme s ňou držať tempo a spravodlivo kráčať k cieľu.

Kľúčové slová: