(Minghui.org) Keď sú naši spolupraktizujúci zatknutí alebo keď trpia chorobovou karmou, snažíme sa im rôznymi spôsobmi pomôcť. Vysielame spravodlivé myšlienky, pozeráme sa dovnútra, poukazujeme na ich problémy, študujeme Fa, robíme s nimi cvičenia a dokonca im pomáhame v bežných životných veciach. Pri pomáhaní iným praktizujúcim by sme mali mať jasno v nasledujúcich otázkach.
Odstrániť mentalitu „som tu, aby som ti pomohol“
Mnohí z nás máme pri pomáhaní praktizujúcim trpiacim chorobovou karmou myšlienku so silným zámerom: „Som tu, aby som ti pomohol.“ To znamená, že tú situáciu nevnímame ako súčasť našej kultivácie. Avšak pomáhanie iným praktizujúcim by sme mali považovať za časť našej vlastnej kultivácie.
Niektorí praktizujúci jednoducho a bez uváženia povedia praktizujúcemu, čo má ťažkosti, aby sa pozeral dovnútra, alebo mu povedia, že tieto ťažkosti spôsobila tá či oná pripútanosť. Ak mnohí praktizujúci, ktorí sa snažia pomôcť, majú takéto myšlienky, vytvára to na toho praktizujúceho veľký tlak. Toto neviditeľné pole ho dusí a spôsobuje, že tie ťažkosti sú ešte ťažšie zvládnuteľné. Nakoniec praktizujúci povie všetkým, aby k nemu už nechodili.
Keď pomáhame druhým praktizujúcim s chorobovou karmou, musíme sa nad sebou zamyslieť. Nemôžeme ich len žiadať, aby sa pozerali dovnútra bez toho, aby sme to spravili aj my. Táto takzvaná pomoc nemá žiadne pozitívne účinky.
Majster povedal:
„Keď sa dokážete preskúmať pri každej veci, s ktorou sa stretnete, potom by som povedal, že ste skutočne výnimoční a nič vás nemôže zastaviť na vašej ceste k dovŕšeniu. A predsa, keď sa ocitneme v problémoch, často pozeráme von – „Prečo sa ku mne správaš takto?“ – a cítime, že sa k nám správajú nespravodlivo, namiesto preskúmania samých seba. Toto je najväčšou a najosudnejšou prekážkou pre všetky žijúce bytosti.“ („Vyučovanie Fa na Fa konferencii v Singapure“)
Najprv by sme sa mali pozrieť dovnútra a potom pomôcť iným praktizujúcim lepšie pochopiť princípy Fa. Iba keď sú takéto myšlienky vyslané, sú to spravodlivé myšlienky a naozaj pomôžu iným praktizujúcim.
Pomáhanie praktizujúcim je kultivovaním seba
Všetko, s čím sa v kultivácii stretneme, súvisí s našou vlastnou kultiváciou. Preto by sme sa na seba mali vždy pozerať z tohto hľadiska. Dokonca aj keď praktizujúci prejavuje ilúziu smrteľnej choroby, nemali by sme ho považovať za odlišného od nás a mali by sme ho brať za rovnakého ako sme my. Najprv by sme zo svojich myslí mali odstrániť predstavu smrteľnej choroby, potom študovať Fa, robiť cvičenia, vysielať spolu s ním spravodlivé myšlienky a dokonca vykročiť napred a ísť objasňovať pravdu a zachraňovať vnímajúce bytosti. V tom procese sa neustále napravujeme a nachádzame svoje slabé miesta. Iba keď sa dobre kultivujeme a napravujeme svoje vlastné polia, môžeme skutočne pomôcť ostatným praktizujúcim.
Pri zdieľaní kultivačných skúseností alebo pri pomáhaní praktizujúcim trpiacim chorobovou karmou mnohí praktizujúci zvyknú používať Majstrove slová na súdenie iných praktizujúcich a povedia im, aby sa pozerali dovnútra. Fa je samozrejme najspravodlivejší a nie je nič zlé na tom, keď povzbudzujeme praktizujúcich, aby sa pozerali dovnútra. Prečo to však neprináša dobré výsledky? Je to preto, že náš súcit nie je dostatočný a energia, ktorú vydávame, nie je dosť čistá. Ak na iných vyšleme svoje vlastné pripútanosti a zlé látky, budú sa cítiť zle.
Aj keď vidíme nedostatky iných praktizujúcich, mali by sme im to povedať láskavo a nie ich obviňovať. Toto bude určite účinnejšie. Ak je naše energetické pole čisté, praktizujúci sa postupne dostane z ilúzie chorobovej karmy.
Tón hlasu, dobrosrdečnosť a argumenty sú dôležité
Majster povedal:
„Neučil som vás iba Dafa, nechal som vám tiež svoje spôsoby. Keď pracujete, váš tón hlasu, vaša dobrosrdečnosť a vaše argumenty môže zmeniť ľudské srdce, no príkazy nemôžu!“ („Jasná myseľ“ zo zbierky Základy pre ďalší pokrok)
Keď som prvýkrát čítal túto časť, čudoval som sa, prečo Majster umiestnil „tón hlasu a dobrosrdečnosť“ pred „argumenty“. Neskôr som si začal uvedomovať, že len keď sú náš tón a naša láskavosť čisté a dobré, pole, ktoré vysielame, je najspravodlivejšie. Inak, ak náš tón nie je dobrý, hoci aj keď sú argumenty správne alebo dokonca aj keď používame Majstrove pôvodné slová na posudzovanie iných praktizujúcich, nemusíme dosiahnuť dobré výsledky.
Pri pomáhaní druhým praktizujúcim musia byť naše úmysly určite dobré. Musíme sa pozerať dovnútra, aby sme zistili, prečo sme im spôsobili nepríjemné pocity či stres.
Majster povedal:
„Často hovorievam, že ak jediné, čo človek chce, je blaho ostatných, a keď je to bez najmenšej osobnej motivácie alebo osobného pochopenia, slová, ktoré povie, pohnú druhých k slzám.“ („Jasná myseľ“ zo zbierky Základy pre ďalší pokrok)
Zamyslime sa nad tým: S akou mentalitou pomáhame iným praktizujúcim? Dokážu ich naše slová pohnúť k slzám?
V skutočnosti, keď sa praktizujúci cíti kvôli nám nepríjemne, musí to byť preto, že ochraňujeme svoje vlastné veci. Staré sily chcú zmeniť len ostatných, ale nie seba. Je v tom čase naše myslenie podobné mysleniu starých síl? Ak sa nezmeníme a chceme len meniť ostatných praktizujúcich, staré sily si myslia, že sme sa prispôsobili ich spôsobu zmýšľania a budú nás ovládať a vytvárať medzi praktizujúcimi medzery, čím zasahujú do vecí, ktoré majú byť spravené.
Pokiaľ si vždy dokážeme spomenúť na kúzelný nástroj „pozerania sa dovnútra“, ktorý nám dal Majster, a v tichosti harmonizovať nedostatky ostatných praktizujúcich, nebudú žiadne medzery, ktoré by mohlo zlo využiť.
Všetko, s čím sa stretneme, je našou vecou a nemôže to byť oddelené od našej vlastnej kultivácie. Našou prvou myšlienkou musí byť pozrieť sa dovnútra. Potom budú všetky problémy ľahko vyriešené.
