Počas ilegálneho uväznenia som si spravila svoj vlastný harmonogram

(Minghui.org) Znova ma uniesli a uväznili v zadržiavacom centre. Mala som strach a ľutovala som, že som sa nečinila vo svojej kultivácii dobre. Cítila som sa bezradne a prosila som Majstra, aby ma chránil. V mysli som si neprestávala recitovať Fa, ktorý som vedela naspamäť a vysielala som spravodlivé myšlienky.

Majster povedal:

„Viackrát som povedal jedno: Keď sa už učíš Dafa, bez ohľadu na to, či narazíš na dobré alebo na zlé okolnosti, všetko sú to dobré veci. (Potlesk) Objavili sa preto, lebo si študoval Dafa.“ (Vyučovanie Fa v San Franciscu, 2005)

Upokojila som sa a upravila som svoje myšlienky. Pripomenula som si, že som praktizujúca a mala by som nasledovať cestu usporiadanú Majstrom.

V zadržiavacom centre to bolo príšerné. Malá cela bola preplnená viac než 40 ľuďmi. Bola špinavá, páchnuca a preľudnená. Dozorcovia a vedúci cely nás zastrašovali a urážali.

Pripomenula som si, kým som. V mysli som si udržiavala: „Falun Dafa je dobrý. Pravdivosť – súcit – znášanlivosť sú dobré. Falun Dafa je spravodlivý.“ Tiež som si pomyslela: „Majster je dobrý. Učeníci Dafa sú dobrí. Som tiež učeníčkou Dafa, takže i ja som dobrá. Neporušila som žiaden zákon. Bola som zatknutá a uväznená Čínskou komunistickou stranou (ČKS). Bola to strana, kto porušil zákon a spáchal zločin. Ja nie som zločinec.“ Moje spravodlivé myšlienky potom vzrástli.

Majster povedal:

„Ako učeník Dafa, prečo sa báť zlých ľudí, keď znášate prenasledovanie? Podstatou veci je to, že máte pripútanosti. Ak nie, neznášajte pasívne, ale postavte sa vždy zoči-voči zlým ľuďom so spravodlivými myšlienkami. Nech je situácia akákoľvek, nespolupracujte s požiadavkami a príkazmi zla alebo s tým, čo podnecuje. Ak to každý bude robiť, prostredie nebude takéto.“ („Spravodlivé myšlienky učeníkov Dafa sú mocné“, Základy pre ďalší pokrok II.)

Rozhodla som sa vytvoriť si vlastné kultivačné prostredie. Praktizujúci musia hrať vedúcu úlohu všade, kde sú. Nebudem nasledovať príkazy a nebudem nosiť uniformu. Nenaučila som sa väzenské pravidlá a odmietla som robiť prácu, ktorú mi nakázali. Nenasledovala som ich harmonogram.

Spala som na zemi na dvoch vankúšoch. Ostatní ľudia spali na preplnených posteliach. Často bojovali aj o centimeter priestoru.

Keď prišla nová väzenkyňa, sadla si oproti mne a ja som vedela, že jej musím objasniť pravdu.

Cítila som ľútosť k ostatným v cele, pretože boli všetci úzkostní, smutní a bezradní. Niektorí z nich plakali každý deň. Boli veľmi mladí, asi vo veku mojich detí. Starala som sa o nich rôznymi spôsobmi. Dávala som im jedlo i oblečenie, a tiež som ich povzbudzovala, aby boli optimistickí.

Všetci hovorili, že som dobrá a dôveryhodná osoba. Keď som im objasnila pravdu, povedala som im o všetkom zle, čo spravila ČKS. Takmer všetci z nich vystúpili z ČKS a jej mládežníckych organizácií. Tiež som im povedala, aby si pamätali a úprimne recitovali „Falun Dafa je dobrý, pravdivosť – súcit – znášanlivosť sú dobré.“ Všetci to robili.

Povedala som si, že bez ohľadu na to, kde som, mala by som robiť to, čo by mal praktizujúci robiť: Študovať Fa, cvičiť, vysielať spravodlivé myšlienky a objasňovať pravdu.

Vstávala som o 5-tej ráno a meditovala som. Potom som o 6-tej vysielala spravodlivé myšlienky a potom som robila cvičenia v stoji.

Po raňajkách zvyklo bývať ticho, pretože dozorcovia vtedy boli u nadriadených. Vtedy som do chodby zakričala „Falun Dafa je dobrý! Pravdivosť-súcit-znášanlivosť sú dobré! Falun Dafa je spravodlivý! Prestaňte prenasledovať Falun Dafa! Okamžite prepustite všetkých praktizujúcich!“ Môj hlas prekričal všetkých 40 ostatných hlasov v cele. Potom som recitovala O Dafa.

Ráno som sa učila naspamäť Majstrove posledné články až do obeda. Po obede som znova zakričala „Falun Dafa je dobrý! Pravdivosť-súcit-znášanlivosť sú dobré! Falun Dafa je spravodlivý! Prestaňte prenasledovať Falun Dafa! Okamžite prepustite všetkých praktizujúcich!“

Potom som objasňovala pravdu ženám v cele.

Počas poobednej pauzy som robila piate cvičenie, zatiaľ čo ostatní spali. Potom som sa učila Fa až do večere. Po jedle, ktoré bolo okolo piatej, som znova objasňovala pravdu.

Po vysielaní spravodlivých myšlienok o šiestej som zakričala po tretí krát a potom som recitovala O Dafa.

Potom som viedla ľudí v cele k opakovaniu „Falun Dafa je dobrý! Pravdivosť – súcit – znášanlivosť sú dobré!“ Niekedy to so mnou recitoval jeden človek, niekedy sa ich pripojilo viac. Takmer každý, kto to so mnou úprimne recitoval, sa vrátil skoro domov. Potom som ich učila básne Hong Yin. Čoskoro už niekoľko básní ovládal každý.

Potom som o 21.30 znova robila cvičenia a následne som šla po vysielaní o polnoci spať.

Toto bol môj harmonogram v zadržiavacom centre. Bola som uväznená asi rok a každý deň som nasledovala rovnaký program. Prostredie bolo drsné, no ja som sa necítila vystresovaná. Majster ma každý deň ochraňoval. Pod ochranou Majstra som zachránila ľudí z mojej cely.