Prečo sa Čínska komunistická strana bojí intelektuálov?

(Minghui.org) Odkedy sa Čínska komunistická strana (ČKS) dostala k moci v roku 1949, intelektuáli v Číne ohromne trpeli. Bola na nich zameraná séria politických kampaní, boli ideologicky prenasledovaní a boli podrobovaní fyzickému a duševnému mučeniu. Prečo sa ČKS bojí intelektuálov a prečo ich tak tvrdo prenasleduje?

Petőfiho krúžky a Mao

Potom, čo Jozef Stalin zomrel v marci 1956, cez Maďarsko sa prehnalo celonárodné demokratické hnutie proti stalinistickému modelu „totálnej sovietizácie“ Maďarska. Hnutie sa zameriavalo priamo na Mátyása Rákosiho, vtedajšieho generálneho tajomníka maďarskej vládnucej strany a sovietske oddiely v Maďarsku.

Rákosiho odstúpenie v júni 1956 motivovalo študentov a učencov, aby usporiadali rôzne fóra na diskusiu o problémoch v Maďarsku. Najznámejšie z nich boli Petőfiho krúžky, pomenované po známom maďarskom básnikovi Petőfim z 19. storočia, a pritiahli mnohých intelektuálov. Usporadúvali semináre a prednášky a pozývali národne renomovaných ekonómov, spisovateľov, historikov, vychovávateľov, vedcov a filozofov, aby slobodne prednášali. Títo učenci analyzovali problémy režimu z rôznych uhlov a navrhli stratégie v prospech krajiny a ľudí. Ich nápady si získali veľkú podporu verejnosti, ktorá ich nasledovala s veľkou vrúcnosťou a nadšením. Každý seminár mal preplnenú miestnosť.

Image
Petőfiho krúžky v roku 1956

Aktivity Petőfiho krúžkov si prilákali ľudí z celého Maďarska a vytvorili obrovskú sociálnu silu. Ďalšie veľké mestá mimo hlavného mesta Budapešť nasledovali tento príklad a organizovali svoje vlastné Petőfiho krúžky. Keď komunistická strana videla, že zmena verejnej mienky sa chýli k politickej búrke, zakázala činností klubu, lenže prebudených ľudí už nebolo možné zastaviť.

Univerzitní študenti v Budapešti navrhli vláde šestnásť bodov, vrátane odchodu sovietskych oddielov, postavenia Rákosiho pred súd a potvrdenie práva robotníkov na štrajk. Stovky tisícok ľudí v Budapešti naplnili ulice na protest. O pár dní neskôr Chruščov ustúpil a nariadil sovietskym oddielom, aby opustili Budapešť.

Image
Potlačenie Maďarského povstania v roku 1956

V tomto kritickom momente, keď maďarskí národ už videl víťazstvo na dosah, sa Mao Ce-tung, ktorý bol ďaleko preč v Číne, rozzúril a neustále vyvíjal tlak na Sovietsky zväz a Chruščova. Taktiež vyslal delegáciu do Moskvy a nariadil, aby boli maďarskí občania potlačení silou. Chruščov nakoniec prijali Maov návrh a potlačili demonštrantov. Krvavý zásah proti Maďarskému povstaniu šokoval celý svet.

Keď Mao videl Petőfiho krúžky v Maďarsku, jeho podozrenie voči intelektuálom ešte zosilnelo a uvedomil si ich neuveriteľnú moc v osvietení a zhromažďovaní ľudí okolo seba. Taktiež si uvedomil, že intelektuáli a totalitná vláda komunistickej strany nemôžu existovať súčasne. Toto bola hlavná príčina, prečo opakovane prenasledoval intelektuálov v Číne a prečo sa tak bál moci intelektuálov. Bol odhodlaný nedovoliť, aby sa v Číne udialo niečo podobné maďarským Petőfiho krúžkom.

Mao nenávidel intelektuálov kvôli ich necenzurovaným nápadom

Kvôli tomu, čo sa prihodilo v Maďarsku, sa Mao stal ešte rozhodnejším v ničivom prenasledovaní intelektuálov. Neskôr mnohokrát spomenul, že tento maďarský incident sa vo východnej Európe prihodil, pretože vládnuca komunistická strana sa nedokázala držať doktríny triedneho boja a dovolili tam žiť mnohým kontrarevolucionárom. Mao raz povedal, že si nerobí starosti kvôli štrajkom robotníkov či žiadostiam farmárov, pretože už zažil, ako ich kádre ČKS účinne potlačili. Intelektuálov sa však bál a najviac ich nenávidel, pretože boli schopní šíriť necenzurované nápady.

Napriek tomu, že ČKS zadržiavala správy o maďarskom povstaní, toto hnutie malo aj tak dopad na Čínu. V januári 1957 Mao spomenul vo svojom prejave, že potom, čo škola v meste Shijiazhuang v provincii Hebei predĺžila školskú dochádzku o jeden rok, študenti, na podnet malého počtu kontrarevolucionárov, vyšli na protest do ulíc. Obsadili miestny rozhlas a pokúsili sa vytvoriť Maďarské povstanie v Číne. „Ľudia v strane alebo mimo nej, ktorí podporujú poľsko-maďarský, incident odvádzajú skvelú prácu!“ Mao sarkasticky poznamenal: „Po celý čas rozprávajú o meste Poznaň a Maďarsku. Mravce teraz vyliezli z dier a korytnačky sú už vonku všetky.“

V roku 1957 Mao povedal na konferencii ČKS: „Medzi niektorými profesormi prebiehajú všetky druhy čudných diskusií o tom, že nechcú komunistickú stranu, že komunistická strana ich nemôže viesť, socializmus nie je dobrý atď. Majú takéto myšlienky.“

„Videli ste film Život Wu Xun-a? Má štetec dlhý niekoľko metrov, čo symbolizuje ‘vzdelaných mužov‘. Len sa pozrite na to, keď zametajú. Chcú teraz vyjsť von a pravdepodobne nás chcú odpratať. Nenaznačuje to, že chcú obnoviť starý systém?“

Wu Xun bol žobrákom v období Guangxu dynastie Qing. Strávil celé roky žobraním o peniaze, aby nakoniec založil školu, v ktorej sa mohli zdarma vzdelávať chudobné deti. Neponechal si pre seba ani jediný cent a nikdy sa neoženil. Bol ocenený ako civilný pedagóg a kráľovský dvor Qing ho pochválil. Život Wu Xun-a hovorí o tom, ako žobral o peniaze, aby založil školu. Tento film bol veľmi populárny a každé premietanie bolo vypredané.

Avšak v máji 1951 Mao publikoval článok v Ľudovom denníku, ktorý odsúdil tento film a nazval ho protistraníckou jedovatou burinou. Wu Xun-a napadol ako „liberála, ktorého programy gramotnosti naznačovali, že revolúcia bola zbytočná.“ Film potom zakázali a personál podieľajúci sa na jeho výrobe bol potrestaný.

Image
Wu Xun bol kritizovaný ČKS.

V roku 1957 Mao spustil „nápravnú“ kampaň, aby „vylákal hadov z jamy“. Na začiatku Mao povzbudil intelektuálov, aby kritizovali byrokraciu ČKS, pričom povedal, že táto kritika je nielenže vítaná, ale taktiež je potrebná, aby pomohla kádrom ČKS v ich práci. Nevinní a naivní intelektuáli padli do pasce a vyjadrili svoje názory a návrhy. Neskôr sa Mao a ČKS obrátili a spustili antipravicové hnutie, aby sa zbavili intelektuálov, ktorí prejavili čo i len najmenšie známky nespokojnosti so správaním kádrov ČKS. Nakoniec boli prenasledované stovky tisícov ľudí a boli poslaní do odľahlých oblastí s ťažkými podmienkami, aby boli „reformovaní prácou“ (laogai). Mnohí z nich sa nikdy nevrátili.

ČKS zo strachu odstránila humanitné štúdiá

Od Maďarského povstania v roku 1956 po rozpad Sovietskeho zväzu v 90-tych rokoch neustále vychádzalo najavo, že moc ľudí, ktorí sa prebúdzajú a dozvedajú sa pravdu, sa nikdy nesmie podceniť. Toto je presne to, čoho sa autoritatívne režimy boja najviac.

Aby podviedla a ovládla Číňanov, ČKS zničila podstatu tradičnej čínskej kultúry a hodnoty zanechané z éry republiky a odkopírovala sovietsky model vládnutia krajine. Systematicky sa uskutočňovala generálna úprava vysokoškolského systému a odstránili sa určité humanitárne štúdia, ako sociológia a logika. Učebnice dejepisu boli prepísané na základe „materialistickej analýzy dejín“ a celý vzdelávací systém bol vedený marxistickými teóriami ČKS s triednym bojom ako hlavnou témou.

Po zrušení liberálnych štúdií sa renomovaná Univerzita Tsinghua zmenila z komplexnej univerzity na vysokú školu vedy a techniky a vznikol vzdelávací systém s dôrazom na vedu a techniku pred slobodnými umeniami. Počet študentov v strojárstve, poľnohospodárstve a lesníctve, príprave učiteľov a lekárskych vedách sa zvýšil zo 70 400 v roku 1949 na 138 400 v roku 1952, zatiaľ čo počet tých, čo sa špecializovali na politické a právne štúdiá poklesol z 37 682 na 3 830. ČKS očividne chcela, aby sa študenti stali remeselníkmi a nástrojmi štátneho aparátu s malým záujmom o históriu a spoločnosť a s takmer žiadnym logickým myslením.

Vymývanie mozgov a prenasledovanie intelektuálov

V rovnakom čase ČKS kruto prenasledovala intelektuálov, ktorí chceli udržiavať čínsku tradičnú kultúru a nútila ich reformovať spôsob myslenia. Dokonca aj v dnešnej dobe sú študenti z pevninskej Číny trénovaní, aby sa zmieňovali o histórii z takzvaného „materialistického historického hľadiska“. Takáto štruktúra dejepisného vzdelávania, úplne odlišná od vzdelávania na západe, bola do značnej miery pripisovaná Jian Bozan-ovi, známemu historikovi a bývalému viceprezidentovi Pekinskej univerzity. Čínske dejiny prečesal v súlade s Maovou marxisticko-leninskou metódou a zasadzoval sa za to, aby akademici slúžili proletárskej politike. Jeho historické knihy ako „Obrys čínskych dejín“ sa používajú ako všeobecné učebnice na katedrách dejín univerzít po celej Číne, čím má nespočetne mnoho čínskych študentov vymývané mozgy.

Avšak dokonca aj niekto, ako Jian Bozan, ktorý tak veľmi prispel do nového systému historického vzdelávania pod vládou ČKS, nemohol uniknúť prenasledovaniu pod diktatúrou nulovej tolerancie. Mao sa zasadzoval za to, aby „roľnícke povstania a roľnícke vojny samotné boli skutočnou hnacou silou rozvoja dejín“, no Jian nesúhlasil s jeho pohľadom a povedal, že roľnícke povstania by sa v priebehu dejín nemalo príliš oslavovať. Mao sa kvôli tomu urazil a na rozšírenom zasadnutí politbyra 17. marca 1966 povedal: „Podľa mňa by sme mali radšej zrušiť ľudí ako Jian Bozan... Sú to feudálni byrokrati.“ Krátko potom bol Jian označený za „starého antikomunistu“. Bol podrobený viac než stovkám vypovedacích stretnutí a bol nútený priznať sa k svojim „zločinom“. Keď boli tlak a bolesť príliš veľké na to, aby ich zniesol, spáchal samovraždu spolu so svojou manželkou.

Image
Jian Bozan, ktorého ČKS použila, musel nakoniec spáchať samovraždu.

Mnohí ďalší trpeli podobne. Pan Guangdan, akademický aktivista v skorých rokoch Čínskej republiky, bol počas kultúrnej revolúcie umučený na smrť. Fei Xiaotong, sociológ, ktorý bol svedkom smrti Pan-a, kritizoval mylnú predstavu, že „intelektuáli sú kŕmení komunistickou stranou“ a emocionálne povedal: „Kto povedal, že sme kŕmení komunistickou stranou! Nikdy sme neboli kŕmení komunistickou stranu, ale pracujúcim ľudom.“ Bol prenasledovaný 23 rokov a neprepustili ho až po konci kultúrnej revolúcie, čím stratil najlepší čas svojej profesionálnej kariéry.

Antipravicové hnutie a kultúrna revolúcia zničili generáciu intelektuálov. Napríklad Chen Yinke, najznámejší učenec v bývalej Čínskej republike, bol prenasledovaný na smrť. Známy spisovateľ Lao She spáchal samovraždu tak, že sa hodil do jazera, keď už viac nedokázal zniesť nekonečné „vypovedacie stretnutia“. Cao Yu, často považovaný za najdôležitejšieho čínskeho dramatika, nedokázal v neskorších rokoch vytvoriť žiadne diela kvôli potlačovaniu slobodného myslenia.

Pokánie - Najvplyvnejší film pred rozpadom Sovietskeho zväzu

V Stalinovej ére boli diela od Leva Tolstoja, Dostojevského a Súostrovie Gulag od Alexandra Solženicyna označené ako zakázaná literatúra a mnohé boli spálené. Potom, čo sa k moci dostali Chruščov a Gorbačov, niektoré z týchto kníh sa znova objavili a ľudia v Sovietskom zväze sa začali dozvedať pravdu o vládnucej Komunistickej strane Sovietskeho zväzu (KSSZ).

V roku 1987 vyšiel na národnej úrovni v Sovietskom zväze film Pokánie, ktorý bol predtým zakázaný kvôli jeho semi-alegorickej kritike Stalina a stal sa významnou kultúrnou udalosťou pred rozpadom KSSZ. Film je úplne fiktívny a dej sa vyvíja nasledovne: Varlam Aravidze, starosta jedného mesta v 30-tych rokoch, zomrie. Vo svojej mladosti sľúbil, že pre ľudí vybuduje „raj na zemi“, lenže potom, čo sa dostal k moci, začal týrať a šliapať po tých, ktorí ho v skorších rokoch podporovali. V neskorších rokoch sa stal takým zúboženým a popleteným, že chcel dokonca zostreliť slnko. Svojho priateľa, úprimného umelca menom Sandro, poslal do koncentračného tábora, kde nakoniec zomrie. Varlam bol taktiež zodpovedný za smrť mnohých ďalších.

O mnoho rokov neskôr Sandrova dcéra Katevan zistí, ako jej otec zomrel, a rozhodne sa pomstiť ho. Po Varlamovom pohrebe Katevan vykope jeho mŕtvolu a oprie ju o strom v záhrade Varlamovho syna. Potom, čo telo znova pochovajú, urobí to znova. Katevan je neskôr zatknutá. Bráni sa odhalením Varlamových previnení, ktoré šokujú každého, kto ho poznal. Varlamov vnuk spácha samovraždu potom, čo sa dozvie o zločinoch svojho starého otca a jeho syn, ktorý predtým obraňoval svojho otca, zhodí jeho mŕtvolu z neďalekého útesu. Tento film pripomenul ľuďom brutálnu tyraniu Stalina.

Image
Film Pokánie mieril kritiku na Stalina.
Image
Gorbačov nakoniec opustil komunizmus.

V tom čase bol Gorbačov pri moci dva roky a mnoho ľudí vedelo, že obaja Gorbačovi starí otcovia boli väznení počas Stalinovej éry a bolo nemožné, aby nenamietal voči Stalinovi. Situácia v Sovietskom zväze a po celom svete v tej dobe od neho taktiež vyžadovala, aby zaujal otvorenejší a uvoľnenejší postoj.

Na stretnutí Ústredného výboru KSSZ v januári 1987 Gorbačov oznámil, že uskutoční ekonomické a politické reformy. O mesiac neskôr povedal reportérom v Kremli, že Sovietsky zväz naplní „medzeru v histórii“ a že pravda o histórii bude odhalená.

Film Pokánie vyvolal senzáciu po celom Sovietskom zväze nielen preto, že verejne odsúdil zlo totality, ale tiež aj kvôli tomu, že povzbudil desiatky tisícov sovietskych občanov, aby sa zamysleli nad zdrojom a základnou príčinou tohto zla. Tento film po prvýkrát odhalil veci, ktoré KSSZ vždy držala v tajnosti pred verejnosťou a zasiala do sŕdc ľudí myšlienku: Takto už viac nemôžeme žiť.

Po rozpade Sovietskeho zväzu jeden reportér urobil rozhovor s režisérom tohto filmu, Tengiz Abuladze a opýtal sa ho, prečo chcel natočiť takýto film. On sa ho tiež opýtal: „Nie je to naša zodpovednosť?“

ČKS pokračuje v otravovaní myslí mladých študentov

Keď bol Stalin pri moci, osobne pôsobil ako šéfredaktor a zostavil knihu Stručný kurz k dejinám Sovietskej komunistickej strany, ktorú tiež použila ČKS ako referenciu po roku 1949, keď zostavovala učebnice o sovietskej histórii pre čínskych študentov.

Po vstupe do 21. storočia bola v Rusku kniha Dejiny Ruska: 20. storočie: 1894-2007 od Andreja Borisovič Zubova použitá ako učebnica dejepisu pre 11. ročník (druhý rok na strednej škole). Táto kniha obnovila pravdu o minulosti a obvinila Sovietsky zväz založený Leninom z toho, že bol „peklom na zemi“. Kniha úplne obrátila veci na základe pravdy a faktov a Lenin, kedysi oslavovaný ako veľký proletársky revolučný vodca, bol ľuďmi opovrhovaný a odmietnutý.

Image
Leninove sochy boli jedna za druhou strhávané.

Na druhej strane, ČKS stále používa učebnice zostavené počas antipravicového hnutia a kultúrnej revolúcie. Takéto učebné materiály a knihy sú naplnené doktrínami ČKS a vymyli mozgy generáciám Číňanov.

Počas posledných pár rokov, najmä po publikovaní Deviatich komentárov ku komunistickej strane v roku 2004, rozpoznalo mnoho ľudí násilnú a klamnú povahu ČKS. Viac než 360 miliónov ľudí vystúpilo z ČKS a z jej pridružených organizácií, menovite z Komunistického zväzu mládeže a Mladých pionierov.

Image
Viac než 360 miliónov Číňanov vystúpilo z ČKS a jej pridružených organizácií.

Ako sa svetu vyjasňuje to, čím je ČKS, keď zažíva následky jej utajovania a dezinformačnej kampane počas pandémie koronavírusu, Čína sa pravdepodobne stane lepším miestom pre svoj národ a celý svet.