(Minghui.org) Potom, čo som sa v roku 2016 pripojil k pochodovému orchestru Tian Guo, musel som absolvovať skúšku druhého stupňa, aby som mohol hrať na sprievodoch. Od minulej jesene som však na svojom nástroji veľmi necvičil, pretože som bol príliš zaneprázdnený mediálnym projektom Dafa. Tento rok som si kvôli vypuknutiu vírusu Čínskej komunistickej strany (ČKS) myslel, že tak skoro sa žiaden sprievod konať nebude. Preto som si vytvoril názor, že na svojom nástroji nemusím cvičiť.
Avšak koordinátor orchestra oznámil, že v júli sa uskutoční sprievod v Prahe. Začal som častejšie cvičiť, avšak neostávalo mi už mnoho času, aby som sa dostatočne zlepšil na úspešné absolvovanie skúšky. Povedal som si, že budem tvrdo pracovať na svojom zlepšení, aby som v najbližšom sprievode mohol hrať. Koncom augusta orchester oznámil, že sa uskutoční sprievod vo Viedni. Avšak stále mi chýbala sebadôvera v moju hudobnú schopnosť, a preto som skúšku nechcel podstúpiť. Bál som sa, že v skúške neuspejem a chcel som pred tým sám seba ochrániť.
Potom sa ma spolupraktizujúci opýtal, prečo som nehral na sprievode v Prahe a povzbudil ma, aby som tú skúšku podstúpil. Vedel som, že je to pripomienka od Majstra. A tak som tú skúšku absolvoval a podarilo sa mi ňou úspešne prejsť, no stále som váhal, či ísť do Viedne, pretože medzi Fínskom a Rakúskom ešte platili cestovné obmedzenia. Po návrate z Viedne by som musel ísť do 14-dňovej karantény, čo znamenalo, že by som si musel vziať voľno v práci. Túto dovolenku som plánoval využiť na druhý rok, aby som mohol navštíviť rodinu vo Vietname. Takže som mal negatívne myšlienky typu: „Oplatí sa to?“ Okrem toho som len pred mesiacom nastúpil do novej práce a obával som sa, že by som nedokázal naplniť cieľ predaja, ak by som si vzal voľno.
Čoskoro sa ma ďalší praktizujúci opýtal, či idem do Viedne. Pripadalo mi to ako ďalší budíček. Uvedomil som si, že by som mal ísť, no stále som sa nedokázal rozhodnúť, čo robiť. Nasledujúci deň sa mi prihodilo niečo, čo mi skutočne pomohlo rozhodnúť sa.
Na ceste domov z práce som cítil, že celé naše mesto je naplnené negatívnymi faktormi. Vo verejných priestoroch nikto nepodržal dvere pre nasledujúcu osobu zo strachu, že sa nakazia vírusom. Každý sa pozeral na veci s podozrením v očiach. Vo vlaku som sa nad tým hlbšie zamyslel: „Všetci ľudia tu boli otrávení ČKS. Čo by som tu mal urobiť? Čo by som mal podniknúť?“
Majster povedal:
„Objasňovanie faktov a záchrana vnímajúcich bytostí sú tým, čo musíte robiť. Okrem toho nie je nič iné, čo musíte robiť. V tomto svete nie je nič, čo by ste museli robiť. Toto sú veci, na ktorých musíte pracovať, avšak niektorí ľudia už nevenujú veľa pozornosti svojej vlastnej kultivácii a namiesto toho spravili prioritu z bežných vecí. Neodchýlili ste sa potom od cesty kultivácie učeníkov Dafa?“ („Vyučovanie Fa na Fa konferencii v New Yorku 2015“)
Oči sa mi zaplavili slzami. Pocítil som Majstrov súcit. Napriek tomu, že som mal tak mnoho nedostatkov vo svojej kultivácii, Majster mi naďalej poskytoval príležitosti, aby som sa zlepšil. Rozhodol som sa, že nech sa deje čokoľvek, budem hrať na sprievode vo Viedni.
Neskôr v ten deň som dostal dobré správy. Traja potenciálni zákazníci si s nami chceli dohodnúť schôdzky. Jeden z nich s nami urobil veľmi veľkorysú objednávku bez akýchkoľvek výziev. Všetci moji kolegovia si mysleli, že to bolo neuveriteľné. Nevynaložili sme mnoho úsilia a napriek tomu sme ľahko prekročili náš cieľ predaja. Vedel som, že Majster mi pomohol a bol som veľmi vďačný za Majstrovo povzbudenie.
Majster povedal:
„Ak máte silné spravodlivé myšlienky, Bohovia vám pomôžu. Ak vaše myšlienky nie sú spravodlivé, nedosiahnete nič.“ („Vyučovanie Fa na Fa konferencii v New Yorku 2016“)
Uvedomil som si, aké je dôležité udržiavať si spravodlivú myseľ pri prebúdzaní svedomia vnímajúcich bytostí. Som skutočne vďačný za Majstrov súcit. Taktiež by som sa chcel poďakovať spolupraktizujúcim za ich povzbudenie. Bez ich pomoci by som sa nedokázal zúčastniť na tohtoročnom sprievode.
