(Minghui.org) Často som bol obťažovaný, zatýkaný a môj dom bol prehľadávaný Čínskou komunistickou stranou. Nedávno som pri hľadaní vo vnútri objavil príčinu.
Prvou vecou, na ktorú som prišiel, bola moja mentalita súťaženia.
Často k nám chodili členovia miestnej komunity, aby nás kontrolovali. Keď boli ochotní prijímať naše vysvetlenia o Falun Dafa a o prenasledovaní, nehádali sme sa s nimi. No niektorí odmietali počúvať. Moja mama sa s nimi hádala, až kým nestíchli. Keď sa to stalo, vždy sme si mysleli, že ju pochopili.
Niektorí z týchto ľudí si len chceli zarobiť na živobytie a nechceli nám nič spraviť. No mama vyvracala všetko, čo povedali, dokonca aj keď ju nechceli počúvať. Chcela zmeniť ich myslenie násilnou cestou. Nielenže to bolo neefektívne, ale vytvorilo to aj veľa nezamýšľaného tlaku a následkov.
Predstavitelia komunity nás brali ako svoj hlavný cieľ. Po každej konfrontácii sa mama začala obávať, no nedokázala sa kontrolovať, až skončila s nervovým zrútením.
Niektorí praktizujúci boli schopní pri podobných okolnostiach objasňovať pravdu pokojne. Nebojovali ani sa nehádali, a namiesto toho pokojne a vytrvalo vysvetľovali opravdivú situáciu. Následne neboli až tak obťažovaní.
Majster povedal:
„V skutočnosti je to čas na odstránenie jeho pripútanosti k súťaživosti. Ak toto súťaživé zmýšľanie nie je opustené, stále bude na tom takto. Prejde čas, no stále sa nemôže pohnúť nad túto úroveň po niekoľko rokov. Nebude môcť pokračovať v praktizovaní. Ak spotreboval príliš veľa svojej energie, jeho telo to už nemusí ďalej zniesť a v najhoršom prípade ostane nevládny.“ (Šiesta lekcia, Čuan Falun)
Rozpoznanie môjho strachu
Druhou vecou, ktorú som objavil, bola pripútanosť k strachu. Neustále návštevy komunitných zamestnancov moju mamu robili úzkostnou a mala z nich strach. Bola strachom pohltená a vravievala veci ako – dnes je zamračené, je tam viac zlých faktorov; uniká nám voda, musím mať nejaké medzery; myká mi viečkami, stane sa niečo zlé; keď sa Majster na fotke usmieva, je to bezpečné, ak nie, bude tam nebezpečenstvo.
Bála sa, že by mohla byť kedykoľvek prenasledovaná a jej myšlienky sa stále krútili okolo možného prenasledovania.
Slová, ktoré vyslovujú praktizujúci, nesú určité množstvo energie. Snažil som sa čo najlepšie slová mojej mamy odmietať, no nedokázal som to. Po chvíli som jej myšlienky začal akceptovať. V mysli sa mi vynárali myšlienky o rôznych formách prenasledovania. Nedokázal som sa ich zbaviť ani ich potlačiť. Začali naberať tvar a stávali sa z nich obrazy a príbehy, akoby sa mali práve stať.
Ovládal ma strach. Znemožňoval mi vyjsť z domu, keď som si myslel, že by som vyjsť mal. Myseľ mi napĺňali všemožné obavy, len čo som opustil byt.
Zvláštne bolo, že keď sa niečo naozaj stalo, nebál som sa. Nekoledoval som si o to, aby som bol prenasledovaný? Toto mi pomohlo uvedomiť si, že obávať sa je iracionálne. Po chvíli som bol vyčerpaný a cítil som, že už nedokážem praktizovať.
Majster povedal:
„Je to iné ako v iných oblastiach, kde keď človek neuspeje v skúške charakteru tentoraz, môže sa zdvihnúť z pádu a pokračovať v praktizovaní kultivácie. Keď sa vyskytne vytváranie démonov vo vlastnej mysli, je to skutočne problém, keďže jeho život bude zničený.“ (Šiesta lekcia, Čuan Falun)
Rozpoznal som, že „strach“ nebol mojím skutočným ja. Keď som sa od „strachu“ oddelil a vysielal som na jeho odstránenie spravodlivé myšlienky, videl som „bytosť“, ktorá vyzerala presne ako ja. Tá „bytosť“ sa neustále triasla a bola z tmavej látky. Keď sa dostala do mňa, začal som sa triasť spolu s ňou a bolo mi chladno.
Tá „bytosť“ bola schopná ovládať moje myšlienky. Keď som pochopil, že všetky tie obavy nie sú odo mňa, ale od „strachovej bytosti“, vysielal som spravodlivé myšlienky na jej odstránenie. Aj keď som sa ich nedokázal všetkých zbaviť, cítil som sa lepšie, len čo som sa od nich dokázal oddeliť. Začali tiež zvoľňovať vo svojom vplyve na mňa.
Toto sú pripútanosti, ktoré som zatiaľ objavil. Pretože som neodstránil svoju súťaživosť, úradníci prichádzali vyhľadávať boj. Navyše, látka „strachu“ vytvorila myšlienkovú karmu a ilúzie, ktoré mi vytvárali úzkosť.
Keď moja myseľ začne teraz blúdiť, poviem si, že „budem v poriadku“. Keď „strach“ začne ovládať moje telo, používam spravodlivé myšlienky, aby viedli moju myseľ a činy. Keď sa strach oslabí, je ľahšie ho odstraňovať.
