Moje pochopenia z príbehu o Mojžišovi

Majster Li Hongzhi, zakladateľ Falun Dafa, povedal:

„Či to boli všetci Bohovia v histórii, ktorí prišli nadol spasiť ľudí, všetky hrdinské postavy, ktoré sa objavili v každom národe, alebo všetky rôzne kultúry, ktoré vznikli počas histórie, všetky sa stali kvôli dnešnému konečnému prejavu Dafa medzi ľudskými bytosťami. Kvôli tomuto účelu bola medzi ľudskými bytosťami vytvorená kultúra pre porozumenie Dafa a boli vytvorené vlastnosti rôznych kultúr, ako aj štýly rôznych kultúr.“ („Vyučovanie Zákona na Fa konferencii vo Washingtone DC, 2004“)

Moje pochopenie je také, že mnohé príbehy z minulosti – najmä tie, ktoré sa vzťahovali ku kultivácii – môžu byť pre nás, ako praktizujúcich, nápomocné. Mnohí z nás vyrástli s ateistickým pohľadom na svet a nemáme správne pochopenie tradičných hodnôt a toho, čo znamená kultivovať sa. Príbehy postáv ako bol Šákjamúni, Milarepa a Mojžiš, nám môžu pomôcť preklenúť túto priepasť.

Tu by som sa chcel podeliť o niekoľko pochopení, ku ktorým som sa osvietil po prečítaní Mojžišovho príbehu.

Naše schopnosti a poslanie

Mojžiš sa narodil v období vyvražďovania. Egypťania z obavy z narastajúceho počtu svojich hebrejských otrokov nariadili, aby všetkých novonarodených hebrejských chlapcov utopili v Níle.

Mojžišova matka v snahe zachrániť Mojžiša umiestnila dieťa do košíka a pustila ho plávať dolu po rieke Níl, kde ho našla faraónova dcéra, adoptovala si ho a spravila z neho egyptského princa.

Jedného dňa, aby sa postavil voči nespravodlivému zaobchádzaniu s jeho ľuďmi, zabil egyptskú stráž a bol nútený utiecť do púšte, kde sa nakoniec stal pastierom.

Po 40 rokoch pastierstva Mojžiš započul boží hlas vychádzajúci z kríka, ktorý bol síce v plameňoch, no nehorel. Boh požiadal Mojžiša, aby sa vrátil do Egypta a zaviedol izraelský ľud do zasľúbenej zeme, avšak Mojžiš bol váhavý.

„Kto som, že mám ísť k faraónovi a vyviesť izraelských synov z Egypta?“, spýtal sa.

Boh odpovedal: „Ale ja budem s tebou a toto nech je pre teba znamením.“

Avšak Mojžiš si tým stále nebol istý; obával sa toho, že by ho ľudia nemuseli počúvať. A tak mu Boh prisľúbil tri zázraky, aby Izraelitov presvedčil. Mojžiš potom povedal, že nie je výrečný – že je skôr „pomalý v reči a v jazyku“. No dokonca aj potom, ako Boh povedal: „Budem s tvojimi ústami a naučím ťa, čo máš hovoriť,“ Mojžiš stále trval na tom, aby poslal niekoho iného.

Boh teda Mojžišovi povedal, že jeho brat Áron by k ľuďom mohol prehovoriť namiesto neho, hoci Božie príkazy by stále prichádzali iba k Mojžišovi.

Tento príbeh nám hovorí, že keď si božstvo vyberie človeka pre vykonanie nejakého poslania, táto osoba na to bude mať všetky potrebné schopnosti. A keďže všetky tieto schopnosti pochádzajú od božstva, tento človek sa nemusí obávať toho, či budú dostatočné.

My, ako praktizujúci Dafa, by sme mali ísť dokonca za tento spôsob myslenia. Majster povedal:

„S takým obrovským Fa tu, Fa bude s vami, keď sú vaše myšlienky spravodlivé a toto je najväčšia záruka.“ („Vyučovanie Fa v Manhattane, 2006“)

Myslím si, že skutoční učeníci Dafa túto skúsenosť dobre poznajú. Pokiaľ máme spravodlivé myšlienky, môžeme dosiahnuť čokoľvek, čo potrebujeme – najmä pokiaľ ide o záchranu ľudí. Ak pochybujeme o svojich vlastných schopnostiach, znamená to, že nemáme úplnú vieru vo Fa a nepochopili sme pravý význam kultivácie obdobia nápravy Fa.

To samozrejme neznamená, že by sme mali byť pripútaní k svojim vlastným schopnostiam a vyvinúť si démonické zasahovanie z vlastnej mysle. To by bol druhý extrém.

Ako záchranca Izraelitov sa Mojžiš v skutočnosti nikdy nechválil svojimi vlastnými schopnosťami. Pokorne poslúchal Božie príkazy a nasledoval Jeho slová. Takisto prosil o Božie milosrdenstvo v mene Izraelitov, keď ich Boh chcel potrestať. Nakoniec svoje poslanie naplnil a vyviedol Izraelitov z Egypta, aby ich potomkovia mohli vstúpiť do Kanánu.

Samotný Mojžiš však do Kanánu nevstúpil. Bolo to kvôli problému na jeho kultivačnej ceste, o ktorom si ešte povieme.

Zázraky môžu ľudí osvietiť, no nemusia ich nevyhnutne zachrániť

Keď sa Mojžiš vrátil do Egypta a požiadal o oslobodenie Hebrejcov, faraón im nedovolil odísť. Boh potom prostredníctvom Mojžiša zoslal na Egypt desať rán: pohromu krvi, žiab, komárov, hmyzu, mor, vredy, krúpy, kobylky, tmu a nakoniec usmrtenie všetkých prvorodených v Egypte.

Faraón niekoľkokrát súhlasil s tým, že nechá Hebrejcov odísť, no svoj názor zmenil zakaždým, keď sa do krajiny vrátil pokoj. Pokračovalo to až do desiatej pohromy, kedy faraón konečne Hebrejcom dovolil odísť – a aj potom bolo len otázkou času, kedy si to znova rozmyslí a po ich odchode za nimi pošle armádu.

Keď Mojžiš zostal uväznený medzi faraónovou armádou a Červeným morom, Boh preňho spravil ďalší zázrak a nechal Červené more, aby sa rozostúpilo a Hebrejci mohli bez ujmy prejsť, zatiaľ čo faraónova armáda sa utopila.

Táto časť príbehu ukazuje, že účinok zázrakov na ľudí, ktorí majú veľa karmy, je krátkodobý a povrchný. Je to preto, že títo ľudia nepoznajú alebo nechápu vnútorný význam zázrakov. Desať pohrôm neprinútilo faraóna veriť v Boha.

Množstvo zázrakov, ktorých svedkami boli aj samotní Hebrejci, ich neviedlo k  pevnej viere v Boha. Keď videli zázrak rozostúpenia sa Červeného mora, ktorý sa udial, keď boli v nebezpečenstve a v beznádeji, ďakovali Bohu. Avšak keď neskôr v púšti narazili na ťažkosti znova, stratili vieru a začali byť rozhorčení.

Z toho som lepšie pochopil, čo tým Majster myslel, keď povedal:

„Nadprirodzené schopnosti sú len malé triky,

Dafa je základ.“

 („Hľadať cestu spravodlivého Fa,“  Hong Yin)

Tiež som pochopil, prečo Majster neukazuje nadprirodzené schopnosti; je to preto, že ľudia môžu byť spasení, iba ak zmenia svoje srdce a keď chcú zlepšiť samých seba. Tento princíp je rovnaký aj pre praktizujúcich: aj keď nám nadprirodzené schopnosti môžu pomôcť získať dôveru, to, že ich máme, nemusí nevyhnutne znamenať, že v kultivácii uspejeme, pretože xinxing (charakter) je jediným ukazovateľom našej úrovne.

Škoda spôsobená zášťou

Aj keď Mojžiš za Izraelitov nesmierne trpel a mnohokrát ich chránil svojím vlastným životom, nedostalo sa mu úcty a vďaky, ktoré si zaslúžil. Namiesto toho sa Izraeliti sťažovali a hádali sa s ním. Pri jednej príležitosti dokonca plánovali Mojžiša a Árona ukameňovať.

V tom okamihu zasiahol Boh. Ak by za nich Mojžiš úpenlivo neprosil, Boh by ich zničil. Boh Izraelitov opäť omilostil, ale rozhodol, že tí, ktorí boli svedkami zázrakov – desiatich rán v Egypte, rozdelenia Červeného mora a ďalších – nebudú vpustení do zasľúbenej zeme Kanánu.

„...zo všetkých z vás, ktorí ste uvedení v sčítaní ľudu od veku 20 rokov a vyššie, ktorí hromžili proti mne, ani jeden nevstúpi do krajiny, kde som prisahal, že vás nechám prebývať,“ povedal, „ale vaši najmenší, o ktorých ste povedali, že by sa stali korisťou, privediem dovnútra a spoznajú zem, ktorú ste zavrhli.“

Toto zanechalo Izraelitov v putovaní po púšti ďalších 40 rokov.

Pre bežného človeka môžu byť reptanie a zášť normálne. Ale pre praktizujúceho je to neprípustné. Týka sa to najmä niektorých z nás, keďže sme vyrastali v kultúre Čínskej komunistickej strany a tá je všade. V jej jadre je nenávisť, krutosť a klamstvá. Niektorí praktizujúci, ktorí ňou boli ovplyvnení, majú zvyk roztrpčene sa sťažovať, kypieť závisťou a nenávisťou.

Zatiaľ čo nevôľa Izraelitov im priniesla ďalšie štyri desaťročia strávených v púšti, súčasní praktizujúci takisto zažili ťažkosti kvôli svojej závisti, sťažnostiam a nenávisti, ktoré plodí. Sem patria aj trápenia chorôb a dokonca strata života.

Pri práci na projektoch naša negativita takisto vytvára nežiaduce pracovné a kultivačné prostredie, čo má vplyv na to, ako spolupracujeme a ako sa naše projekty vyvíjajú. Niektoré projekty boli kvôli tomu dokonca ukončené. Existuje pomerne veľa takýchto príkladov, takže to musíme brať vážne.

Musíme si upevniť našu znášanlivosť, aby sme mohli naplniť naše poslanie

Koniec Mojžišovho príbehu je prekvapivý: Aj  keď bol vyvolený, aby zaviedol Izraelitov do Zasľúbenej zeme, nebolo mu dovolené vstúpiť do samotného Kanánu.

Keď Izraeliti po prvýkrát opustili Egypt, nemali vodu na pitie. Keď Mojžiš požiadal Boha o pomoc, Boh mu povedal, aby svojou palicou udrel o skalu. Mojžiš nasledoval Božie pokyny a ľudia tak získali vodu.

Na konci ich 40-ročného putovania skupine znova došli zásoby vody.

„Prečo si nás prinútil odísť z Egypta a priviedol si nás na toto diabolské miesto? Nie je tu miesto pre obilie, figy, vinič či granátové jablká a nie je tu ani voda na pitie,“ sťažovali sa ľudia.

Keď to Mojžiš počul, nahnevalo ho to. Pýtal sa Boha, čo má robiť. Tentoraz mu Boh nariadil, nech povie skale, aby vytvorila vodu.

Ale rozzúrený Mojžiš najprv ľuďom povedal: „Počujte, vy vzbúrenci: máme vám z tejto skaly priviesť vodu?“ Potom dvakrát udrel na skalu, aby získal vodu. 

Kvôli jeho hnevu a neschopnosti pripísať tento skutok Bohu, nesmeli Mojžiš a Áron vstúpiť do Kanánu.

„Keďže si vo mňa neveril, aby si ma potvrdil ako svätého v očiach izraelského ľudu, neprivedieš toto zhromaždenie do krajiny, ktorú som im dal,“ povedal Boh.

Z pohľadu bežného človeka mal Mojžiš všetky dôvody na to, aby sa nahneval – mal už 120 rokov a do toho času viedol Hebrejcov už 40 rokov. Jeho ľudia sa napriek tomu neustále sťažovali. Avšak z pohľadu kultivujúceho to preňho boli všetko príležitosti na zväčšenie jeho znášanlivosti a naplnenie jeho zodpovedností.

Myslím si, že aj my, ako praktizujúci Dafa, sme v podobnej situácii. Ak dokážeme počas konfliktov vydržať a byť ohľaduplní k ostatným, naša situácia sa môže zmeniť k lepšiemu. V opačnom prípade môže byť ťažké problém vyriešiť.

Toto ponaučenie je vážne. Hnev môže spôsobiť, že stratíme racionalitu a zabudneme na naše životné poslanie.

Majster povedal:

„Hoci som prehnane nezdôraznil to, čo som práve povedal, každý by tomu mal venovať pozornosť, pretože toto je častou príčinou problémov a problémy sa často vynoria práve tu. Kultivačná prax je mimoriadne namáhavá a veľmi vážna. Ak ste len trošku nepozorný, môžete spadnúť a okamžite byť zničený. Preto musia byť vaše myšlienky správne.“ (Šiesta lekcia, Čuan Falun)

Preto by sme ako praktizujúci Dafa mali nasledovať Majstrovo učenie, zostať usilovní a neustále zlepšovať svoj charakter, aby sme dokázali naplniť našu misiu.

 

Poznámka vydavateľa: Názory v tomto článku sú osobnými názormi autora a autor je zodpovedný za ich správnosť. Prosíme čitateľov, aby ich sami posúdili.

Kľúčové slová: