(Minghui.org) Prednedávnom som čítal článok na Minghui.org o tom, čo robiť, keď nás úrady posielajú z jedného úradu na druhý pri hľadaní spravodlivosti proti prenasledovaniu. Tento článok (len v čínštine) ma inšpiroval, keďže ma upozornil na niektoré z mojich pripútaností.
Počas posledných rokov som si vyvinul hnev k niektorým agentom z verejnej bezpečnosti, prokuratúry a súdnych oddelení, keď som videl, ako ilegálne prenasledujú praktizujúcich Falun Dafa. Cítil som, že sú to zlí ľudia a obviňoval som ich zo zatknutia a odsúdenia praktizujúcich. Vedel som, že vykonávajú prenasledovanie na povrchu, pričom hlbším dôvodom boli staré sily a naše vlastné pripútanosti. Avšak v srdci som bol rozrušený javmi na povrchu.
Vedel som, že Majster nám hovorí, aby učeníci Dafa súcitne zachraňovali ľudí a že v našej kultivácii nemáme žiadnych nepriateľov. Myslel som si, že som to pochopil, no keď som čelil realite a prenasledovateľom, stále som bol ovplyvnený ich postojom a nemal som k nim súcit. Cítil som k nim taký odpor, že som sa s nimi nechcel ani stretnúť alebo im objasniť pravdu.
Ak som sa s nimi pri záchrane spolupraktizujúcich musel stretnúť, nedokázal som k nim pristupovať s pokojným srdcom alebo so súcitom. Dalo sa očakávať, že výsledok nebude ideálny. Moja frustrácia len zhoršila moju pripútanosť, takže som ich už viac nechcel stretávať a v posledných rokoch som sa postupne prestal zúčastňovať záchrany praktizujúcich.
Tiež som sa stal pasívnym vo svojom pracovnom prostredí. Som učiteľom a po mnohé roky mi škola odopierala právo vyučovať kvôli praktizovaniu Falun Dafa. Pokúsil som sa objasniť pravdu školskému tajomníkovi strany, dekanovi a policajtom z Úradu 610. Požiadal som o obnovenie svojej pozície, no odmietli so mnou hovoriť alebo robili veci len naoko. Zakaždým som sa cítil bezmocne a prestal som sa s nimi rozprávať. Napriek tomu, že som bol v práci marginalizovaný, stále ma hodnotili, z čoho som mal depresiu.
V našej kultivácii by sme sa nemali nechať ovplyvniť falošnými javmi, no bol som v tom uväznený a nedokázal som sa pohnúť ďalej. Neznášal som policajtov verejnej bezpečnosti a vedúcich na svojom pracovisku.
Až keď som si prečítal vyššie uvedený článok, začal som nad sebou premýšľať. Autor článku uviedol príklady, ako sudcovia pristupujú k prípadom a uvedomil si pri tom, že sudcovia sú obmedzovaní čínskym komunistickým režimom, aby prenasledovali láskavých ľudí. Títo sudcovia sú v skutočnosti veľmi poľutovaniahodní.
Článok mi tiež pripomenul obťažujúce telefonáty od polície minulý rok. Policajti sa ma stále pýtali na moju adresu, no neprezradil som im ju. Počas hovoru som mal nahnevaný tón a dokonca som im aj zložil.
Policajti povedali, že ma vyhľadajú na mojom pracovisku, čím vo mne počas tých pár dní vyvolali nepríjemné pocity a úzkosť. Bál som sa, že ak polícia skutočne príde na moje pracovisko, nebudem vedieť, ako to zvládnuť.
Na konci článku autor napísal: „Prinesme súcit kultivujúceho každej osobe, ktorú stretneme, vrátane policajtov a zamestnancov v susedskom výbore.“
S každým a so všetkým by sme skutočne mali zaobchádzať so súcitom, bez ohľadu na to, ako sa správajú. Mali by sme robiť to, čo nám Majster povedal – súcitne objasňovať pravdu a zachraňovať ľudí.
Keď som po prečítaní tohto článku radostne zdieľal svoje myšlienky so spolupraktizujúcimi, spomenul som si na dve príhody, ktoré sa stali pred viac než desiatimi rokmi.
Jedna z nich sa prihodila, keď som zachraňoval svojho príbuzného praktizujúceho. Musel som rok a pol kontaktovať políciu. Počas tej doby bol prípad dvakrát vrátený polícii na doplnenie dôkazov. Vyzeralo to tak, že prokurátor sa chystá obžalovať môjho príbuzného a prípad sa uberá zlým smerom.
Keď som sa cítil bezmocne, spolupraktizujúci ma povzbudil: „Pokračuj a rob to. Ak nevieš, čo povedať, nemusíš nič hovoriť. Pokiaľ tam pôjdeš, nebeské bytosti v iných dimenziách budú s tebou a pomôžu ti odstrániť zlo.“
V tom čase som nemyslel na situáciu policajtov. No s povzbudením od praktizujúcich a s vierou vo Fa som zotrval v kontaktovaní policajtov. Opakovane som sa s nimi rozprával a posielal som im dokumenty a listy. Súd nakoniec prípad zamietol. Toto sa nikdy predtým nestalo, keďže prenasledovanie v mojom meste bolo veľmi silné. Tento zázrak sa prihodil vďaka tomu, že som nasledoval požiadavky Fa a policajtom som objasňoval pravdu so súcitom.
Ďalší incident sa týkal niekoľkých praktizujúcich, ktorí boli zatknutí a ich prípady boli poslané na súd. Spolu so staršou praktizujúcou, ktorej zatkli dcéru, sme šli za sudcom. Zdalo sa, že je veľmi zaneprázdnený, keď sme ho hľadali. Zakaždým sa buď s nami nestretol alebo nás rýchlo poslal preč. Nemali sme šancu objasniť mu pravdu a cítili sme sa bezmocne.
Nakoniec sme napísali list, v ktorom sme podrobne opísali, že táto dcéra je citlivým a nevinným dieťaťom, v nádeji, že sa k nej sudca bude správať láskavo. Staršia praktizujúca prepísala každé slovo z listu na papier. Nemali sme žiadne očakávania, pokiaľ šlo o výsledky, no obaja sme verili, že to je to, čo sme mali urobiť a navzájom sme sa povzbudzovali. Po súde dcéru prepustili.
Ostatní praktizujúci, ktorí s ňou boli taktiež zatknutí, však boli odsúdení. Staršia praktizujúca sa pokúsila kontaktovať ich príbuzných, no oni odmietli zakročiť.
Vďaka článku som si spomenul na tieto dve príhody a uvedomil som si, že som zabudol na spravodlivé myšlienky, ktoré som kedysi mal a počas posledných rokov som bol otrasený postojom páchateľov. Tento článok mi znova pripomenul, že bez ohľadu na správanie sa páchateľov by praktizujúci mali robiť to, čo je potrebné robiť. Majster nám povedal, aby sme objasňovali pravdu a zachraňovali ľudí. Preto by sme to mali robiť a nenechať sa ovplyvniť falošnou podobou vecí. Uvedomil som si, že som zmenšil svoj hnev k polícii a vedúcim na svojom pracovisku a v súčasnosti sa na nich dívam s láskavosťou.
Ďakujem praktizujúcemu, ktorý napísal tento článok. Ďakujem Vám Majster za použitie tohto článku na posilnenie mojich spravodlivých myšlienok.
