Počiatky v Číne
sobota, 19. jún 2021

Najšťastnejší moment v mojom živote

8.6.21 | Xi Yuan, člen čínskeho námorníctva

(Minghui.org)  Pred 22 rokmi som zažil najšťastnejšie chvíle vo svojom živote, keď som mal to šťastie stretnúť osobne Majstra Li, zakladateľa Falun Dafa.

Bol jasný decembrový deň roku 1998. Ako obyčajne sme cvičili 5 cvičení Falun Dafa s ďalšími praktizujúcimi od piatej do siedmej ráno, v telocvični vojenskej akadémie, na ktorej som vtedy učil. Potom sme spolu v inej budove študovali učenia Falun Dafa. Presne pred ôsmou hodinou ráno vošla dnu moja mama a povedala mi, aby som zavolal ihneď jednému spolupraktizujúcemu. Vyťukal som číslo a hlas na druhej strane mi nadšene oznámil: „Majster je tu! Rýchlo príď ku mne domov!“

„Majster je tu!“ zbehol som dole z piateho poschodia a utekal som k bráne. Škola sa nachádzala na predmestí a na úpätí Južnej Hory a má uzavretý areál. Motorové vozidlá tam majú prísne zakázaný vjazd, no keď som došiel k bráne, niekto tam vystúpil z taxíku. Zdalo sa, že taxík čaká na mňa. Nasadol som teda a už o chvíľu som prišiel do domu praktizujúceho.

Šiel som priamo hore schodmi. V obývačke na druhom poschodí som uvidel nášho súcitného Majstra sedieť na sedačke. Bolo tam asi 70 až 80 praktizujúcich z našej oblasti. Boli aj na balkóne a v ďalších izbách a všetci počúvali Majstra ako vyučuje Fa. Po príchode som Majstra pozdravil a sadol som si na miesto, ktoré bolo pre mňa rezervované. Delil nás len konferenčný stolík.

Nemohol som si pomôcť a zízal som na Majstra. Bol som taký vzrušený, že som si ledva pamätal to, čo hovoril. Mnohí praktizujúci plakali.

Najúžasnejšia vec bola, keď Majster ukázal nahor ľavým ukazovákom a položil naňho dlaň svojej pravej ruky, pričom nám vysvetľoval, čo je „nebo“ a čo sú iné dimenzie. Často som počul praktizujúcich hovoriť o tom, aké úžasné veci videli v iných dimenziách, no ja som nemohol vidieť nič a nerozumel som, o čom hovoria. No v momente, keď Majster zodvihol svoj ukazovák, pocítil som existenciu iných dimenzií, nekonečnosti kozmického priestoru, hĺbku vesmíru ako aj múdrosť Falun Dafa. Môj pohľad na svet, život a hodnoty sa o základu zmenil.

Majster sa opýtal, či má niekto ešte nejaké otázky. Pred stretnutím som mal mnoho otázok, ktoré som často preberal s praktizujúcimi. No v tom momente sa moja hlava vyprázdnila a nedokázal som si na nič spomenúť. Premýšľal som čo sa opýtať tak tuho, že som premeškal prvé otázky od iných praktizujúcich.

Potom na moment miestnosť stíchla a všetci sa pozerali na mňa. Pozbieral som odvahu a položil som otázku. Nepamätám si presne, čo som povedal, no všeobecná myšlienka bola, že ako praktizujúci často citujem Dafa pri vyučovaní v škole, no nemôžem povedať, že je to Majstrova citácia. Chcel som vedieť, či je to v poriadku.

Majster ukázal smerom na vojenskú akadémiu a povedal, že je vždy dobré viesť a vzdelávať ľudí pozitívnym a dobrým spôsobom.

Majster vyučoval bez prestávky a bez dúška vody od siedmej ráno do druhej poobede. Navyše mal popoludní odísť do ďalšieho mesta. Keď bol čas Majstrovho odchodu, všetci sme ho nasledovali a len váhavo sme sa s ním boli ochotní rozlúčiť. Chceli sme ísť s ním vyprevadiť ho. Miestny koordinátor sa opýtal vojakov v uniformách, či by mohli Majstra vyprevadiť. Rýchlo som nás porátal a videl som, že je tam vyše desať členov posádky, vrátane tých z vojska, námorníctva a vzdušných síl, pričom polovica z nich bola v uniforme.

Zistil som, že Majster pôjde dodávkou a premýšľal som, ako by som si mohol nájsť miesto v jeho blízkosti. Našiel som dodávku a uvidel som aj skupinku ľudí vzadu. Pomyslel som si, že Majster je asi medzi nimi a pozeral sa na nich, zatiaľ čo som sa usádzal do druhého radu. Posledným praktizujúcim, ktorý nastúpil, bol námorná kapitánka v uniforme. No dodávka bola už takmer plná, a tak som sa posunul vľavo, aby som jej spravil miesto. Niekto spredu mi ukázal, že nemám stlačiť Majstra a ja som si len vtedy uvedomil, že sedím priamo vedľa neho!

Majster sa posunul bližšie k oknu a povedal: „Je to v poriadku, sadnite si.“ Vtedy som si uvedomil, prečo každý sedí vzadu. Chceli nechať Majstrovi viac miesta, aby si oddýchol, no ja som premýšľal len o sebe. Vtedy som uvidel medzeru medzi mojím charakterom a charakterom iných praktizujúcich.

Bolo zvláštne, že som často sníval o stretnutí s Majstrom, no keď som sedel vedľa neho, neodvážil som sa naňho ani pozrieť. Na myseľ mi prichádzali všemožné myšlienky a myšlienková karma. Napríklad: „Mám tak veľa pripútaností, ktoré sa teraz všetky pred Majstrom ukážu.“ Obával som sa tiež, že si Majster všimne pár dier na mojej uniforme. Nechcel som pred ním vyzerať zanedbane.

Počas cesty sa Majster stále usmieval a hovoril so súcitom s praktizujúcimi. Ja som bol taký nervózny, že si nepamätám ani slovo z toho, čo hovoril. Snažil som sa prísť na to, ako by som mal Majstra pozdraviť, keď vystúpi z dodávky. Za 20 minút sme boli v cieli. Majster vystúpil z auta a s každým si na rozlúčku podal ruku.

Obával som sa, že by som to premeškal, a tak som Majstra tesne nasledoval. Kedykoľvek si potriasol ruku s praktizujúcim, postavil som sa do radu zaňho a čakal som. No keď mal prísť rad na mňa, Majster sa otočil. Potom som sa presunul do inej rady. Akoby Majster vedel, o čom premýšľam, štyrikrát zmenil smer a potriasol si ruky so všetkými praktizujúcimi okrem mňa. Keď mal nastúpiť do auta, ktoré by ho odviezlo do ďalšieho mesta, nemohol som si pomôcť a zakričal som: „Majster!“

Majster sa otočil a povedal: „Ostal ešte jeden“. Vystúpil som a silno som držal Majstrovu ruku. Moje srdce sa zaplavilo teplom a naozaj som cítil, že to je najšťastnejší, najnezabudnuteľnejší a najvzácnejší moment môjho života. Majster mi potľapkal ruku a povedal: „Váž si to.“ (Bol som taký šťastný a nervózny, že neviem naisto, či to boli presne tieto slová, no keď som si to vybavil neskôr, cítil som, že toto mi Majster povedal.)

Keď Majster nastupoval do auta, zoradili sme sa a salutovali sme, až kým auto, ktoré ho viezlo, nezmizlo z dohľadu. V tej chvíli ma zaplavili emócie. Kričal som z hĺbky srdca a najhlasnejšie ako som dokázal. „Majster, prosím nenechajte ma tu! Chcem sa s vami vrátiť domov!“

Prešlo odvtedy 22 rokov, a scény z toho dňa sú v mojej mysli stále živé. Počas 26 rokov mojej kultivácie vo Falun Dafa som celý čas cítil, ako ma Majster povzbudzuje. Aby som sa s Majstrom mohol vrátiť do môjho skutočného domova, musím vytrvalo nasledovať Majstrove požiadavky, robiť dobre tri veci a prispôsobiť sa pravdivosti – súcitu – znášanlivosti za všetkých okolností a vo všetkých chvíľach. V kultivácii neexistujú žiadne skratky.

Ďakujem vám, súcitný Majster! Ďakujem, spolupraktizujúci!

 

 

Článok v angličtine: https://en.minghui.org/html/articles/2021/5/25/193324.html

Článok v čínštine

Majster Li
Majster Li potichu sleduje svet z hôr, potom ako opustil New York po 20. júli 1999. (fotografia bola publikovaná 19. januára 2000)

Časopis Minghui

 
MH 2017 obalka small
 
 
svastiky na sochach Budhov
 

Vybrané Témy

 

Odber správ

Odber nových článkov mailom

captcha