(Minghui.org) Vždy som si myslela, že nemám mentalitu sťažovania sa. Takže som sa nikdy nezamyslela nad tým, keď sa sťažovala moja mama, či sestra.
Napríklad, keď sestra rozbila šálku, nahnevala sa a sťažovala sa, že sa to stalo kvôli nám. Tvrdila, že ho rozbila, pretože ju vyrušil náš rozhovor. Len som si pomyslela, že má zlú náladu a viac som na to nemyslela.
Nedávno sa prihodilo niečo, čo mi pomohlo uvedomiť si, že mám mentalitu sťažovania sa.
Moja mama mala za dverami ventilátor. Keď som odchádzala z izby, zhodila som ho. Ventilátor sa zasekol za dverami a ja som ich zvonku nemohla otvoriť. Sťažovala som sa: „Prečo niekto dáva ventilátor za dvere?“
Uvedomila som si, že mám pripútanosť k sťažovaniu sa. Ventilátor bol za dverami taký dlhý čas a bol som to ja, kto ho náhodou zhodil. Prečo sa sťažujem na iných?
Zrazu som si uvedomila, že sťažovanie sa u mojej sestry odrážalo moju vlastnú pripútanosť k sťažovaniu. Cítila som, že srdce sa mi týmto uvedomením náhle otvorilo.
Rozpoznanie pripútaností
Uvedomila som si tiež, že mám mnoho druhov pripútaností. Niektoré z nich sú silné a dajú sa ľahko vystopovať, iné sú zas nenápadné a stali sa mi už druhou prirodzenosťou.
Nemali by sme teda povedať, že nejaké pripútanosti nemáme, lebo tým môžeme premeškať príležitosť, aby sme ich uvideli a následne odstránili.
Raz sa mi podarilo vyjsť zo zadržiavacieho centra so spravodlivými myšlienkami. Vytvorila som si však vtedy jednu nesprávnu myšlienku. Ako som v zadržiavacom centre prešla skúškou života a smrti, pomyslela som si, že menšie pripútanosti v každodennom živote sú nepodstatné.
Nedávala som teda pozor na menšie veci, ktoré sa prejavovali v mojom každodennom živote.
Majster povedal:
„Kultivačné metódy v kláštoroch alebo vo vzdialených horách a lesoch úplne odseknú váš prístup do bežnej ľudskej spoločnosti, čím vás nútia stratiť pripútanosti svetských ľudí a odopierajú vám akékoľvek materiálne výhody, takže ich musíte stratiť. Praktizujúci medzi svetskými ľuďmi nejde touto cestou. Od tohto človeka sa vyžaduje, aby ich bral zľahka v tomto prostredí svetských ľudí. Samozrejme, toto je veľmi ťažké. Je to tiež najrozhodujúcejšia stránka našej školy praktizovania.“ (Štvrtá lekcia, Čuan Falun)
Pochopila som, že kultivácia v prostrediach zla, ako sú väzenia a zadržiavacie centrá, sa líši od každodenného života. Opustenie života a smrti pri prenasledovaní neznamená opustenie iných pripútaností. Bez ohľadu na to, aká malá pripútanosť to je, neodíde automaticky, kým ho nenájdeme, nepotlačíme a neodstránime.
Napríklad, keď moji členovia rodiny zvykli kupovať dobré jedlo a drahé oblečenie, kritizovala som ich za to. Oni so mnou potom nesúhlasili a mysleli si, že zachádzam do extrémov. Neskôr som si uvedomila, že normálne jesť a obliekať sa je pre moju rodinu v poriadku, a že by som ich nemala pomeriavať svojimi osobnými štandardmi.
V zadržiavacom centre som nebola pohnutá ani iritovaná, keď na mňa zlý dozorca kričal viac než 10 hodín. Niekedy sa však nedokážem zdržať pri malých konfliktoch s mojou rodinou.
Niekedy som doma tiež netrpezlivá a nervózna. Pozerala som sa potom dovnútra a uvedomila som si, že som v domácom prostredí zvoľnila a nevenovala som vôbec pozornosť malým veciam.
Keď sa teda náhle objavili konflikty, nebola som pripravená a nečinila som sa dobre. Keď som si to uvedomila, pocítila som, že som sa v kultivácii zlepšila. Začala som teda doma praktizovať toleranciu a vždy som pri konfliktoch s rodinou začala robiť krok späť.
Bolo to, ako povedal Majster:
„Ak to naozaj dokážete, potom, ako ten unavený cestovateľ, skutočne objavíte „tieň vŕb, rozkvitnuté kvety, miesto, kde možno hlavu skloniť“. (Deviata lekcia, Čuan Falun)
Keď sa kultivujem pevne, je v u nás menej konfliktov a moja rodina je viac v súlade.
