Kam zmizli naše úsmevy?

(Minghui.org) Je to už takmer rok, čo som sa pridal ku skupine štúdia Fa v našej oblasti. V tejto skupine štúdia Fa sú dlhoroční ako aj noví praktizujúci. Niektorí starší praktizujúci usilovne praktizujú už viac ako 20 rokov. Sú tam aj praktizujúci, ktorí prestali praktizovať potom ako v júli 1999 začalo prenasledovanie, a neskôr sa ku praktizovaniu vrátili. Hoci každý je v inom kultivačnom stave, všetci dokážeme študovať Fa s úprimným a vážnym postojom. Keď študujeme Fa, nemárnime čas.

Fa študujeme až do obeda. V krátkom zostávajúcom čase zdieľame naše skúsenosti a popritom obedujeme jednoduché jedlá, čo sme si so sebou priniesli. Príležitostne, keď niekto povie niečo, čo sa netýka kultivácie, dlhoročný praktizujúci toho praktizujúceho preruší a nedovolí mu pokračovať v konverzácii.

Som rád, že som si našiel skupinu štúdia Fa, ktorá mi pomáha byť usilovným a pomáha mi udržovať si na seba prísne požiadavky. Avšak v priebehu času som si vyvinul pocit, ktorý je ťažko popísať. Zakaždým, keď som sa pridal k nášmu štúdiu Fa, moja nálada poklesla, ale nevedel som prečo.

Potom som si jedného dňa uvedomil, že každý mal vždy na tvári veľmi vážny výraz. Žiaden praktizujúci sa ani trochu neusmial, najmä dvaja relatívne starší praktizujúci, ktorí boli vždy veľmi vážni. Nikdy som ich nevidel usmiať sa. Keď sa pozriem na seba, či je to štúdium Fa alebo zdieľanie skúseností, moja tvár je vždy vážna a napätá. Myslím, že nevyzerám vyrovnane alebo láskavo.

V jedno popoludnie praktizujúci zo skupiny štúdia Fa priviedol so sebou človeka a všetkým ho predstavil ako praktizujúceho, ktorý sa chce pridať k našej skupine štúdia Fa. Avšak nikto zo skupiny tohto praktizujúceho nepozdravil a všetci si udržiavali relatívne prázdny výraz. Hoci som sa v srdci cítil trocha nepríjemne, ani sám som neprejavil lepší spôsob správania ako mal zvyšok skupiny.

Jedného dňa som túto vec predniesol na diskusii so skupinou. Niektorí z nich povedali, že nevedia, ako sa usmiať. Niektorí povedali, že možno boli vo svojich predchádzajúcich životoch starí Taoisti. Prekvapivo ma, že nikto o túto záležitosť nedbal a diskusia ďalej nepokračovala.

Potom som si spomenul na praktizujúcich, ktorých som poznal a ktorí neboli v tejto skupine štúdia Fa. Zdá za, že majú podobné problémy. Čím viac som o tom uvažoval, tým viac som mal pocit, že toto by nemal byť stav, v ktorom by mali byť praktizujúci.

Keď som sa vrátil domov, povedal som si, že som praktizujúci Dafa. Odteraz musím prejavovať pokoj a dobrotu, ktorá pochádza z hĺbky mojej duše. Potom som sa na seba pozrel v zrkadle. Môj úsmev bol meravý a neprirodzený a môj výraz tváre neprejavoval pokoj ani láskavosť. Dostal som pocit, že moja kultivácia je skutočne biedna. Ak je moja vnútorná duša vždy taká pokojná a láskavá, aj môj vonkajší vzhľad by to mal prirodzene odrážať a nemal by byť meravý alebo neprirodzený.

Nebyť necitlivý a chladný

Je pravdou, že my praktizujúci príliš nedbáme na mnohé veci v tomto pozemskom svete. Jednoducho sa o ne nezaujímame. Mám však pocit, že neprikladať im dôležitosť neznamená byť necitlivý a chladný. Nemali by sme chrániť tú trošku civilizovanosti a dobrých spôsobov a pozdraviť ľudí, keď ich stretneme? Ako nás inak budú ľudia vnímať?

Majster Li (zakladateľ Falun Dafa) nás zachránil z pozemského sveta, ktorý je plný utrpenia. Získali sme vesmírny Dafa. Sme učeníci Dafa obdobia nápravy Fa. Sme najpoctenejší a najšťastnejší ľudia na Zemi. Máme veľké šťastie; ťažkosti v našich srdciach sa už dávno mali rozpustiť.

Mali by sme sa preto cítiť šťastne a harmonicky z hĺbky našich sŕdc. Pred našou rodinou, manželmi, manželkami, deťmi, príbuznými alebo priateľmi, by sme mali prejavovať láskavé a dobrotivé srdce kultivujúceho.

Mali by sme vždy klásť iných na prvé miesto a prejavovať dobrotu Dafa v každom čase, namiesto toho, aby sme mali pocit, že sa nás nič netýka, dokonca do bodu, že zaobchádzame s ľuďmi chladne.  Následkom by mohlo byť, že nám ľudia nebudú rozumieť.

To isté platí aj na pracovisku. Počas našej práce musíme s kolegami komunikovať, koordinovať sa a spolupracovať. Ak voči nim neprejavujeme pozitívny a priateľský postoj, ako môžeme dobre spolupracovať? Ako môžeme dobre naplniť naše úlohy?

Čo je ešte dôležitejšie, keď objasňujeme pravdu ľuďom, ak máme na tvári necitlivý výraz a ani sa neusmejeme, tí ľudia voči nám tiež budú mať necitlivý a studený postoj, a budú si od nás držať odstup. Takýto druh studeného postoja je navyše chytľavý. Ak vydávame takýto signál, ľudia ho prijmú a budú nám ho odrážať naspäť. Ako by sa ľudia v takom prostredí mohli cítiť šťastne a počúvať naše objasňovanie pravdy?

Sme poslami Nebies. Nielenže sa musíme dobre kultivovať, ale nesieme tiež misiu spásy vnímajúcich bytostí. Hoci sme stále prenasledovaní a musíme každý deň robiť dobre tri veci, všetci vieme, že náš Majster toho za nás už veľmi veľa zniesol.

Čo je ten malý kúsok ťažkostí, ktorým čelíme teraz? Je toľko vecí, ktoré Majster musí spraviť každý deň, ale Majstra vidíme stále usmiateho a láskavého.

Praktizujúci ako my, ktorí majú tendenciu ku chladnosti, mali by sme pouvažovať o sebe a o svojej kultivácii. Sme najpoctenejšími a najšťastnejšími učeníkmi Dafa v tomto vesmíre a prispôsobujeme sa pravdivosti-súcitu-znášanlivosti. Prečo na našich tvárach nie je ani stopa po radosti? Prečo nemôžeme odhaliť láskavý úsmev, ktorý pochádza z hĺbky našich sŕdc?