Proces s nacistickými právnikmi a advokátmi: Varovanie pre čínskych sudcov zapojených do prenasledovania nevinných

(Minghui.org)  Podľa správy, ktorú zverejnil portál Minghui.org, bolo v roku 2021 zaznamenaných 1 184 prípadov nevinných čínskych občanov odsúdených za praktizovanie Falun Gongu. Títo praktizujúci sú z 27 provincií alebo miest na úrovni provincií, pričom pochádzajú zo všetkých spoločenských vrstiev. Sú medzi nimi napríklad vládni úradníci, profesori, lekári, vojenskí úradníci vo výslužbe, podnikatelia a ďalší.

Prenasledovanie Falun Gongu Čínskou komunistickou stranou (ČKS) trvá od júla 1999 a pokračuje aj dnes. V posledných rokoch boli zosadení mnohí vládni úradníci, ktorí sa na prenasledovaní podieľali. Výnimkou nie sú ani vysokopostavení úradníci ako Zhou Yongkang (bývalý tajomník Ústredného výboru pre politické a právne záležitosti), Li Dongsheng (bývalý námestník ministra verejnej bezpečnosti), Xu Caihou (bývalý podpredseda Ústrednej vojenskej komisie), Bo Xilai (bývalý tajomník strany mesta Chongqing) a Sun Lijun (bývalý námestník ministra verejnej bezpečnosti). Ak by to nestačilo, poučením pre dnešných sudcov ČKS by mohli byť následky, ktorým museli čeliť nacistickí úradníci za dopustenie sa genocídy.

Nacisti zabili počas holokaustu milióny Židov. Po skončení druhej svetovej vojny sa v rokoch 1946 –1948 uskutočnilo 12 norimberských procesov. Tretí proces konal v období od 5. marca do 4. decembra 1947 a týkal sa 16 nemeckých právnikov a advokátov, ktorí sa podieľali na vojnových zločinoch. Deviati z nich boli úradníci ríšskeho ministerstva spravodlivosti, ostatní boli prokurátori a sudcovia osobitných a ľudových súdov nacistického Nemecka. Ani na súde však niektorí z obžalovaných neboli presvedčení: sami Židov nezabíjali, nevypaľovali židovské kostoly ani nenapádali cudzie územia. Prečo teda boli braní na zodpovednosť?

Hitlerova spravodlivosť: Súdy tretej ríše je kniha, ktorú napísal nemecký profesor Ingo Mueller a kde podrobne opisuje, ako týchto 16 nemeckých právnikov „ochotne spolupracovalo s drakonickým nacistickým režimom a ako sa chopilo úlohy vydávať predpisy, ktoré určovali nacistickú politiku“.

Konanie týchto obžalovaných, ako aj úloha právnikov vo všeobecnosti, boli pri realizácii nacistického programu „rasovej čistoty“ rozhodujúce. „Dodržiavajúc nové zákony, vyhlášky a normy, právnici pomáhali vytláčať svojich židovských kolegov zo súdov, profesných združení i z advokátskych kancelárií. Motivovali ich predsudky voči Židom, ale aj nové možnosti, ktoré sa im otvárali v kariérnom a profesionálnom postupe,“ píše sa v článku s názvom „Právo, spravodlivosť a holokaust“ na webstránke múzea holokaustu v USA (U. S. Holocaust Memorial Museum).

Podľa Encyklopédie holokaustu bolo týchto 16 právnikov a advokátov obvinených z troch trestných činov: „sprisahanie s cieľom spáchať vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti“, „vojnové zločiny proti civilistom na územiach okupovaných Nemeckom a proti vojakom krajín, ktoré sú vo vojne s Nemeckom“ a „zločiny proti ľudskosti voči nemeckým civilistom a štátnym príslušníkom okupovaných území“.

Okrem toho čelilo sedem zo šestnástich obžalovaných aj štvrtému obvineniu, a to z členstva v SS (Schutzstaffel, Ochranný oddiel), SD (Sicherheitsdienst, nacistická spravodajská služba) a vo vedúcich zboroch nacistickej strany, ktoré Medzinárodný vojenský tribunál rok pred procesom vyhlásil za zločinecké organizácie. Príslušnosť obžalovaných k týmto zločineckým organizáciám vysvetľovala ich manipulovanie so zákonmi, aby vyhovovali nacistickej agende. Svojím životom prisahali vernosť Hitlerovi. Podľa Hitlerovej justície 93 % zamestnancov súdov pracujúcich vo Vestfálsku bolo členmi nacistickej strany alebo pridružených organizácií. Na Odvolacom súde v Bambergu bolo členmi nacistickej strany 302 z 309 sudcov a na súde vo Schweinfurte bol tento podiel 100 %.

Podobná situácia nastala aj v Číne, kde ČKS od roku 1999 vedie celoštátny systematický útok na praktizujúcich Falun Gongu pre ich vieru v princípy Pravdivosť – Súcit – Znášanlivosť. Počas tohto prenasledovania mnohí úradníci ČKS slepo vykonávajú politiku prenasledovania, čo vedie k zatýkaniu, súdeniu, mučeniu, či dokonca zabíjaniu nevinných praktizujúcich.

„Najvýznamnejší páchatelia týchto zločinov sú dobre známi. Menej známe sú však spôsoby zapojenia ‚obyčajných‘ ľudí – lekárov, právnikov, učiteľov, štátnych úradníkov, dôstojníkov a iných, v celej nemeckej spoločnosti. Keď sa jednotlivé činy týchto ľudí spojili, viedli k hrozivým následkom. Jednoducho povedané, bez nich by k holokaustu nemohlo dôjsť,“ píše sa v článku na webovej stránke Múzea holokaustu USA s názvom „Právo, spravodlivosť a holokaust“.

Podobne ako to bolo v prípade nacistickej strany, každý, kto vstúpil do ČKS, musel prisahať vernosť režimu. Ako je opísané v prijímacej prísahe, členovia sľubujú, že „budú plniť rozhodnutia strany, prísne dodržiavať stranícku disciplínu, strážiť stranícke tajomstvá, byť verný strane, tvrdo pracovať, bojovať za komunizmus po celý svoj život, byť vždy pripravený obetovať všetko pre stranu a ľud a nikdy stranu nezradiť“.

ČKS pod rúškom záujmov spoločnosti oklamala obrovský počet ľudí, aby mohla prenasledovať nevinné životy a spôsobila tak nespočetné množstvo tragédií. Jednou z najhorších je odoberanie orgánov žijúcim praktizujúcim Falun Gongu. Keďže viac ako 390 miliónov Číňanov vystúpilo z organizácií ČKS, medzi ktoré patria aj mládežnícke organizácie Zväz mládeže a Mladí pionieri, je čas úplne prerušiť všetky väzby s ČKS a vykročiť smerom k lepšej spoločnosti v Číne i na celom svete.