Z temnoty do svetla: Kultivačná cesta nového praktizujúceho

(Minghui.org) Odo dňa, keď som získal pocit nezávislosti, boli depresia a utrpenie mojimi stálymi spoločníkmi. Keď som si začal viac uvedomovať svet, v ktorom žijem, uvedomil som si, že nemám záujem o svetské veci. Nevedel som, kvôli čomu mám žiť.

Tento pocit postupom času len silnel.

V decembri 2019 to vyzeralo tak, že sa môj život skončí. Mal som pocit, že som dosiahol bod zlomu, a to psychicky aj fyzicky. Cítil som, že aj keby som neukončil svoj život sám, pravdepodobne by som jedného dňa zomrel v spánku a už by som sa nikdy neprebudil.

Osudové stretnutie

Približne v tomto období sme sa pravidelne rozprávali s jedným priateľom z práce. Nakoniec mi dal nejaké materiály o Falun Dafa a potom knihu Čuan Falun, hlavné učenie Falun Dafa.

Vedel som, že duchovná kultivácia môže viesť k skutočnému oslobodeniu. V predchádzajúcich rokoch som sa pokúšal nájsť spásu v rôznych kultivačných školách. „Kultivujúci“, na ktorých som narazil, sa mi však sami zdali byť sotva na správnych cestách, takže som sa nikdy oficiálne nepripojil k žiadnej praxi. Sám som si len prečítal niekoľko duchovných kníh.

V mladosti som sa stretol s taoistickým kňazom, ktorý sa o Falun Dafa vyjadroval veľmi uznanlivo. Nepovedal mi jasne, čo je Falun Dafa, ale z toho, čo mi povedal, som nadobudol dojem, že Falun Dafa je niečo, čo spoločenstvo kultivujúcich považuje za mimoriadne dobré.

Keď som bol dieťa, vždy som na ulici stretával praktizujúcich Falun Dafa, ktorí mi rozprávali o svojej praxi. Dokonca aj keď som odišiel do zahraničia, videl som ich v rôznych krajinách, ako rozdávajú materiály. Všetky moje stretnutia s praktizujúcimi vo mne vyvolali dojem, že spoločenstvo praktizujúcich Falun Dafa je oddané a odhodlané.

Preto keď som od svojho priateľa dostal knihu Čuan Falun a materiály Dafa, nemohol som si pomôcť a cítil som sa nadšený. Už v minulosti som sa chcel dozvedieť o Falun Dafa, ale praktizujúci, ktorí sa so mnou rozprávali, vždy narýchlo odišli. Väčšinou hovorili o prenasledovaní, bez toho, aby vysvetlili viac o samotnej praxi. V deň, keď som dostal knihu, som mal pocit, že som vyvolený; bol som z toho trochu nervózny.

Vyslobodenie sa z tmavej škatule

Kvôli svojmu nabitému pracovnému programu som prelistoval dve strany knihy a potom som si ju odložil pod vankúš.

O pár dní neskôr mi bolo v noci tak teplo, že som nemohol vydržať pod prikrývkou. Prebudil som sa uprostred noci, zaliaty potom. Myslel som si, že som chorý, a išiel som na kliniku, aby mi dali protizápalové lieky, ale z nejakého dôvodu mi ich nemohli vpichnúť.

Kontaktoval ma priateľ, ktorý mi dal materiály Dafa. Keď sa dozvedel o mojej situácii, povedal mi, aby som si prečítal knihu, pretože sa v nej píše o jave, ktorý som zažíval. Vrátil som sa ku knihe, prelistoval ju a pochopil, o čo ide, ale aj tak som ju celú nedočítal.

Až koncom januára 2020, keď som bol kvôli pandémii doma izolovaný a nemal som čo robiť, som vytiahol spod vankúša Čuan Falun a začal som ho vážne čítať. Od štvrtej lekcie mi nekontrolovateľne tiekli slzy – čím viac som pokračoval v čítaní, tým viac sa mi chcelo plakať. Čítal som až do konca a celý čas som plakal.

V minulosti som chcel spáchať samovraždu, pretože som nedokázal nájsť zmysel života. Mal som nejasný pocit, že som na tento svet prišiel kvôli veľmi dôležitej veci, ale zabudol som, čo to bolo. Bolesť a zmätok, ktoré som prežíval, spôsobovali, že som sa cítil, akoby som sa zmietal v malej tmavej škatuli. Moje srdce bolo prázdne a v mysli som mal chaos. Neexistoval žiaden cieľ, žiaden smer; snažil som sa chytiť niečoho pevného, ale zakaždým som vyšiel naprázdno.

Po prvom prečítaní Čuan Faluna som už nemal myšlienky na samovraždu.

Prišiel som práve kvôli tomuto. Vedel som to. To, na čo som zabudol, sa ku mne vrátilo. Spomenul som si, kto som a prečo som tu. Ruka siahla do čiernej škatule a vyniesla ma na svetlo.

Konečne som stál tam, kde som mal stáť a kam som patril.

Prvé kroky v kultivácii

Chcel som sa naučiť viac, a tak som začal čítať Majstrove učenia z celého sveta. V mojej mysli nebolo žiadne váhanie, či chcem praktizovať alebo nie. V deň, keď som dočítal Čuan Falun, som vedel, že ho už nikdy neodložím. Odvtedy som pokračoval v každodennom štúdiu Fa. Sledoval som aj Majstrove videá s cvičeniami a naučil som sa cvičebné pohyby.

V tie dni som musel vstávať o šiestej ráno do práce a niekedy som sa domov dostal až po desiatej večer. Takmer nikdy som sa nevyspal.

Aby som však mohol cvičiť, vstával som o piatej ráno, čo bol pre mňa v tom čase zázrak. Ani som nevedel, ako som to dokázal. Neskôr, keď som sa dozvedel, že mnohí praktizujúci vstávajú kvôli cvičeniu o tretej ráno, uvedomil som si, aký som bol v porovnaní s nimi lenivý.

Premena

Odvtedy som sa stal úplne iným človekom. V skutočnosti som na sebe necítil výraznú zmenu, ale spätná väzba od priateľov to potvrdzovala.

Povedali mi, že predtým ma nikdy nevideli usmievať sa a že zo mňa každý deň vyžaroval pocit mizantropie a negativizmu. Teraz sa však skutočne usmievam a mám pozitívny postoj. Keby ma nevideli, ako prechádzam celým týmto procesom, tak by pochybovali, či toto nové ja som naozaj ja.

Povedal som im, že je to preto, lebo praktizujem Falun Dafa. Povedal som im aj niektoré svoje pochopenia z počiatočných fáz mojej praxe a o tom, aký je Falun Dafa úžasný. Učil som ich meditovať a pretože videli moju premenu, veľmi sa chceli učiť.

Zároveň sa dramaticky zmenil vzťah medzi mnou a mojou rodinou.

V minulosti sme si s rodinou nikdy nerozumeli. Len čo sme sa stretli, hádali sme sa a hádali; nikdy sme si nemali čo pekné povedať. Pokiaľ si pamätám, jediné, čo som im hovoril, bolo, ako veľmi chcem zomrieť a ako sa plánujem zabiť.

Potom, čo som začal praktizovať Dafa, sme sa s rodinou rozprávali častejšie. Naša komunikácia bola priateľská a pokojná, akoby sa tie nepríjemnosti nikdy nestali. Aj oni boli prekvapení zmenou v našom vzťahu.

O niekoľko mesiacov neskôr, keď sa pandémia trochu zmiernila, som sa vrátil domov. Keď som praktizoval Dafa asi šesť mesiacov, môjmu otcovi diagnostikovali rakovinu pľúc v pokročilom štádiu. Keď som sa vrátil domov, otec išiel na kontrolné vyšetrenie a zistili, že jeho pľúca sa uzdravili.

Povedal som im, že praktizujem Falun Dafa a čo som sa z neho naučil. Nevedel som, či to bolo vďaka zázračnej skúsenosti z ochorenia a vyliečenia pľúc, alebo vďaka našim zlepšeným rodinným vzťahom, alebo vďaka niečomu inému, ale rodina s mojím praktizovaním súhlasila a povzbudzovala ma, aby som tomu venoval viac času.

Môj otec sa raz večer, keď mal trochu vypité, rozplakal a povedal: „Viete, akú skvelú vec robíte?“

Pokračovanie mojej cesty

V tom čase som celkom nerozumel významu nápravy Fa, ale cítil som, že nespočetné množstvo životov vložilo svoju nádej do nápravy Fa. Cítil som tiež veľkú zodpovednosť, ktorú nesiem na svojich pleciach.

Chcel som sa zlepšiť a držať krok s tempom nápravy Fa.

V posledných dvoch rokoch som teda pokračoval v každodennom štúdiu Fa a čítal som všetky Majstrove učenia od začiatku do konca. Čuan Falun som čítal znova a znova a pracoval som na odstránení všetkých svojich pripútaností.

Ako povedal Majster, kým študujeme Fa, zlepšujeme sa. Na mnohé otázky, ktorým som spočiatku nerozumel, som postupne našiel odpovede vďaka čítaniu Fa.

Pri meditácii v sede ma veľmi boleli nohy, len čo som ich prekrížil. Pomyslel som si: „Je to ťažké vydržať, ale ty to môžeš vydržať. Je to ťažké spraviť, ale ty to môžeš spraviť.“ (Čuan Falun)

V októbri 2020 som si zviazal nohy a meditoval som. Nedal som ich dole, ani keď som sa od bolesti rozplakal a zatínal som zuby. V mysli som mal jedinú myšlienku: Som praktizujúci Dafa, takže ako by som mohol nezniesť ani túto bolesť?!

Počítal som sekundy jednu po druhej až do poslednej a znášal som bolesť, ktorá mi prenikala cez mäso a kosti. O niekoľko mesiacov neskôr som zistil, že meditujem veľmi stabilne a pokojne a dokážem sedieť hodinu bez toho, aby som plakal alebo kričal. Nebolo to však preto, že by ma to už nebolelo, ale preto, že sa zlepšila moja schopnosť vydržať.

Ako učeník Dafa musím ochraňovať dobré meno Dafa. Vždy keď som sa stretol s problémom, spomenul som si na to, čo povedal Majster, a okamžite som sa pozrel do svojho vnútra a hľadal vlastné pripútanosti. Ak som ich nemohol nájsť, študoval som Fa.

Keďže som získal Fa neskoro, skúšky a súženia, ktoré mi boli pripravené, boli veľmi intenzívne. Čoskoro som bol vystavený konfliktom medzi praktizujúcimi, ktoré boli veľmi komplikované. Uvedomil som si však, aké dôležité je nasledovať Majstrovo učenie. Vždy keď čelíme nejakým konfliktom, mali by sme sa bezpodmienečne pozrieť dovnútra a študovať Fa. Potom nájdeme odpoveď.

Som ochotný vzdať sa všetkého svojho ega, aby som sa prispôsobil Fa. Doteraz som praktizoval Falun Dafa dva roky.

Spomínam si, že keď som pred štyrmi rokmi na turistickom mieste stretol učeníka Dafa, ktorý mi radil, aby som vystúpil z Čínskej komunistickej strany, povedal som mu: „Nemusíš mi to hovoriť. Viem o tom všetko. Som jedným z vás.“

Vtedy som nevedel, prečo som to povedal.

Teraz môžem povedať tomu praktizujúcemu, že som skutočne jedným z nás.

Ďakujem Majstrovi za jeho súcitnú spásu a ďakujem aj praktizujúcim, ktorí mi znovu a znovu objasňovali fakty o Falun Dafa. Vyviedli ma z temnoty na svetlo.

Dnes som konečne zaujal svoje právoplatné miesto ako častica v náprave Fa.