(Minghui.org) Som ruská praktizujúca Falun Dafa a už 15 rokov žijem na Ukrajine. S manželom sme začali praktizovať Falun Dafa pred 20 rokmi. V Kyjeve už vie o Dafa a o prenasledovaní v Číne mnoho ľudí. Praktizujúci tu už veľa rokov pravidelne organizujú aktivity na najnavštevovanejších miestach. V centre Kyjeva sme mávali cvičebné miesto niekoľko dní v týždni, vrátane víkendov.
Jedného rána sa však naša krajina zobudila na zvuky výbuchov. Začali nad nami lietať rakety a vybuchovať bomby. Zdalo sa, že všade zavládol úplný chaos.
Nevedeli sme, čo si o tom máme myslieť. Nedokázala som spracovať, čo sa to vlastne deje. Ale od samého začiatku som mala pochopenie, že musíme pokračovať v robení troch vecí a v udržiavaní nášho kultivačného prostredia štúdiom Fa, cvičeniami a prácou na našom projekte objasňovania pravdy.
Snažila som sa ignorovať zvuky vojny. Okrem toho, ak mám byť úprimná, keď sa vojna začala, spala som. Neprebudili ma ani prvé výbuchy, i keď zvyčajne nespím veľmi tvrdo. Keď mi o nich ráno povedali, nechcelo sa mi veriť – ako to, že ma to bombardovanie nezobudilo? Z toho som pochopila, že to, čo sa deje okolo nás, by nás nemalo ovplyvniť a že uprostred všetkého toho chaosu máme svoju vlastnú cestu.
S manželom sme mali navštíviť moju mamu v Rusku, ale na poslednú chvíľu som sa rozhodla cestu o týždeň odložiť. Bol to práve týždeň, keď sa začala vojna. Aj vďaka tomu som došla k pochopeniu, že počas tohto historického obdobia máme byť na Ukrajine.
Ostať pevným napriek chaosu
Na piaty deň sa situácia vyostrila. Len kúsok od nás sa ozvalo niekoľko silných výbuchov. Vybuchla bomba zhodená z lietadla: zhorelo niekoľko súkromných domov, jedna žena zahynula. Priamo nad našim niekoľkoposchodovým blokom bola zostrelená riadená strela: vyrazilo to hlavné vchodové dvere a poškodilo okenné rámy. No popritom všetkom okenné sklá v našej budove prekvapivo zostali neporušené a nikto nebol zranený. Náš byt nebol poškodený vôbec.
Obklopovali nás zvuky neustálych výbuchov, svišťanie rakiet nad našimi hlavami a nepretržite rozbíjajúce sa sklo vonku. Keď tlakové vlny z výbuchov narážali do okien, náš dom sa pravidelne otriasal. Budovy navôkol nepôsobili stabilne a zdalo sa, že sa čoskoro zrútia, vrátane nášho domu. Spali sme oblečení. Aj po byte sme so sebou nosili doklady a telefóny pre prípad, že by sme náhle potrebovali uniknúť z našej rúcajúcej sa budovy. Naozaj sa zdalo, že nám môže hroziť smrť.
S manželom sme naďalej spoločne študovali Fa, každý deň sme robili päť cvičení a pokračovali sme v práci. Keď prišla noc, kvôli neustálej hrozbe bombardovania sme nemohli ani zasvietiť svetlo.
Kyjev vtedy opustila približne polovica jeho obyvateľov. V našom bloku ostalo asi len 10 % nájomníkov. Na našom poschodí, ktoré má 10 bytov, sme ostali jediní. Z praktizujúcich ostala v Kyjeve asi polovica. Neustále si navzájom ponúkame podporu prostredníctvom internetu. V tomto období všetci cítime dôležitosť každého jedného z nás.
Spomenula som si na Majstrove učenia Fa a pomyslela som si: „Sme praktizujúci, nemali by sme teda nasledovať prirodzený priebeh a zohrávať tu svoju úlohu, keďže sme na tomto mieste počas takéhoto historického obdobia?“ Tiež som viac pochopila, že všetko je v Majstrových rukách.
Nájdenie a odstránenie mojich pripútaností
V tej dobe som bola pod silným tlakom. Bolo pre mňa ťažké dokonca narovnať chrbát a v žalúdku som cítila neustále kŕče. Situácia okolo nás bola veľmi pochmúrna, vrátane počasia. Snežilo a nad mestom viseli čierne mraky zmiešané s dymom z výbuchov. Občas sa mi zdalo, že sme sami na konci sveta, zoči-voči veľkej temnote. Cítila som však, že to musím vydržať a zostať pevná. Tušila som, že ak by sme sa teraz zľakli, rozrušili, nahnevali alebo prejavili iné emócie, neboli by sme schopní zohrať svoju úlohu praktizujúcich.
Neustále som všetko starostlivo zvažovala a odstraňovala som ľudské myšlienky ako napríklad hrdinstvo, predvádzanie sa, alebo túžbu „liečiť ľudí“. Nakoniec mi vždy zostala iba jedna myšlienka: „Chcem zachraňovať vnímajúce bytosti. Chcem len zachraňovať vnímajúce bytosti, bez ohľadu na to, čo sa nám stane.“ Ihneď ako som mala túto jednoduchú myšlienku, obklopil ma pokoj.
Uvedomili sme si dôležitosť pravidelného robenia všetkých cvičení (predtým sme v tomto neboli veľmi dôslední) a rozhodli sme sa, že pôjdeme von a budeme robiť cvičenia jedna až štyri na dvore nášho bloku. Susedia nás videli cez okná a neskôr nám povedali, že sa tým cítili povzbudení.
Začali sme tiež chodiť von a rozdávať ľuďom ručne vyrobené papierové lotosové kvety a noviny o Falun Dafa. V tom čase bolo na uliciach len veľmi málo ľudí. Všetci mali radosť, že sa vidia. Rozdávala som ľuďom lotosové kvety a hovorila som o princípoch Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť. V takomto bezútešnom a zdanlivo beznádejnom prostredí to ide veľmi ľahko. Ľudia sú veľmi citliví na láskavosť. Po vypočutí si nášho rozprávania o princípoch Dafa a o tom, ako sa praktizujúci v Číne nevzdali tvárou v tvár hroznému komunistickému prenasledovaniu, sa mnohí ľudia rozplakali. Niektorí nám povedali, že to bol Boh, kto nás k nim poslal.
Okrem toho som sa neustále snažila pozerať sa dovnútra, aby som sa zbavila strachu. Keď som počula hlasné zvuky vojny, uvidela som v sebe bojovnosť a tvrdosť a snažila som sa ich zbaviť. Keď bolo ticho, zdalo sa, akoby naše sebazdokonaľovanie malo priamy vplyv na prostredie okolo nás.
Začala som lepšie chápať praktizujúcich vo vnútri Číny. Ich dni sú prísne naplánované a nie je čas na nečinnosť. Pochopila som, čo znamená usilovne sa kultivovať.
Postupne sme začali byť pokojnejší a stabilnejší. Majster sa na portréte už usmieval a vyzeral veľmi mlado. To, čo sa dialo okolo nás, sa nás akoby netýkalo – robili sme len tri veci, ktoré by mali praktizujúci robiť, akoby hral vonku nejaký film. Moja myseľ postupne prestala reagovať na zvuky vojny. Potom prestalo reagovať na zvuky vojny aj moje telo – už som nevyskočila vždy, keď sa počas cvičenia ozývali výbuchy. Otvorila som oči a videla som letiace rakety a potom som len zavrela oči a pokračovala som v cvičení: toto sa nás netýkalo. Postupne sa zvuky vojny zmiernili a situácia sa v našej oblasti stabilizovala. Ľudia sa tiež začali vracať späť do svojich domovov.
O niekoľko týždňov neskôr praktizujúci v Kyjeve obnovili cvičenia v centre mesta počas víkendov a naše týždenné osobné skupinové štúdium Fa.
Vyššie je len moje pochopenie na súčasnej úrovni, v našej konkrétnej situácii. (Nemyslím si, že by každý musel ostať uprostred vojnového nebezpečenstva.)
Budem sa snažiť nepoľaviť vo svojej kultivácii. Ďakujem vám, Majster, za vaše milosrdenstvo ku všetkým vnímajúcim bytostiam, za to, že ste nás ochránili pred nebezpečenstvom a za príležitosť, aby sme sa kultivovali a pozdvihli!
