(Minghui.org) Známy japonský komentátor Ushio Sugawara mal priateľa, ktorého brat v roku 2007 zúfalo potreboval transplantáciu pečene. V jednej čínskej nemocnici rýchlo našiel vhodný orgán. Sugawara, ktorý mu pomohol s nákupom albumínu na operáciu, doručil túto veľmi potrebnú tekutinu na operáciu do Číny. Keď potom priamo na mieste zistil pravdu o tom, odkiaľ orgán pochádza, zažil šok.
Sugawara je bývalým členom šiesteho Jamaguči-gumi – najväčšieho japonského zločineckého gangu. Odišiel z neho v roku 2015 a teraz je v Japonsku známym ekonomickým komentátorom. Vydal vyše desiatky kníh a často kritizoval Čínsku komunistickú stranu za jej neetické praktiky.
V rozhovore pre denník The Epoch Times z 20. júna 2022 Sugawara prezradil, čo sa dozvedel o násilnom odoberaní orgánov žijúcim praktizujúcim Falun Gongu, keď sa v roku 2007 snažil pomôcť bratovi svojho priateľa pri transplantácii orgánu v Číne.
Nižšie uvádzame preklad jeho rozhovoru.
Reportér: Pán Sugawara, môžete mi prosím povedať viac o tom, čo sa stalo?
Sugawara: V roku 2007 mal brat môjho priateľa problémy s pečeňou, ktoré sa neustále zhoršovali. Doktor povedal, že už neostáva veľa času a že jediným spôsobom, ako mu zachrániť život, je transplantácia pečene. V tom čase bolo možné transplantovať pečeň iba v USA, vo Francúzsku alebo v Číne. Čakacia doba v USA a vo Francúzsku bola veľmi dlhá a cena vysoká. Boli tam aj veľmi prísne právne obmedzenia. Preto sa rozhodol ísť na transplantáciu do Číny.
Všeobecná nemocnica ozbrojenej polície v Pekingu prijímala japonských pacientov, ale aj pacientov zo Saudskej Arábie či z Nemecka. Čínsky lekár v nemocnici povedal, že už čoskoro by mohli mať darcu, a že cena bude 30 miliónov jenov (približne 255 000 USD).
V auguste 2007 lekár oznámil, že našli vhodného darcu a operácia sa môže uskutočniť kedykoľvek. Pred operáciou zistili, že nemocnicou poskytnutý proteín albumín potrebný na operáciu nie je v poriadku. Požiadali ma, aby som roztok kúpil v Japonsku a doručil ho do Číny. Takto som sa dozvedel, čo sa tam deje.
V Japonsku sa mi podarilo kúpiť albumín. Keďže je kategorizovaný ako liečivo, potreboval som na vývoz povolenie. Na japonskej strane som využil svoje známosti, aby som ho preniesol cez colnicu. Následne som sa riadil pokynmi sprostredkovateľa, ktorý transplantáciu orgánu vybavil, aby som vstúpil do Číny cez mesto Dalian v provincii Liaoning a odletel konkrétnym letom do Pekingu.
V Pekingu som sa stretol s problémami. Hoci ma prišiel prijať vysokopostavený vojenský dôstojník, letiskový personál ma zastavil, keďže sa v mojej batožine našiel roztok albumínu. Povedali, že bez povolenia ho nemôžem vyniesť z letiska.
Letisková polícia, príslušníci verejnej bezpečnosti a vojenskí dôstojníci pracovali pre rôzne systémy. Nikto z nich nebol ochotný ustúpiť. Hádka trvala niekoľko hodín. Nakoniec mi po intervencii verejného činiteľa povolili opustiť letisko.
Roztok albumínu som odovzdal v nemocnici a deň pred operáciou som navštívil brata svojho priateľa.
Lekár, ktorý vyštudoval v Japonsku a plynulo hovoril po japonsky, mi oznámil, že darca je vo vedľajšej miestnosti a spýtal sa ma, či sa chcem pozrieť. Odhrnul záves a ja som uvidel mladého muža ležiaceho na posteli. Mal údajne 21 rokov. Keďže mu dali injekciu anestetika, nereagoval na podnety.
Povedal mi, že darca bol veľmi zlý človek a zločinec, ktorý bol odsúdený na smrť. Keďže skôr či neskôr zomrie, mohol by darovaním orgánov pred smrťou trochu prispieť. Lekár mi povedal: „Je veľmi mladý a má veľmi zdravú pečeň.“
Spýtal som sa lekára, čo ten mladý muž urobil, že ho odsúdili na smrť. Povedal, že bol členom teroristickej organizácie. Znova som sa opýtal, čo presne urobil. Lekár povedal, že bol „Falun Gong“.
Nakoniec sa operácia nepodarila a brat môjho priateľa počas nej zomrel.
Reportér: Ako vyzeral ten mladý muž, keď ste ho videli?
Sugawara: Ležal tam. Ruky a nohy mal celé obviazané obväzom. Deň predtým mu prerezali šľachy na rukách a na nohách. Lekár povedal, že to bolo preto, aby mu zabránil v úteku. Okrem toho sa ľudia od strachu krútili a to by ovplyvnilo kvalitu orgánu počas odberu. Preto mu prerezali šľachy.
Reportér: Takže pred transplantáciou bol ešte nažive?
Sugawara: Samozrejme. Keď som ho videl, bol ešte nažive. Zomrel až keď mu odstránili orgán. Hovorili, že úspešnosť je najvyššia, ak sa odber orgánu uskutoční v rovnakom čase ako transplantácia. Pokiaľ ide o to, čo urobili potom s jeho telom, to neviem.
Reportér: Ako dlho im trvalo nájsť darcu?
Sugawara: Brat môjho priateľa odišiel najprv do Číny na vyšetrenie, potom sa vrátil späť do Japonska. Čínska strana našla vhodný orgán o mesiac neskôr.
Reportér: Kto bol ten agent?
Sugawara: Pracoval ako lekársky sprostredkovateľ. Od roku 2007 prichádzalo do Japonska mnoho bohatých Číňanov za účelom lekárskej turistiky. Bol v tom zapojený aj on. Je čínskej národnosti a študoval v Japonsku. Má širokú sieť kontaktov a spriatelil sa s mnohými známymi japonskými lekármi.
Reportér: Všeobecná nemocnica ozbrojenej polície v Pekingu sa aktívne zaoberá transplantáciou orgánov?
Sugawara: Áno. Podľa ich vlastnej prezentácie tam chodí na transplantácie orgánov mnoho bohatých ľudí z Európy, USA, Ruska, Saudskej Arábie a z ďalších krajín Blízkeho východu. Osobne som tam videl niekoľkých ľudí zo Západu. Pokiaľ ide o Japoncov, brat môjho priateľa tam bol jediný. Počul som však, že tam chodia na transplantácie orgánov mnohí Japonci.
Pre pacientov je pred operáciou vyhradené osobitné miesto, kde sa môžu ubytovať. Myslím, že niekde v blízkosti musí byť hotel; pred transplantačnými operáciami sa vykonávajú časté lekárske prehliadky pacientov.
Reportér: Zapojili sa do toho aj predstavitelia Čínskej komunistickej strany?
Sugawara: Samozrejme. Povedali mi, že bez účasti funkcionárov by nemocnica nemohla robiť transplantácie orgánov a veľa vecí by sa neuskutočnilo.
Keď som bol na letisku, vychádzal som cez VIP uličku a podzemný tunel, ktorý zvyčajne používajú vysokopostavení úradníci. Nevidel som tam žiadne iné autá. Okrem vysokopostaveného úradníka, ktorý ma prišiel vyzdvihnúť, tam boli aj štyria ozbrojení vojenskí dôstojníci. Keď sme sa z letiska presúvali do centra Pekingu, vojenské autá nám uvoľňovali cestu.
Nevedel som, aké má ten úradník zaradenie, no myslím si, že musí mať istú moc. Keď prišiel, jeho čierny Lexus zaparkoval hneď vedľa lietadla. Potom šli dať colníci pečiatku do môjho pasu. Odišli sme východom s nápisom „len VIP“.
S tým úradníkom sme si vymenili vizitky. Bolo to však už dávno a medzitým som tú jeho stratil.
Reportér: Vedeli o tom hlavné médiá v Japonsku?
Sugawara: Vedeli o tom, ale odmietli o tom informovať, pretože chceli s Čínou naďalej obchodovať.
Keď som išiel do tej nemocnice, boli tam aj niektorí reportéri z veľkých japonských médií. Chceli urobiť nejaký rozhovor o transplantácii orgánov, no nemocnica ich odmietla. Keď som bol na obede s agentom, bol prítomný aj jeden reportér.
Je to veľmi kruté. Aj keď o tom teraz hovorím, stále mám pocit, že je to naozaj kruté. Minuli sme 30 miliónov jenov, no aj tak sme prišli o dva životy. Nie je to dobré pre nikoho.
Avšak Číňania, ktorí sa na tom podieľali, verili, že robia správnu vec. Všetci mali úplne vymyté mozgy. Dokonca aj čínsky lekár, s ktorým som hovoril, neveril, že robia niečo zlé, pretože ľudia, ktorých zabili, boli pre nich „odsúdenci na smrť“. Toto si tam všetci myslia. Všetci majú vymyté mozgy. Je to naozaj veľmi brutálna vec.
