(Minghui.org) Vo Falun Gongu som sa začala kultivovať v roku 1998. Uplynulo už dvadsaťsedem rokov a keď si spätne spomínam na všetky kroky na ceste kultivácie, prežívam hlbokú vďačnosť. Každý jeden krok bol pod vedením a ochranou milosrdného, veľkolepého Majstra. Som skutočne šťastná, že som dokázala postupovať krok za krokom až do dnešného dňa. V priebehu kultivácie som prešla viacerými skúškami „chorobovej karmy“, ale vďaka pevnej dôvere v Majstra a v Dafa som ich všetky dokázala prekonať.
1. Choroba z minulosti sa znovu ozvala – no stačilo ju nebrať vážne a zmizla
Pred kultiváciou som prekonala žltačkovú hepatitídu. Brala som západné aj čínske lieky. Pečeň sa nakoniec vyliečila, ale žlčník zostal poškodený. Stačilo, aby som prechladla alebo sa nahnevala, a žlčník sa hneď ozval. Neskôr sa z toho stali žlčové kamene. Potom, ako som začala praktizovať, som všetky lieky vyhodila. Raz ma začala bolieť pečeň. Bola som presvedčená, že to Majster vytláča von karmu, a nepripisovala som tomu význam. Pečeň ma bolela dva a pol dňa a potom všetka bolesť zmizla.
Ako dieťa som prekonala zápal ucha. Raz, keď mi Majster odstraňoval karmu, bolesť bola neuveriteľne silná. Bola úplne iného druhu než bolesť pečene. Bola som schopná vydržať bolesť pečene, ale toto bol nepretržitý, ostrý tlak. Čím ďalej, tým to bolo horšie. Držala som si hlavu, krútila som ňou, z úst mi mimovoľne vychádzalo „aiya, hmm…“, a nepretržite mi tiekli slzy. Keď som bola vyčerpaná, na chvíľu som zadriemala, ale náhle záchvaty silnej bolesti ma vždy prebudili, a ja som si okamžite znovu držala hlavu a prudko ňou triasla. Tento stav trval celé tri dni. Rodina ma presviedčala, aby som šla do nemocnice, ale verila som vo Fa, ktorý učí Majster a prešla som cez to.
Raz sa u mňa náhle objavili príznaky „silného prechladnutia“: bolesť hlavy, malátnosť, celkové zhoršenie stavu. Niekoľko dní som ležala v posteli. V izbe bol pustený záznam Majstrových prednášok a ja som v druhej izbe počúvala. K „prechladnutiu“ som pristupovala rovnako ľahostajne, ako keby do miestnosti vletel vtáčik a len som na tým mávla rukou. Počúvala som prednášky a zrazu som pocítila, ako sa celé telo odľahčilo. Hneď som vstala, upratala niekoľko dní neupratanú miestnosť, navarila, najedla sa – a úplne som sa zotavila.
Raz ma znovu začal bolieť žlčník. Pomyslela som si: po začatí kultivácie sa mi predsa žlčník dal do poriadku, ako je možné, že po toľkých rokoch znova bolí? Začala som si telo ohmatávať a bolesť sa stupňovala. Uvedomila som si, že robím chybu – začala som to „brať vážne“. Tak som to nechala tak a bolesť zmizla. Až o dva dni neskôr som si uvedomila, že ma už nič nebolí. Bolo to až smiešne a ani som si nevšimla, kedy to prešlo.
Neskôr som raz pocítila prudkú bolesť žalúdka a vyvrátila som množstvo žlče. Medzi ňou bolo niečo tvrdé, väčšie ako fazuľa, menšie ako kukuričné zrno. V duchu som si pomyslela, že to je žlčový kameň. Odvtedy už vyše dvadsať rokov ma žlčník nikdy nebolel.
2. Zmena ľudského zmýšľania — presvedčenie, že praktizujúci nemajú „choroby“
Raz som bola na návšteve u príbuznej. Keď sme sa rozprávali, prišla reč na jej mladšieho brata. Spomenula, že jeho manželka zomrela na rakovinu pankreasu, pričom od jej diagnostikovania prešli len tri mesiace. Spýtala som sa zo zvedavosti: „Ako to, že to išlo tak rýchlo? V akom stave bola?“ Povedala: „Nemala silu. Najedla sa a hneď bola hladná. Mala hlad a jedla. Ak nejedla, nemala vôbec silu. Tí, čo dostanú túto chorobu, odchádzajú veľmi rýchlo.“
Po návrate domov som o niekoľko dní s prekvapením zistila, že sa u mňa objavil rovnaký stav: najedla som sa a bola som hladná; ak som nejedla, srdce mi bilo prudko a celé telo bolo bez sily. Trvalo to asi dva a pol mesiaca. Potom som začala cítiť niečo, akoby sa pod kožou po celom tele pohybovali malé červíky. Bolo to veľmi nepríjemné. Vnútri som začala byť nepokojná: „Ak zomriem, ako človek to je len ako odložiť jedno telo. Mne by to možno neprekážalo. Ale ak by som zomrela, nepoškodilo by to meno Dafa? To nesmiem dopustiť!“
Nasadla som na bicykel a išla som za spolupraktizujúcou, aby som sa poradila. Cesta trvala čosi cez desať minút, no keď som tam dorazila, zistila som, že nie je doma a ja som už nemala silu bicyklovať späť. Ľahla som si teda na lavicu, aby som si oddýchla. Keď som sa nudila, pozrela som na parapet a zbadala som týždenník Minghui. Vzala som ho, otvorila a priamo predo mnou bol článok, v ktorom spolupraktizujúca opisovala, ako prešla skúškou chorobovej karmy.
V článku stálo, že nemocnica jej niekoľkokrát vystavila oznámenie o bezprostrednom ohrození života. Ona však pevne verila v Majstrove slová, že praktizujúci nemajú choroby. Keď dokázala aspoň trochu sedieť, cvičila a vysielala spravodlivé myšlienky. O pár dní bola prepustená domov. Jeden človek z dediny si myslel, že už zomrela, a išiel k nim so spáleným papierom ako obetou na „uctenie zosnulej“. Ale keď vstúpil do dvora a uvidel ju stáť, vystrašene sa pýtal: „Ty si človek, alebo duch?“ Spolupraktizujúca odpovedala: „Ja som sa už zotavila.“
Táto príhoda ma hlboko zasiahla. Pomyslela som si: „Ako to, že mne ani nenapadlo, že praktizujúci nemajú choroby?“ Rýchlo som sa vrátila domov, vzala som si knihy a začala som študovať Fa. Prečítala som tri či štyri knihy a vo všetkých som našla túto vetu. Moje spravodlivé myšlienky sa zosilnili: „Veď ja sa úprimne kultivujem. Som praktizujúca. Potom toto všetko je len ilúzia!“ V momente, keď sa zmenili moje myšlienky, stav bezvládnosti, ktorý ma trápil viac ako dva mesiace, okamžite zmizol. Z úprimného srdca som zvolala: „Dafa je skutočne zázračný!“
O šesť či sedem dní neskôr, keď som zametala podlahu, sa rovnaký pocit bezvládnosti objavil ešte raz. V duchu som sa pousmiala: „Tak ty tu ešte stále chceš hrať divadlo? Už ťa vidím jasne. Nepochytíš ma už.“ V okamihu, keď som si to pomyslela, všetky „príznaky“ zmizli a nikdy sa už neobjavili.
3. Keď som nepohodlie tela brala ako „prejav rastu kungu“, chorobová karma sa okamžite rozplynula
Raz ma veľmi bolel žalúdok a bolesť sa stupňovala. Skúsila som postupy, ktoré mi pomohli prekonať predchádzajúce skúšky, ale tentoraz nič nezaberalo. Vnútri som bola čoraz nepokojnejšia. Neustále som si ohmatávala brucho a naozaj som nahmatala tvrdú hrču veľkú ako vajce. Znepokojene som si pomyslela: „Naozaj cez túto skúšku neprejdem? Keď sa zlá strana v televízii neustále snaží poškodzovať Dafa, a ja by som teraz zomrela, nebol by to tiež problém? Ja predsa nesmiem zomrieť!“ Vo vnútri som zápasila s bolesťou a tajne som plakala. Pred manželom som sa však tvárila, akoby sa nič nedialo. Každý deň som sa snažila študovať Fa a cvičiť. Keď bola bolesť príliš silná, na chvíľu som si oddýchla. Majster videl, že moje pochopenie je slabé, ale aj to, že sa úprimne snažím myslieť na Dafa. Jedného dňa mi pri štúdiu Fa dal náznak: jedna veta v knihe akoby vyskočila pol stopy do výšky. Prečítala som ju niekoľkokrát, ale stále som nevedela pochopiť jej hlbší význam. Pokračovala som teda v čítaní a keď som došla k slovu „bod Tanzhong“, v okamihu som pochopila: „Veď toto miesto u mňa vyžaruje kung!“ V tom momente, keď som „pochopila“, bolesť žalúdka zmizla úplne a bez stopy. Opäť som sa úprimne čudovala: „Dafa je naozaj zázračný!“ Túto vetu som čítala mnohokrát, ale nikdy som nepochopila jej vnútorný význam – až teraz. Všetko je vedenie Majstra. Po tvári mi opäť tiekli slzy: „Majster, ste veľmi milosrdný! Dafa je zázračný!“
Raz ma boleli nohy. Nebola to bolesť kože ani svalov, ale akoby priamo v kostiach. V tom období som náhodou videla v televízii časť prednášky tradičnej čínskej medicíny o tom, aké sú príznaky rakoviny kostí. Spomenula som si na svoju bolesť a zdala sa takmer rovnaká. Aj keď som tomu nevenovala veľa pozornosti, vo vnútri som trochu zaváhala. O pár dní som už nevládala ani stáť. Tvár som mala skrivenú od bolesti, ale vnútri som bola prekvapivo pokojná… A v tom momente bolesť nôh náhle zmizla, akoby nič.
Stali sa aj dve menšie udalosti, ktoré ukázali, aké dôležité je zmeniť myšlienky.
V jednom období všetky tri moje staršie sestry hovorili, že ich bolí krčná chrbtica. Tvrdili, že je to „dedičné“. Ako som to počula, prebehla mi hlavou myšlienka: „Bolesť krčnej chrbtice sa dá dediť?“ O chvíľu nato začala bolieť krčná chrbtica aj mňa. Okamžite som si pomyslela: „Moja bolesť nie je ako ich. Zo mňa vychádza kung!“ A bolesť okamžite zmizla.
Raz ma boleli kĺby na rukách. Pomyslela som si: „Možno je to tak, ako ľudia hovoria, že keď človek starne, ozvú sa mu všetky staré choroby. Asi si budem musieť umývať ruky v teplej vode.“ Na druhý deň ma začali bolieť aj zápästia. V tej chvíli som si uvedomila, že som si nechala v mysli nesprávnu myšlienku. Moja bolesť bola prejavom vychádzania kungu. A bolesť okamžite zmizla.
Za tie roky som si hlboko uvedomila: Iba ten, kto si naozaj vypestuje pevnú vieru vo Fa, kto dá Fa na prvé miesto a dokáže zmeniť ľudské myšlienky na myšlienky kultivujúceho, dokáže vidieť zázračnosť a moc Dafa.
Slová nedokážu vyjadriť moju vďačnosť Majstrovi. Kedykoľvek si spomeniem na Majstrovo milosrdné vedenie a záchranu, mám slzy v očiach. Ďakujem Majstrovi!
Toto sú moje osobné skúsenosti. Ak je niečo nesprávne, prosím spolupraktizujúcich o milosrdné upozornenie.
