(Minghui.org) Moja vnučka Lan mala v prvom ročníku strednej školy vynikajúce známky. Vždy sa umiestňovala v prvej desiatke svojej triedy a v jednom predmete bola najlepšou študentkou. Neskôr však jej známky začali výrazne kolísať. Keď sa jej známky zhoršili, Lan sa cítila zahanbená a zúfalá, a tak začala hrať videohry, aby na to zabudla. Postupne sa na nich stala závislá, vynechávala hodiny a vymýšľala si najrôznejšie výhovorky, aby sa vyhla chodeniu do školy. Trávila doma hodiny hraním hier.
Moja dcéra a zať jej videohry zobrali a zamkli ich do skrine. Lan bola nahnevaná a rozbíjala veci. Keď ju prinútili ísť do školy, Lan vynechávala hodiny. Keď moja dcéra prišla domov z práce, našla Lan sedieť na dvore alebo v garáži a plakať. Jej správanie začalo byť nepredvídateľné. Mohla aj súhlasiť, že pôjde do školy, ale ešte než prekročila prah dverí, rozmyslela si to, hodila školskú tašku na zem a odmietla ísť. Tento cyklus sa neustále opakoval. Počas jej kľúčového posledného ročníka na strednej škole často školu vynechávala.
Lanini rodičia aj starí rodičia z otcovej strany sa ju snažili presvedčiť, ale márne. Navštívil ju aj jej učiteľ, ale Lan ho odmietla počúvať. Jej otec sa s ňou snažil hovoriť a jej mama plakala a prosila ju, aby šla do školy, ale Lan zostávala neoblomná. Bola rozhodnutá nejsť a povedala: „Budúcnosť, rodina, na ničom z toho nezáleží. Nechcem nič z toho. Život je príliš bolestivý. Radšej by som zomrela od smädu alebo hladu.“ Odmietala jesť a piť, zavrela sa do svojej izby, zatiahla závesy a ležala tam potme, ignorujúc všetkých a všetko.
V deň registrácie na prijímacie skúšky na vysokú školu Lanini rodičia naliehali, aby sa zaregistrovala, ale ona odmietla so slovami: „Na skúšku nepôjdem. Nechcem nič.“ Dcéra ma požiadala, aby som ju presvedčila, aby sa zaregistrovala. Keď som sa dozvedela o tejto situácii, uvedomila som si vážnosť problému. Moja vnučka bola v depresii. Ak by to takto pokračovalo, bolo by to veľmi nebezpečné a následky by boli nepredstaviteľné.
Moja dcéra šla do práce a zať bol na služobnej ceste. Presviedčala som Lan a ona nakoniec otvorila dvere do svojej izby. Svetlá boli zhasnuté, takže tam bola tma. Snažila som sa otvoriť závesy, ale nedovolila mi to. Znovu si ľahla do postele. Snažila som sa jej pomôcť posadiť sa, ale bola bezvládna. Uvarila som jej jedlo, ošúpala ovocie a snažila sa ju nakŕmiť, ale ona mala pevne zavreté ústa a hovorila: „Chcem sa vyhladovať a zomrieť od smädu. Už nechcem žiť. Život je príliš bolestivý.“ Hovorila, že cíti zášť voči svojim rodičom za to, že ju priviedli na svet a spôsobili jej toľko utrpenia.
Ako praktizujúca viem, že Majster Li (zakladateľ Falun Dafa) povedal:
„Spáchanie samovraždy je ďalším hriechom.“ („Vyučovanie Fa na Fa konferencii v Sydney“)
Vysvetlila som to Lan a povedala som jej: „Ak spáchaš samovraždu, možno sa budeš cítiť slobodná, potom však budeš trpieť ešte väčším trestom. Pretože si neposlúchla vôľu Nebies, budeš potrestaná.“ Lan na mňa bezmocne hľadela.
Pokračovala som: „Zlatko, jedz. Prosím, nerob si problémy a nemuč sa. Som už taká stará a stále sa o teba musím starať.“ Kým som hovorila, kŕmila som ju a ona jedla.
Spýtala som sa Lan: „Zlatko, si v poriadku?“
Odpovedala: „Je vo mne zlé dievča, rovnaké ako ja. Ani nevieš, aké ťažké som mala nohy, keď som chodila do školy. Bolo ťažké len vojsť do budovy.“
Povedala som: „Nech je to akokoľvek ťažké, môžeš ísť len dopredu, nie dozadu. Máš len túto jednu šancu prihlásiť sa na prijímacie skúšky na vysokú školu. Prosím, nezmeškaj ju. Prihlás sa a budeš mať aspoň nejakú voľnosť, či už skúšky absolvuješ, alebo nie.“ Povedala som, že na výsledkoch skúšok nezáleží.
Snažila som sa Lan presvedčiť, ale ona sa len zakryla dekou a nechcela ma počúvať. Čas plynul, sekunda po sekunde, minúta po minúte, ale nič z toho, čo som povedala, ju nepresvedčilo. Ten deň som sa od rána do večera snažila presvedčiť ju, aby sa prihlásila. Keď sa blížila 18. hodina, rozhodla som sa požiadať Majstra, aby jej pomohol. Prosila som Majstra, aby zachránil moju vnučku, odstránil jej vnútorných démonov a zlé myšlienky, ktoré ju ovládali. O 18:30 Lan konečne urobila ten krok a prihlásila sa na prijímacie skúšky na vysokú školu. Celá rodina plakala od radosti, konečne zbavená úzkosti.
Pokrok
Hoci sa Lan prihlásila na skúšku, stále nebola zo školy nadšená a keď nastal čas ísť, zostala v posteli. Bez ohľadu na to, ako ju rodičia prosili, zostala ľahostajná a apatická. Dcéra a zať každý deň plakali. Moja dcéra povedala: „Lan sa nestará o svoju rodinu. Je jej jedno, či jej rodičia žijú alebo zomrú.“ Zať povedal: „Vzdal som sa nádeje. Takmer sa dusím od stresu.“
Každý deň som chodila ku nim domov, aby som im pomohla, ale Lan odmietala vstať z postele. Chcela sa snažiť, ale bránila jej v tom závislosť od videohier. Keď chcela ísť do školy, napádali ju zlé myšlienky a bránili jej v tom. Tak to išlo stále dokola.
Viem, že to nebolo jej zámerom, ani že sa nestala zlým človekom a úmyselne netrápila svojich rodičov a seba samú. Skôr to boli negatívne myšlienky, ktoré ju ovládali a bránili jej v tom, aby sa správala dobre. V skutočnosti veľmi trpela a prežívala nesmierne muky, preto sa správala iracionálne a hovorila iracionálne veci. Dala som Lan prečítať, čo učil Majster.
Majster povedal:
„Počítačové hry sú pre ľudí naozaj škodlivé a nielen pre deti učeníkov Dafa. Naozaj ľudí vtiahnu a aj na svetských ľudí mali negatívny vplyv. Spôsobia, že sa slabo činíte v práci, zle spíte, zle si odpočiniete a spôsobia, že vám chýbajú ľudské emócie a vrelosť pocitov, zanedbávate svoju rodinu, študenti zanedbávajú svoje štúdium, lákajú vás a vťahujú vás dnu. Prispievajú k deštrukcii ľudstva. Aby spropagovali počítačové hry, obchodníci prichádzajú neustále s novými druhmi a robia im reklamu v širokom meradle. Čo budú ľudia robiť, keď si vytvorili takéto obrovské množstvo karmy? Je to kazenie ľudstva.“ („Vyučovanie Fa na Fa konferencii v San Franciscu 2014, Vyučovanie Fa na konferenciách –
XIII. časť)
Majster tiež povedal:
„Ľudia hovoria, že byť závislý... dovoľte mi povedať, čo je závislosť. Ľudia na poli medicíny veria tomu, že návyk sa objaví, keď je časť nervového systému spojená s návykovým správaním stimulovaná a vyvinie sa do dostatočného stupňa. V skutočnosti to tak nie je. Čo sa v skutočnosti deje? Vo vašom tele sa postupom času vytvorí ďalšie „ja“, ktoré má presne rovnakú podobu ako vy. Avšak je zložené z tej veci a ovláda vás. Pretože je vytvorené zo silnej pripútanosti a má vašu podobu, má rovnako veľkú túžbu ovládať vás. Bolo nakoniec vytvorené silnou pripútanosťou.“
„To isté platí aj pre surfovanie po internete na počítači a hranie videohier, ide o rovnaký princíp. „Ideš sa toho vzdať. Vzdáš sa toho a necháš ma zomrieť?“ Nenechá ťa. „Musím ťa prinútiť, aby si surfoval po internete.“ Nechceš? Nenechá ťa pracovať; nenechá ťa študovať; spôsobí, aby si sa tým v mysli zaoberal. Spôsobí, že ak nesurfuješ, budeš surfovať dokonca aj vo sne.“ (Vyučovanie Fa na Fa konferencii v New Yorku 2019, Vyučovanie Fa na konferenciách –
XV. časť)
Potom, čo si prečítala Majstrove slová, Lan akoby pochopila, že hry jej škodia. Avšak tá substancia zostala. Ovládala ju a uväznila ju v bažine, z ktorej nemohla uniknúť. Ľudia sú slabí; chýbalo jej sebaovládanie, aby sa vyrovnala s týmto vnútorným démonom a prekonala ho. Trpela veľkou bolesťou, bola apatická, podráždená, depresívna, nestabilná, slabá a mala prázdny pohľad.
Povedala som jej: „Po prečítaní Majstrových prednášok si to možno pochopila. To zlé dievča v tvojom srdci nie je tvoje skutočné ja; vyzerá síce presne ako ty, no je falošné. Tvoje zlé myšlienky nie sú niečím, čo si vytvorila ty; falošné ja ťa poškodzuje tým, že ti tieto zlé myšlienky posiela do mysle, a ty si myslíš, že si to ty, kto ich vymyslel. Takže to nesmieš počúvať. Musíš to odmietnuť, nechcieť a rozlišovať medzi svojím skutočným ja a falošným ja. Popros Majstra, aby ti pomohol zbaviť sa tejto zlej veci. Majster ti pomôže.“ Prikývla.
Tiež som sa opýtala svojej dcéry a zaťa: „Čo plánujete urobiť so svojím dieťaťom?“
Dcéra odpovedala: „Sme na konci s silami. Sme úplne deprimovaní.“
Môj zať povedal: „Lan sa o nás nezaujíma. Vzdali sme sa už nádeje.“
Povedala som: „Jedinou nádejou je požiadať Majstra, aby jej dovolil učiť sa Falun Dafa. Zároveň by ste vy dvaja mali opakovať: „Falun Dafa je dobrý, Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré“ a požiadať Majstra, aby vaše dieťa zachránil.“ Súhlasili.
Situácia sa mení
Povedala som Lan: „Zlatko, Majster Li ti môže pomôcť. Poďme spolu čítať Fa. Tvoji rodičia súhlasili, takže teraz môžeš študovať s pokojom v duši.“ Oči sa jej rozžiarili. Prikývla a hneď sa aj posadila. Čítali sme Zhuan Falun. Keď sme boli unavené, počúvali sme prednášky Majstra, podcasty Náš učiteľ, príbehy o kultivácii, tradičnú kultúru a hudbu Falun Dafa. Veľmi sa jej to páčilo.
Po dvoch dňoch štúdia Majstrových prednášok sa moja vnučka stala zhovorčivejšou, jej pohľad sa vrátil do normálu a opäť sa usmievala. Roztvorila závesy, vstala z postele a najedla sa. Stala sa silnejšou a energickejšou. Neskôr sa tiež vrátila do školy. Povedala som jej: „Prosím, každý deň si opakuj: ‚Falun Dafa je dobrý, Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré. Keď máš v srdci spravodlivé veci, zlé elementy sa neodvážia vstúpiť.“
Povedala: „Babka neboj sa, Dafa sa už zakorenil v mojom srdci. Každý deň si hovorím: ‚Falun Dafa je dobrý, Pravdivosť-Súcit- Znášanlivosť sú dobré.‘ Aj nálada sa mi zlepšila. Cítim sa sebavedome a pokojne.“
Opýtala som sa: „Je tá zlá dievčina stále v tvojom srdci?“
„Nie,“ odpovedala.
Vedela som, že Majster odstránil zasahovanie, vytiahol ju z bažiny a zachránil ju. Bolo to aj preto, že moja dcéra a zať verili v Majstra a v Dafa.
Potom som mala živý sen: nejaká osoba viedla bacuľatého, rozkošného malého leva. Povedala som mu: „Musíš si pamätať: ‚Falun Dafa je dobrý, Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré.‘“
Tá osoba povedala: „Ak to povieš, už sa nebudem obávať.“
Pokračovala som: „Levík, pozri sa na tú veľkú rieku pred nami. Čierne vlny sa valia jedna za druhou a nevieme, aké sú hlboké. Nie je tam most, no my ju musíme prekročiť. Náš cieľ je na druhej strane. Dokážeš ju prekročiť?“
V okamihu sme potom dorazili do cieľa. Povedala som: „Tento malý lev je naozaj veľmi šikovný.“
Povedala som Lan o svojom sne: „Ten malý lev si bola ty. Prišla si z neba. Len choď pokojne na skúšku a určite ju zvládneš. Majster pre teba usporiadal to najlepšie.“
Zasmiala sa a povedala: „Ja nechcem byť malý lev.“
„Daj do toho všetko a staneš sa nebeskou vílou.“
Šťastne sa usmiala.
Moja vnučka absolvovala prijímacie skúšky na vysokú školu podľa plánu a dosiahla v nich dobré výsledky. Teraz študuje magisterský program na univerzite, kam si želala ísť. Starosti celej našej rodiny sa zmenili na úsmevy a tmavé mračná sa rozplynuli. Vieme, že Majster Li zachránil Lan aj celú našu rodinu. Sme za to veľmi vďační.
