(Minghui.org) S praktizovaním Falun Dafa som začala v čase, keď sa šíril po celej Číne, a teraz mám 64 rokov. Cítim sa nesmierne šťastná, že mám túto vzácnu príležitosť, ktorá sa v dejinách ešte nikdy nenaskytla, byť učeníčkou Dafa. Príbehov o zázračnej sile Falun Dafa je nesmierne veľa a ja by som sa chcela podeliť o jeden z mojich vlastných.
Moja rodina žije v malej dedinke v provincii Heilongjiang a živíme sa farmárčením. Máme dvoch synov. Starší z nich, Xiaolei, má tento rok 42 rokov. Od detstva trpí následkami rachitídy, takže meria len 1,4 metra. Narodil sa tiež hluchý a kvôli zväčšenej slezine a pečeni mal nafúknuté brucho.
Xiaolei je od prírody dobrosrdečný a bol veľmi poslušné a rozumné dieťa. Kvôli hluchote chodil do školy len do druhej triedy. Potom odišiel zo školy a pomáhal s prácami na farme. Je bystrý a šikovný a doma mi dokonca pomáha s praním a varením.
V apríli 2024 sme spolu pracovali na poliach, keď zrazu Xiaolei začal mať problémy s dýchaním. Nedokázal prejsť ani 50 metrov domov a povedal, že sa cíti vyčerpaný. Vedela som, že sa deje niečo vážne, tak som ho vzala do nemocnice v meste. Lekár mu diagnostikoval emfyzém, čo je nevyliečiteľné ochorenie pľúc.
Vzala som ho do Štvrtej pridruženej nemocnice Harbinskej lekárskej univerzity s nádejou, že mu poskytnú liečbu, ktorá by aspoň zmiernila jeho príznaky. Po viac ako 10 dňoch v nemocnici mu diagnostikovali leukémiu. Odmietla som túto diagnózu prijať a vzala som ho do veľkej nemocnice v Changchune, pretože som chcela poznať aj názor tamojších lekárov. Tí však potvrdili, že má leukémiu.
Chcela som, aby mohol ostať v nemocnici v Changchune, ale neboli tam žiadne voľné lôžka. Vrátili sme sa do Harbinu, kde ho prijali do Druhej pridruženej nemocnice Harbinskej lekárskej univerzity. Po určitom čase nám však lekári povedali, aby sme išli domov, s tým, že ďalšia liečba by bola zbytočná. Xiaolei bol teda prepustený z nemocnice.
Po návrate domov som si uvedomila, že takúto závažnú chorobu doma nezvládneme. Keďže z Druhej pridruženej nemocnice ho poslali domov, vzala som ho do Štvrtej pridruženej nemocnice. Bol tam viac ako 10 dní, ale potom nám lekári poradili, aby sme liečbu ukončili. Povedali, že je to drahé, choroba je nevyliečiteľná a mali by sme ísť domov – ďalšia liečba by bola úplnou stratou času.
Keď sa naši príbuzní dozvedeli, že Xiaolei má leukémiu, všetci nás nabádali, aby sme liečbu vzdali. Vedeli, že si to nemôžeme dovoliť, a že minúť milión či dokonca dva milióny jüanov by bolo zbytočné, keďže choroba je nevyliečiteľná. Neexistoval žiadny liek, ktorý by ho mohol vyliečiť. Jediné, čo sa snáď dalo dosiahnuť, bolo zmierniť príznaky choroby.
Ľudia si myslia, že lekári dokážu liečiť chorých, no my sme boli nútení bezmocne sledovať, ako ho žiadna nemocnica neprijme ani mu neposkytne liečbu. Nemali sme inú možnosť, ako ísť domov a čakať na nevyhnutné.
Cestou domov sme kúpili tri balenia doplnkov na zlepšenie krvného obrazu. Každá tabletka stála 500 jüanov. Keď sme minuli tri balenia, uvedomila som si, že nemá zmysel mu ich ďalej dávať, tak som s tým prestala.
Posadila som sa s Xiaoleiom a povedala som mu: „Užívanie tých liekov je teraz zbytočné; neexistujú žiadne zázračné lieky. Čo tak skúsiť praktizovať Falun Dafa so mnou? Teraz ťa môže zachrániť len Majster Li. Je to jediná cesta, ktorá ti zostala.“
On odpovedal: „Dobre!“
Kvôli nízkej hladine hemoglobínu bol veľmi slabý. Mal bledé ruky a nohy, tvár mal úplne bielu a bol strašne chudý. Odkedy náš syn ochorel, manžel neustále plakal. Kedykoľvek videl syna študovať Fa a cvičiť – najmä keď sa počas druhého cvičenia namáhavo snažil vydržať stáť bez pohnutia – karhal ma a zakazoval mu cvičiť. Nenechala som sa ovplyvniť, ani keď ma karhal. Stále som synovi pomáhala s cvičeniami.
Medzitým už celá dedina vedela, že Xiaolei má leukémiu. Niektorí ľudia mi hovorili: „Neostala mu takmer žiadna krv, je úplne bez energie a jeho tvár je strašidelne bledá – a ty ho stále nútiš držať ruky hore a cvičiť.“ Všetci sa mi vysmievali a obviňovali ma, že ho zbytočne mučím.
Bez ohľadu na to, čo hovorili ostatní, zostala som neochvejná. Ako žiačka Dafa som mala absolútnu istotu, že Majster nad nami bdie. Jednoducho som si zachovala pokoj v srdci a naďalej som syna každý deň viedla k štúdiu Fa a cvičeniu.
Xiaolei bol vo svojej kultivácii neuveriteľne usilovný a cvičenia vykonával dvakrát denne. Ráno ma budil na naše ranné cvičenie a neskôr sa ku mne pripojil pri štúdiu Fa.
Keď Xiaolei začal študovať Fa a cvičiť, prišlo na neho obdobie hnačky a v stolici mal krv. Takmer okamžite potom sa jeho stav začal rýchlo zlepšovať. Jeho dlhodobo zväčšená slezina, pečeň a nafúknuté brucho sa vrátili do normálneho stavu.
Vďaka tomu, že Xiaolei praktizoval s takou úprimnou oddanosťou, jeho uzdravenie bolo mimoriadne rýchle. Mnohí hovorili: „Bože môj! Mal leukémiu, a predsa sa uzdravil praktizovaním Dafa. Falun Dafa je naozaj úžasný!“
Keď naši príbuzní počuli, že sa náš syn uzdravil, nemohli tomu uveriť a chceli ho vidieť na vlastné oči. Počas osláv čínskeho Nového roka som ho vzala na návštevu k príbuzným do mesta. Hoci mu lekári dali rozsudok smrti, zázračne sa uzdravil. Falun Dafa je naozaj mimoriadny!
Keď sa Xiaoleiho zdravotný stav zlepšil, dedinčania, ktorí boli spočiatku skeptickí a dokonca sa mu posmievali, prešli od skepticizmu k obdivu. Jeho teta, ktorá je lekárka, mu vyšetrila oči, aby zistila, či má stále anémiu. V úžase zvolala: „On je naozaj vyliečený.“ Jeden z jeho bratrancov, zdravotnícky pracovník, mu tiež vyšetril oči a vyhlásil: „Naozaj sa uzdravil.“ Naši príbuzní žasli: „To je naozaj zázrak. Falun Dafa je úžasný!“
Hoci bol Xiaolei na pokraji smrti, praktizovanie Falun Dafa prinieslo zázrak a obnovilo mu život. Vďaka tomu boli moja rodina, priatelia a celá dedina svedkami tohto zázraku a veľkosti Falun Dafa.
Dnes sme Xiaolei aj ja šťastní, že sa kultivujeme vo Falun Dafa a vedieme pokojný život. Všetko nám to daroval Majster. Sme Majstrovi hlboko vďační za jeho súcitnú spásu.
(Vybraný príspevok pri príležitosti Svetového dňa Falun Dafa 2026 na Minghui.org)
