(Minghui.org) Keďže celá moja rodina sa už dlhšie venuje Falun Dafa, s touto praxou som sa zoznámila už vo veľmi mladom veku. Začala som sa kultivovať pred rokom 1999. Na svojej kultivačnej ceste som prešla 26 rokmi skúšok a ťažkostí. Nedávno som si vďaka pozeraniu sa dovnútra a hľadaniu v sebe uvedomila niekoľko problémov v mojej kultivácii a rada by som sa o ne podelila s praktizujúcimi.
Nedávno som si uvedomila, že som si dlhý čas zvykla kritizovať a obviňovať ľudí okolo seba – najmä členov svojej rodiny – a pritom som bola presvedčená, že mám pravdu a že na to mám právo.
Moja dcéra teraz navštevuje ôsmy ročník základnej školy. Je inteligentná a dobrosrdečná, ale ja som si často myslela, že si prefíkane vymýšľa. Kvôli tomu som na ňu niekedy bola príliš prísna, dokonca som ju hrešila alebo bila.
Keď sa teraz obzriem späť, premýšľam, či v tom nehrala rolu moja vlastná závisť. Závidela som dcére jej nevinnosť a múdrosť? Využívala som svoju pozíciu matky na potláčanie jej vrodenej prirodzenosti, keď som ju nútila, aby robila veci podľa predstáv a návykov, ktoré som si vytvorila v spoločnosti?
Keď som tieto slová písala, náhle sa mi vynorila myšlienka: „Ako by som vôbec mohla závidieť vlastnej dcére?“ Teraz si však uvedomujem, že závisť môže byť nenápadná, skrytá pod povrchom a môže sa prejavovať neočakávanými spôsobmi.
Moje ľudské predstavy ma viedli k presvedčeniu, že keďže som jej matka, moje názory sú vždy správne, a keďže je mojou dcérou, musí ma počúvať, pretože všetko, čo robím, je pre jej dobro. V skutočnosti išlo o pokusy ovládať a diktovať smer jej života.
Teraz, keď vidím, ako dcéra dospieva a je usilovnou žiačkou, uvedomujem si, že jej budúcnosť vedie Majster. Začala sa kultivovať vo Falun Dafa a je mladou praktizujúcou. Ako jej matka ju najlepšie podporím tým, že ju budem držať za ruku a kráčať s ňou po ceste kultivácie a sama zostanem usilovnou.
Môj syn tento rok nastúpil do siedmeho ročníka základnej školy. Od malička prejavoval silný zmysel pre spravodlivosť a zodpovednosť, ako aj schopnosť samostatne myslieť a rozlišovať správne od nesprávneho.
Často som sa ho silou a trestami snažila prinútiť poslúchať ma, ale vôbec to neprijímal a nechcel ma počúvať. Uprednostňuje, keď s ním hovorím jemným a láskavým tónom. Ja som ho však často vychovávala s rigidným, autoritárskym nastavením mysle. Verila som, že chlapcov treba od malička prísne viesť; inak, keď vyrastú, stanú sa nezvládnuteľnými a nebudú chcieť počúvať.
Keď sa teraz obzriem späť, cítim, že som sklamala Majstra. Majster mi zveril tohto mladého učeníka, ale mne chýbala trpezlivosť a nedokázala som ho správne viesť. Hoci tiež študuje Fa, v jeho kultivácii sa objavili vážne prekážky.
Na jednej strane som pre neho matkou, ale zároveň som jeho spolupraktizujúcou. Pri vyvažovaní týchto dvoch úloh často zabúdam, že je tiež mladým praktizujúcim.
Majster povedal:
„Pravý život dieťaťa ste mu nedali vy a ono má svoje miesto pôvodu, takže je tiež nezávislou bytosťou. Vychovávajte ich s rozumom.“ („Vyučovanie Fa a odpovedanie na otázky v Yanji,“ Čuan Falun Fajie)
Uvedomila som si, že ak by moje karhanie a fyzické tresty zabránili môjmu dieťaťu uvidieť dobrotu Dafa a láskavosť, ktorú by mal kultivujúci stelesňovať, a v dôsledku toho by mu zabránili skutočne získať Fa, bola by som zodpovedná za obrovskú stratu – ako by som sa potom mohla postaviť pred Majstra?
Moji rodičia sú láskaví, štedrí a skromní. Dlho som si však myslela, že som lepšia ako oni. Vždy keď som si všimla, že spravili chybu, stratila som trpezlivosť, kričala som na nich a obviňovala ich – namiesto toho, aby som so súcitným srdcom úprimne zvážila, čo je pre nich najlepšie.
V skutočnosti sú aj moji rodičia kultivujúci, ktorí sa neustále menia a snažia sa zlepšovať. Často sú zaneprázdnení prácami na poli a majú menej času na štúdium Fa. Ja som však bola vždy zameraná na ich nedostatky. Chýbala mi trpezlivosť a znášanlivosť, takže bolo pre mňa ťažké komunikovať s nimi pokojne a láskavo.
Keď sa teraz obzriem späť, uvedomujem si, že ich cestu kultivácie vedie Majster. To, čo naozaj musím urobiť, je splniť si svoje povinnosti dcéry. Ako mi pripomenuli iní praktizujúci, mala by som ich povzbudzovať, aby viac študovali Fa a posilňovali svoje spravodlivé myšlienky, zatiaľ čo ja sama sa budem dobre kultivovať.
Keďže môj manžel neuznáva Dafa, dlho som voči nemu prechovávala zášť. Mala som pocit, že je nezachrániteľný. Kedykoľvek som bola s ním, uvedomila som si, že sa ma zmocňujú výčitky a nenávisť. Pohŕdala som ním a hovorila som s ním neúctivo.
Ako som pokračovala v štúdiu Fa, postupne som si uvedomila, že táto negatívna látka nie je moje skutočné ja. Preto som sa ju snažila čo najviac odmietnuť a odstrániť a nedovoliť jej, aby ma ovládala. Namiesto toho som sa usilovala zmeniť seba a zaobchádzať s ním s láskavosťou a súcitom.
Ako som neustále menila seba, všimla som si, že sa mení aj manžel. Teraz sú tie negatívne pocity zášti a nenávisti čoraz slabšie a zaberajú čoraz menej priestoru v mojej mysli a mojich dimenziách.
Keď som sa upokojila a pozerala sa dovnútra, zistila som, že ľudia okolo mňa sú v skutočnosti zrkadlami odrážajúcimi moje vlastné problémy, všetci mi pomáhajú v kultivácii a zlepšovaní sa.
Napríklad, keď som videla, že jedno z detí je pomalé a odkladá veci na neskôr, uvedomila som si, že mám rovnaký problém. Keď som sa príliš starala do záležitostí iných ľudí a dokonca som si myslela, že sa správam láskavo, Majster mi pomocou manželových slov naznačil, aby som menej zasahovala do záležitostí iných ľudí.
Ďalší príklad je, že keď som v sebe prechovávala myšlienky žiadostivosti, syn aj dcéra ma často žiadali, aby som im kupovala nové oblečenie, a dcéra sa dokonca zaľúbila. Keď som si však túto pripútanosť uvedomila a snažila sa ju odstrániť a napraviť sa, dcéra mi neskôr prišla povedať, že sa s priateľom rozišla, a syn tiež prestal stáť každý deň pred zrkadlom a nadmieru sa starať o svoj vzhľad.
Začala som premýšľať: „Každý okolo mňa mi v skutočnosti pomáha kultivovať sa a zlepšovať sa. Ako ich môžem kritizovať alebo sa na nich sťažovať? Kde sa v tom všetkom prejavuje môj súcit?“
Keď som uvažovala ďalej, uvedomila som si, že v interakciách s inými som sa často stavala nad nich. Tento postoj pramenil z hlbokého pocitu nadradenosti. Spôsoboval, že som sa dívala na iných zhora a stala sa arogantnou.
V dôsledku toho som sa namiesto sústredenia sa na to, ako sa dobre kultivovať a robiť tri veci, ktoré by praktizujúci mali robiť každý deň, zvykla pozerať von. Zvykla som si obviňovať iných a snažiť sa ich zlepšovať, zatiaľ čo som zanedbávala vlastnú kultiváciu. Keď sa obzriem späť, v tejto oblasti som na svojej kultivačnej ceste urobila až príliš veľa chýb.
Uvedomila som si, že keď si myslím, že som lepšia než iní, je to v skutočnosti znak toho, že môj kultivačný stav je biedny, a je to veľmi nebezpečný stav. Keď som sa ohodnotila podľa Fa, uvidela som ešte jasnejšie, ako veľmi sa ešte potrebujem zlepšiť. Zatiaľ nedokážem dôsledne každé ráno skoro vstávať a robiť cvičenia. Mám sklon vstávať neskoro a som pripútaná k strachu. Musím opustiť všetky tieto pripútanosti a nedostatky. Keď mám toľko oblastí, v ktorých zaostávam, ako si vôbec môžem o sebe toľko namýšľať? V mojej kultivácii je toho toľko, na čom musím pracovať, že si sotva môžem dovoliť strácať čas. Ako by som mohla márniť čas na kritiku kohokoľvek iného?
Príležitosť praktizovať Dafa v tomto živote je naozaj najväčšie požehnanie, aké som kedy mohla mať. Som hlboko vďačná Majstrovi za jeho súcitné zachraňovanie. Som tiež vďačná iným praktizujúcim, ktorí mi trpezlivo neustále pomáhali a povzbudzovali ma. Nikdy sa na mňa nepozerali zvrchu za to, že sa nekultivujem dobre. Namiesto toho ma vždy povzbudzovali, aby som viac študovala Fa.
Keďže moja úroveň je obmedzená, v tomto zdieľaní sa môžu vyskytovať nepresnosti. Úprimne uvítam, ak na nich praktizujúci láskavo poukážu.
