(Minghui.sk) Každý, kto žije na tomto svete, chce žiť šťastný a radostný život. Takéto myšlienky určite nie sú zlé, ale žiť šťastný život a žiť život v pohodlí sú dva zásadne odlišné prístupy. Šťastný život je meraný duchovným pocitom človeka, zatiaľ čo pohodlie a komfort primárne označuje jeho fyzický pôžitok. Pre ľudí sú myseľ a telo prepojené ako korene a konáre stromu. Základom je udržanie si pokojnej mysle a pocitu radosti. Slepé a neustále vyhľadávanie fyzického pôžitku je však ako položiť voz pred koňa.
Pozrime sa najprv na príbeh zvaný „Život v pohodlí je horší než otrávené víno“.
Bol raz jeden známy vládny úradník Tao Kan počas Východnej dynastie Jin (317-420). Počas vojen získal rôzne hodnosti a stal sa i vládcom v Jingzhou. Niektorí ľudia mu závideli a ohovárali ho. V dôsledku toho bol degradovaný a preložený na odľahlé miesto v regióne Guangzhou v Guangdong. Bolo to divoké miesto, kam posielali do vyhnanstva kriminálnikov.
V Guangzhou bolo len veľmi málo úradných povinností, ale Tao nikdy nevyhľadával pohodlie či komfort. Každé ráno vyniesol sto tehál zo svojej študovne do záhrady a potom večer tie isté tehly priniesol naspäť do študovne. Ľudia boli zvedaví na jeho správanie a pýtali sa ho, prečo to robí.
Tao odpovedal: „Snažím sa počas svojho života podvihnúť Čínu. Keď budem príliš pohodlný a stanem sa sám so sebou spokojný, bojím sa, že nebudem schopný uskutočniť svoju misiu.“
Tao bol neskôr presunutý do Jingzhou. I keď mal oveľa viac práce ako v Guangzhou, stále nosil každý deň tehly, aby si posilnil svoju vôľu.
Tao Kan často hovoril ľuďom: „Dayu, legendárny zakladateľ Dynastie Xia okolo 2100 p.n.l. bol mudrc a vedel si vážiť každú minútu. My sme obyčajní ľudia, preto by sme si mali vážiť každú sekundu. Ako môžeme poľaviť a oddávať sa hrám či spokojnosti a zabudnúť na naše povinnosti?“
Pán Tao bol vo veľmi zodpovednej pozícii a vydržal mnoho ťažkostí. Nikdy nepodliehal lenivosti. Bol taký vytrvalý, že keď slúžil ako guvernér v Jingzhou, bol vymenovaný za hlavného generála Západného Bojiska. Bol zodpovedný za vojenské operácie počas ôsmich prefektúr a získal titul Pán okresu Changsha, čím sa stal významnou historickou osobnosťou.
Počas Obdobia jari a jesene (770 p.n.l. – 476 p.n.l.), Guan Zhong, premiér štátu Qi, poradil vládcovi Qi Huan Gong: „Človek by nemal vyhľadávať dobré jedlo, pohodlie a víno.“ Naši predkovia považovali lenivosť za horšiu ako otrávené víno, pretože lenivosť môže poškodiť ľudskú vôľu. Staroveké príslovie hovorí: „Človek často prežije ťažkosti, ale umrie kvôli pohodliu,“ čo vyjadruje rovnakú múdrosť.
V Hanshu (historické záznamy z dynastie Han) sa tvrdí: „Starovekí ľudia považovali lenivosť za otrávené víno a výmenu cnosti za bohatstvo chápali ako nešťastie. Od začiatku dynastie Han (206 p.n.l.) po panovníka Xiaoping z dynastie Han (okolo r. 1 - 5 p.n.l.) bola väčina zo stoviek vojvodov, kráľov a vládcov skorumpovaných a morálne nízkych. Prečo je história takáto? Bolo to ich životné prostredie a pozícia, čo ich priviedlo k stavu bez sebadisciplíny.“ Toto je skutočne lekcia, z ktorej by sme sa mali my, ako ďalšie generácie, poučiť.
Ľudia v minulosti hovorili: „Vrana k vrane sadá“. Dobré správanie a morálny charakter sú prepojené. Cnosť z ťažkej práce umožňuje ľuďom uvedomiť si, že život je ťažký, čím sa učia byť šetrní, starať sa o veci a vyvíjať si dobrosrdečnosť. Ak by boli naše životy príliš ľahké a pohodlné, človek by viedol zhýralý život bez hraníc, bol by nevľúdny, stával by sa čoraz sebeckejším a ľahko by sa v ňom vytvárali démonické myšlienky. Takže hľadanie ľahkého a pohodlného života bez cnosti je pre človeka veľmi nebezpečné.
Ak sa na to pozrieme z pohľadu praktizujúceho, ľudia v tomto svete museli spraviť veľa zlých vecí v mnohých minulých životoch (reinkarnáciách), ktoré vytvorili mnoho karmy. Nešťastia v živote a veci, ktoré nepriaznivo vplývajú na túžby človeka pramenia z karmickej odplaty. Keďže musíme splatiť to, čo dlhujeme druhým, ak si človek nazhromaždí priveľa karmy a nesplatí ju, jeho budúci život bude biedny. Ak sa na to pozeráme z pohľadu vyššej úrovne kultivácie budhovskej školy a školy Tao, zmyslom života nie je hľadať potešenie, ale vrátiť sa k svojmu pôvodnému, pravému ja.
