(Minghui.org) Ctený Majster, drahí praktizujúci!
Som z Nemecka, mám 17 rokov a kultivujem sa už odkedy som bola v matkinom lone, kde som sa začala zúčastňovať (hoci nepriamo) na mnohých aktivitách potvrdzujúcich Dafa.
Nestáva sa často, aby deti alebo tínedžeri písali zdieľanie, takže väčšina dospelých nevie, aká je naša kultivácia. Dúfam, že moje zdieľanie poskytne určitý náhľad do kultivácie dospievajúcej praktizujúcej.
Plávanie proti prúdu
Skúšky charakteru sa pre mňa začali už dávno v škole a väčšinu z nich si ani nepamätám. Jasne si však pamätám na štyri príhody, o ktoré by som sa s vami chcela podeliť.
Témy očkovania, klimatických zmien a homosexuality sú v spoločnosti veľmi dominantné. Aj v našej škole sa o nich často hovorí na hodinách. Pred niekoľkými rokmi sme na hodine diskutovali o téme „rodiny“. Diskutovalo sa aj o moderných rodinách, napríklad o homosexuálnych rodinách. Nakoniec sme sa zúčastnili na hlasovaní, v ktorom sme mali rozhodnúť, či by homosexuáli mali mať povolené uzatvárať manželstvá alebo nie. Všetci moji spolužiaci hlasovali za homosexuálne manželstvá, zatiaľ čo ja som sa zdržala hlasovania. Moji spolužiaci boli prekvapení a pýtali sa ma prečo. Moja odpoveď znela, že mi na tom nezáleží. Nepodporujem ich, ani ich neodsudzujem.
Moji spolužiaci si to vysvetlili tak, že som proti homosexuálnym manželstvám, a preto ma označili za homofóba. Aj po rokoch si ma kvôli tomu doberali. Vadilo mi, že ma neustále nazývali homofóbom. Zakaždým som zopakovala svoju odpoveď a znášala som posmešky. Po čase mi to vadilo čoraz menej, až sa ten zvláštny pocit, že som bola „odhalená“, úplne vytratil. Zostala som neochvejná vo svojom presvedčení a brala som to čoraz ľahšie, až sa mi kvôli tomu spolužiaci takmer úplne prestali posmievať.
Podobná situácia nastala pri téme „klimatických zmien“. Keď sme sa o tom rozprávali počas prestávky, otvorene som povedala: „Klimatické zmeny neexistujú!“ Moji kamaráti to neprijali veľmi dobre a snažili sa ma presvedčiť, že existujú a že to nie je vec viery.
Doma som sa o tom porozprávala s rodinou a uvedomila som si, že moje tvrdenie nebolo správne a že bežní ľudia ma mohli zle pochopiť. Na druhý deň v škole som svoje vyhlásenie zmenila a povedala som: „Neverím, že klimatické zmeny sú spôsobené človekom.“ Moje vyhlásenie však všetci ignorovali. Nasledujúcich niekoľko týždňov si ma kvôli tomu doberali a brali do úvahy len moje prvé vyhlásenie. Tejto veci sa chytili aj moji učitelia a niekoľkokrát sa ma pýtali, prečo neverím v klimatické zmeny. V tej chvíli som nevedela, ako zareagovať a nič som nepovedala. Držala som sa na uzde, pretože som nechcela podľahnúť súťaživosti.
Ďalšia situácia sa odohrala v ôsmej triede. Blížil sa náš školský výlet a mali sme priniesť očkovacie preukazy. Bola som jediná, kto nemal očkovací preukaz, pretože sme s rodičmi nikdy nechceli, aby som sa dala zaočkovať. Moji spolužiaci z toho boli prekvapení a šokovaní. Hneď chceli vedieť, prečo nie som zaočkovaná, a tiež mi povedali, prečo by som sa mala dať zaočkovať. Opäť som nevedela, ako mám reagovať. Povedala som len, že nechcem a nevidím na to žiadny dôvod.
Potom mi kamaráti často hovorili, že zomriem skôr ako oni, pretože nie som zaočkovaná proti život ohrozujúcim chorobám. Hovorili tiež, že dostanem Alzheimerovu chorobu. Nič som na to nepovedala a nechala som to prejsť bez povšimnutia, aby som sa s nimi nedostala do hádky. Debatu by som aj tak prehrala, pretože mi zvyčajne dochádzajú argumenty a tejto téme veľmi nerozumiem. Z pohľadu kultivujúcej som síce chápala, že by som sa nemala púšťať do hádky, ale tento konflikt som nezvládla správne, takže som vlastne neuspela v skúške charakteru.
Majster povedal:
„Avšak povedali sme, že ako praktizujúci by človek nemal odpovedať úderom na úder a urážkou na urážku, ale by sa mal správať podľa vyššej normy.“ (Štvrtá lekcia, Čuan Falun)
Pred niekoľkými mesiacmi som sa opäť ocitla v podobnej situácii. Bolo to na začiatku vojny na Ukrajine, keď bola v Hamburgu ohlásená veľká demonštrácia. Kvôli tejto demonštrácii sa vedenie školy rozhodlo ospravedlniť žiakov z vyučovania, aby sa mohli ísť zúčastniť. Môj učiteľ dostal nápad, že by sme tam mohli ísť spoločne ako trieda, a povedal, aby sme mu dali vedieť, či sa chceme zúčastniť, alebo nie.
S kamarátkou sme sa demonštrácie zúčastniť nechceli, a tak som do nášho skupinového chatu napísala, že sa nezúčastním. O niečo neskôr som dostala správu od spolužiaka, ktorý ma nazval nesolidárnou, pretože som nechcela ísť. Bola to dlhá správa a po jej prečítaní som spočiatku bola šokovaná, zhrozená a trochu nahnevaná. Vnútorne ma rozrušilo, že ma považoval za nesolidárnu a chcel ma v podstate donútiť zúčastniť sa na podujatí, o ktoré som nemala záujem.
Spočiatku som na tú správu nereagovala a diskutovala som o nej so svojou mamou a s kamarátkou. Obe boli šokované, najmä moja mama, ktorá bola ohromená, že jeden spolužiak vyvíja taký nátlak na druhého. Premýšľala som, ako by som na to mala odpovedať. Po niekoľkých pokusoch a dlhom premýšľaní som dala dohromady odpoveď. Bola však veľmi tvrdá a priama.
V správe som spolužiakovi priamo povedala, že nezúčastniť sa na demonštrácii nie je nesolidárne, pretože ostatní tam môžu ísť aj bezo mňa. Moje rozhodnutie nikomu nebránilo ísť. Tiež som spomenula, že ak by nebola iná možnosť, bola by som ochotná podriadiť sa, a priamo som mu povedala, že jeho správanie považujem za urážlivé a neprijateľné.
Nakoniec som napísala skutočný dôvod mojej neúčasti, a to, že sa radšej sústredím na prenasledovanie v Číne a že moje priority sú preto iné ako jeho.
Mala som pochybnosti o tom, či mám svoju odpoveď naozaj poslať alebo nie, no nenapadli mi žiadne lepšie slová ani spôsob, ako to vyjadriť. Rozhodla som sa teda, že ju prečítam rodičom a opýtam sa ich na názor. Aj im sa zdala tvrdá a priama a neboli si istí, či bude mať dobrý účinok.
Myslela som si však, že by som ju aj tak mala poslať, pretože, po prvé, v tej chvíli som nevedela napísať krajšiu správu a po druhé, ak by som mu neodpísala teraz, neodpísala by som mu už nikdy.
Uvedomila som si, že je to skúška a že ide o to, aby som mu vysvetlila pravdu. Majster Li (zakladateľ Dafa) mi dal ďalšiu šancu vyjsť zo svojej ulity a ja som ju po rokoch konečne využila.
Nakoniec som mu odpoveď poslala a na koniec som pripojila ospravedlnenie za ostrý tón. Jeho reakcia bola pozitívna a myslím, že dokázal pochopiť môj postoj. Pri spätnom pohľade som rada, že som tú správu poslala a som na seba aj trochu hrdá.
Skúšky charakteru v škole sa rozhodne ešte neskončili. Do maturity mi zostáva už len jeden rok, ale aj tak verím, že skúšky budú pokračovať a objavia sa nové situácie, v ktorých budem mať iný názor ako ostatní. Dúfam, že budem môcť aj naďalej vychádzať zo svojej ulity a otvorene hovoriť o Falun Dafa a prenasledovaní.
Pomáhanie Shen Yunu v zákulisí
Otec pomáha v zákulisí Shen Yun už mnoho rokov. Aj ja som v minulých rokoch cítila potrebu pomáhať, ale bola som na to príliš mladá. Minulý rok sme sedeli s rodinou pri stole a rozprávali sme sa o Shen Yune. Zo žartu som povedala, že by som mohla otcovi so Shen Yunom pomôcť. Jeho odpoveď bola: Jasné!
Spočiatku som si nebola istá, či to myslí vážne alebo nie. Po mnohých týždňoch som o tom stále premýšľala, hoci sme túto tému už viac nepreberali. Okrem toho sa často objavovala téma očkovania a to aj v súvislosti so Shen Yunom. Spočiatku som sa vôbec nechcela dať očkovať a všade mi to prechádzalo. Teraz som stála pred rozhodnutím: Očkovať sa alebo neočkovať?
Medzitým mi otec skutočne potvrdil, že môžem pomáhať v zákulisí Shen Yun. Vo svojom vnútri som pocítila radosť, pretože mi dovolili pomáhať, a zároveň šok, pretože mi konečne dovolili pomáhať.
Vzhľadom na pandemickú situáciu nebolo isté, aké budú obmedzenia v divadlách. Preto znova vyvstala otázka: Očkovať alebo neočkovať? A hneď aj následná otázka: Shen Yun, alebo žiaden Shen Yun? Odpoveď prišla rýchlo: Áno, dám sa zaočkovať, aby som mohla bezpečne pomáhať so Shen Yunom. Keďže som naozaj chcela pomáhať, rozhodnutie bolo pre mňa nakoniec jednoduché.
Práca v zákulisí prekročila moje očakávania. Zvyčajne nerada pracujem, ale v zákulisí som všetko robila s radosťou a motiváciou. Napríklad sme museli niekoľkokrát opätovne zavesiť každý záves. Kvôli tomu sme museli uviazať kopu mašlí, ale vôbec mi to nevadilo. Môj postoj bol: jednoducho to urob a nerozmýšľaj. Takúto úlohu mi dal otec na začiatok. Ak človek príliš premýšľa, môže dokonca narušiť plánovanie. Pomáhate, kde sa dá a kedykoľvek. Neexistuje priestor na niečo také, ako byť lenivý.
Po poslednom predstavení som demontovala káble a technické veci a technický riaditeľ jednej firmy mi zo žartu ponúkol prácu. Vďaka tomu som si uvedomila, že pracovitosť kultivujúcich je niečo výnimočné, čo upúta pozornosť bežných ľudí a zanechá dobrý dojem. Práca v zákulisí bola ťažká, ale každú sekundu ma napĺňala radosťou.
Ďakujem ctihodnému Majstrovi za túto príležitosť! Ďakujem svojim rodičom za ich nápomocnú podporu počas rokov!
(Zdieľanie odznelo na Európskej Fa konferencii 2022)
