(Minghui.sk) 21. marca 2010 o približne 1 hodine popoludní som rozdávala som DVD-čka Shen Yun Performing Arts pred hlavnou bránou Normálnej Univerzity v Liaoningu, keď ma zatkli dvaja policajti z policajnej stanice Fumin. Vzali ma na policajnú stanicu a vytiahli ma z auta. Štyria policajti ma odniesli do miestnosti.
Keď som odmietla prezradiť svoje meno, dvaja z nich mi vykrútili ruky. Jeden ma chytil za vlasy a pokúšal sa ma odfotiť, avšak ja som bojovala a nespolupracovala som. Moja ruka mala modriny od ramena až po zápästie. Násilím ma vzali v tú noc do nemocnice na zdravotnú prehliadku a potom ma presunuli do nápravného zariadenia Yaojia.
28. apríla 2010 o 8 hodine ráno ma dvaja policajti a dve policajtky vzali do nemocnice neďaleko núteného pracovného tábora Masanjia na ďalšiu zdravotnú prehliadku. Odišli sme tak rýchlo, že mi ani nedovolili, aby som sa obula.
Keď sme v nemocnici skončili, vzali ma do núteného pracovného tábora Masanjia, kde mi dozorkyňa Yu Xiaochuan vyzliekla všetky šaty. Začala som mať kŕče v rukách a nohách a nemohla som kráčať. Boli určení spoluväzni, aby ma neustále sledovali. Povedali mojej rodine, aby mi priniesli jedlo a šaty, ale potom odmietli nechať môjho syna, aby ma navštívil. Povedali mi, že keď sa nevzdám svojej viery vo Falun Dafa, nedovolia nikomu, aby ma navštívil. Zhang Lei, Zhou Xiaoguag, Zhang Zhuohui a tri ďalšie spoluväzenkyne sa ma pokúsili prinútiť podpísať vyhlásenie o garancii, sľub, že sa vzdám praktizovania, a spravili odtlačok môjho palca na kus papiera. Okamžite som papier roztrhala.
Keď sa ma môj syn pokúsil navštíviť, dozorcovia odmietli nechať nás stretnúť sa. Môj syn bol odhodlaný a naliehal na tom, že ma chce vidieť. Okolo poludnia nám dozorcovia dovolili stretnúť sa. Keď môj syn videl, že potrebujem pomoc pri chôdzi a keď videl moje zranenia a modriny, rozplakal sa. Zakričal na mňa: „Mama, musíš prežiť!“ Môj syn z tohto zážitku utrpel veľkú traumu.
Každý deň uprostred mája 2010 ma brávali do východného sektoru pracovného tábora. Pokúšali sa mi vymyť mozog propagandou a hovorením mi lží o Falun Gongu a Majstrovi. Hodili ma do cely a prinútili počúvať audiozáznam očierňujúci Majstra na MP3 prehrávači. Hodila som MP3 prehrávač na zem. Šesť dozorcov ma potom vtlačilo na zem a pripútali mi ruky a nohy ku dvom posteliam. Vopchali starú, smradľavú vložku do topánky do mojich úst a násilne mi vložili MP3 slúchadlá do uší. Potom mi dali pásku okolo úst a uší. Keď som sa pokúsila zakričať „Falun Dafa je dobrý!“ dali mi na hlavu vedro, akoby sa báli, že ma inú môžu počuť. Vedro bolo také ťažké, že som nedokázala zdvihnúť hlavu a nemohla som ani pohnúť krkom. Požiadala som Majstra, aby ma posilnil a pomohol mi dostať sa cez toto trápenie. Moja viera vo Fa pokračovala. Bolesť bola taká mučivá, že sa slovami nedá popísať. Zakaždým, keď som bola smutná, pomyslela som si na Majstra a recitovala som Fa a bolesť potom zoslabla, ale môj krk ma stále bolel.
Koncom októbra 2010 začali dozorcovia v nútenom pracovnom tábore Masanjia nové kolo prenasledovania. Jedného rána v novembri ma vzali do východného sektora, kde ma neustále bombardovali lžami a propagandou. Používali všetky druhy spôsobov, aby mi mohli vymyť mozog. Bili ma, kričali na mňa, nútili ma sedieť na studenej podlahe a kľačať po dlhé časové obdobia. Liali mi tiež vriacu vodu na krk.
Zhang Lei hovorila zlé slová o Dafa, kým ma Ye Ling bila po hlave a chrbte s drevenou palicou s klincami, čo spôsobilo, že mi hlava v bolestiach opuchla a môj chrbát a plecia sfialoveli. Keď Zhang začala hovoriť zlé slová o Dafa znova na ďalší deň, pokúšala som sa s ňou rozprávať, ale vedúci mužskej časti s priezviskom Li ma trikrát udrel palicou do môjho ľavého líca. Ľavá časť tváre mi okamžite opuchla. Vyhrážal sa mi slovami: „Budem ťa mučiť viac.“
Aby zaručili, že nikto nepočuje, čo sa deje v miestnosti, zalepili všetky okná a dali hlasitosť televízora na maximum. Nedali mi žiadne jedlo a nedovolili mi používať záchod. Keď sa mi zavreli oči, pichli mi do nich. Potom ako ma mučili jeden deň, moje nohy boli v takých bolestiach, že som nemohla stáť. Moje ruky boli také strnulé, že som si ich necítila. Začali mi vypadávať aj vlasy. Nasledujúci deň mi pichali ihly pod nechty.
Začala som hladovku na protest proti môjmu prenasledovaniu. O tri dni neskôr ma Zhang Huan, Zhang Lei, Ye Ling a dvaja ďalší začali násilne kŕmiť. Zbili ma, že som len ležala na zemi, moje ruky boli pripútané k posteli, a moje nohy boli pripútané ku spodku postele. Nemohla som sa hýbať. Dozorcovia použili nástroj na otvorenie mojich úst a vložili ho hlboko do môjho hrdla, čo mi spôsobilo veľké krvácanie a mala som ťažkosti pri dýchaní. Dokonca aj keď nedokázali vtlačiť žiadne ďalšie jedlo dole mojím hrdlom, neprestali. Myslela som, že sa ma pokúšajú zabiť. Po každom nútenom kŕmení som bola premočená od potu. Pokračovali v robení tohto až kým neprišla noc.
Na druhý deň násilného kŕmenia vstúpil vedúci Shi Yu so štyrmi šéfmi mužských sekcií. Shi ma pripútal na posteľ. Lekárka sa pokúsila vložiť mi nástroj do hrdla, ale nepodarilo sa jej to. Potom sa mi dozorca s priezviskom Li, ktorý mal asi päťdesiat rokov, pokúsil vtlačiť nástroj do krku, ale tiež sa mu to nepodarilo. Počas toho zlomili dva nástroje. Krv sa mi valila z úst. Lekárka mi potom dala injekciu s neznámou látkou. Keď ma potom nakoniec vzali z postele, cítila som, že niečo s mojimi spánkami nie je v poriadku.
Prinútili ma stáť na jednom konci postele a potom sa nakloniť dole a moje ruky mi natiahli dopredu a pripútali ku druhému koncu postele. Prinútili ma počúvať nahrávky hanobiace Falun Gong na MP3 prehrávači a potom vtlačili odtlačok môjho palca na vyhlásenie o garancii. Pokúšala som sa vzdorovať, ale bezvýsledne.
Nasledujúceho dňa ma Ye Ling, Zhang Zhuohui a dve ďalšie dozorkyne pripútali v dvoch rôznych výškach ku dvom posteliam. Nemohla som si kľaknúť ani rovno stáť. Potom začali ťahať kostry postelí opačnými smermi.
Tá bolesť bola mučivá. Putá sa mi zaryli hlboko do mäsa. Keď otvorili putá asi okolo 1 popoludní, nemohla som ani pohnúť nohami. Moje ruky boli také strnulé, že som nemohla nič chytiť. Takto ma mučili bez prestania sedemnásť dní.
Niekoľko dní pred Čínskym novým rokom opäť robili pokusy, aby ma prinútili napísať prehlásenia o garancii. Dai Xuemei ma vzal do východného sektora, kde som bola nútená sedieť po dlhé časové obdobia. Nútili ma tiež čistiť záchody v pracovnom tábore, pretože povedali, že moja plachta nedosahuje nimi požadovaný štandard. V marci 2011 ma opäť prinútili čistiť záchody, pretože som nepozdravila dozorkyňu.
Asi dva týždne predtým, ako ma prepustili, ma zastavila Dai Xuemei pri kráčaní nahor po schodoch a opäť ma vzala do východného sektora. Zhang Huan, Zhang Lei, Dai Xuemei, Wang Danfeng a dvaja ďalší ma bili. Moje ruky boli spútané za chrbtom a oni sa pokúšali prinútiť ma, aby som otlačila svoj prst na kus papiera. Wang Danfeng ma udrel do tváre a spýtal sa, či budem stále robiť prácu Dafa, keď ma prepustia. Moje lakte boli tak vykrútené, že ma stále bolia aj po viac ako dvoch mesiacoch. Nevzdala som sa svojej viery a povedala som im, že si nezaslúžim, aby som bola väznená v pracovnom tábore. Odmietla som recitovať predpisy pracovného tábora, odmietla som podpísať ich vyhlásenie o garancii a odmietla som robiť všetko, čo mi nariadili robiť dozorcovia. V dôsledku toho mi predĺžili trest o desať dní.
Počas toho jedného roka, čo som bola v pracovnom tábore, som trpela mnohými formami brutálneho mučenia. Vyššie uvedené sú skrátené spomienky z toho, čo si pamätám.
Príbuzný článok (v angličtine): http://clearwisdom.net/html/articles/2005/4/14/59610.html
