(Minghui.sk) Myslel som si, že som sa v priebehu svojej trinásťročnej kultivácie činil celkom dobre. Niektorí praktizujúci obdivovali moju kariéru v civilnej službe, predtým ako som odišiel do dôchodku. Kvôli mojim pripútanostiam a tomu, že som bol veľmi zasiahnutý straníckou kultúrou, som prijal ich chválu.
Na jednom verejnom mieste som sa pravidelne stretával s niekoľkými praktizujúcimi, v pevne daný čas, kde sme si vymieňali skúsenosti. Keď sa obzriem späť, uvedomujem si, že som to robil iba ako formalitu, pretože na tých stretnutia nebolo takmer žiadne skutočné zdieľanie. V tom čase mi Majster opakovane dával náznaky, avšak ja som ich nedokázal pochopiť. Napokon ma prišli upozorniť traja moji priatelia, nepraktizujúci, aby som tam už nechodil. Zvažoval som, či tam ísť, avšak potom som mal obavu, že dám ostatným zlý príklad, pretože som si myslel, že ďalší praktizujúci ma budú nasledovať a tiež tam prestanú chodiť. V skutočnosti sa už prejavila moja pripútanosť k svoje povesti – obával som sa, že ma budú považovať za plachého a bojazlivého. Moja žena mala veľké obavy a protestovala proti tomu, aby som tam znova išiel. Avšak ja som si myslel, že mám lepšie pochopenie Fa ako ona a úplne som ju ignoroval.
V tom čase ku mne často chodil jeden praktizujúci a chcel odo mňa pomoc ohľadom problémov v jeho rodine. Veril mi, avšak ja som si to nedokázal spojiť s Fa, ktorý Majster vyučoval na Fa konferencii vo východnom USA:
„...keď majú dvaja ľudia konflikt a tretia osoba ho vidí, dokonca aj tá tretia osoba by mala premýšľať o tom, či na jej strane nie sú nejaké problémy – „Prečo som to videl?““
Nielen že som sa nepozeral dovnútra, ale narástla aj moja pripútanosť k túžbe byť obdivovaný. Jedného dňa, keď ku mne skoro ráno prišiel praktizujúci, aby som mu pomohol vyriešiť problém medzi ním a jeho ženou (ktorá tiež praktizuje), moja žena mi priamo zarecitovala Majstrov Fa, avšak ja som ju hrubo odbil a odmietol počúvať. Problém medzi mnou a mojou ženou sa zhoršoval, pretože som úplne zlyhal v pozeraní sa dovnútra.
Následne ma odsúdili na dva roky nútených prác. Počas tých dvoch rokoch moja žena niesla na svojich pleciach obrovskú záťaž, zatiaľ čo ku mne sa správali neľudsky v pracovnom tábore. So všetkými rôznymi pripútanosťami som bol „transformovaný“ proti svojej vôli. Keď sa moja doba výkonu trestu skončila a ja som sa vrátil domov, držal som v ruke Majstrovu fotografiu a plakal som. Cítim som nepopísateľný smútok. Želal som si, aby sa Majster o mňa naďalej staral a aby som dokázal opravdivo usilovne pokročiť vo Fa a dobehnúť postup nápravy Fa, ako aj nahradiť škody, ktoré som spôsobil.
S rýchlym postupom nápravy Fa sa veci veľmi zmenili a prostredie kultivačnej praxe sa zvoľnilo. Všetci spolupraktizujúci v našej oblasti nasledovali požiadavky Majstra a robili tri veci, vrátane objasňovania pravdy a spásy vnímajúcich bytostí. Niektorí starší praktizujúci vystupovali vpred a každý deň objasňovali fakty tvárou v tvár. Chcel som ich nasledovať a byť usilovný, avšak moja pripútanosť k strachu ma zastavila. Stále som mal také myslenie, že ako miestnu osobnosť ma spoznajú hneď ako vykročím z dverí a zlo ma bude opäť prenasledovať. Navyše, niektorí praktizujúci stále ku mne prechovávali ľudský obdiv, a ja som ešte nevykopal túto pripútanosť a neodstránil som ju.
V tom čase si jeden praktizujúci otvoril stánok na ulici a hľadal pomoc. Keď som sa ponúkol, že mu budem pomáhať, našiel som si výhovorku, prečo pevne nezachraňujem ľudí. Ak niekto navrhol, aby som išiel von a robil objasňovanie pravdy, povedal som, že ten stánok je moja platforma na objasňovanie pravdy. Na povrchu som robil tri veci a vyzeral som byť usilovný, avšak zabudol som, že kultivačná prax mieri na srdce človeka, nie na jeho vonkajšiu podobu, a že ak jeho pripútanosti nie sú odstránené, zlo ich stále môže jasne vidieť v iných dimenziách.
Majster mi opakovane dával náznaky a ja som mal sny, v ktorých boli scénky ako som prenasledovaný. Avšak keď som sa zobudil, stále som si hovoril, že som v poriadku a rozmýšľal som ľudskými spôsobmi o tom, ako vyriešiť tú pripútanosť. Keďže sme cítili v našej oblasti mnoho zlých elementov, praktizujúci si pripomínali, že treba vysielať spravodlivé myšlienky, avšak prehliadali sme, že sa máme pozerať dovnútra, aby sme našli naše pripútanosti. Takže sme vysielali spravodlivé myšlienky, aby sme sa vyhli prenasledovaniu, a spravodlivé myšlienky neboli až také mocné, aké by mali byť. S nepokojným srdcom som pokračoval v pomoci s pouličným stánkom. Tak ako predtým, zase som dostal varovania, aby som tam nechodil, avšak kvôli mojej pripútanosti k vlastnej povesti som zaťal zuby a ostal som. Následne ma opäť zatkli a vzali do väzby.
Až tam vo väzbe som sa upokojil a spolu s ostatnými praktizujúcimi sa pozeral dovnútra. Teraz sme to už robili inak ako predtým a konečne sme to robili správne. Všetci sme boli jeden k druhému veľmi otvorení a vzájomne sme si poukazovali na pripútanosti hneď ako sme si ich všimli. Naše úprimné pozorovania boli okamžite akceptované. Ak sa vyskytli konflikty, praktizujúci sa okamžite pozerali dovnútra a v každom momente brali Fa za Majstra. Začali sme objasňovať fakty dozorcom a spoluväzňom a väčšina z nich prijala pravdu a boli zachránení. Každý z nás si napísal Fa, ktorý vedel naspamäť a spoločne sme si to vymieňali. V takomto tvrdom prostredí sme boli schopní byť na seba prísni, čo bolo úplne odlišné od uvoľneného prostredia vonku. Vo väzení sme sa vzájomne posmeľovali a aktívne odstraňovali pripútanosti hneď ako sme ich objavili. Mimo väzenia praktizujúci spoločne vysielali spravodlivé myšlienky a rôznymi spôsobmi sa nás snažili oslobodiť.
Vďaka Majstrovmu prepracovanému usporiadaniu vstúpil do väzenia ďalší praktizujúci a osobne so mnou zdieľal pochopenia, a pomohol mi úprimne sa pozrieť dovnútra. Dal som tomuto praktizujúcemu všetky informácie o praktizujúcich, ktorých tu zadržiavali, ako aj zoznam ľudí, ktorí súhlasili s vystúpením z ČKS a jej organizácií. Keď som sa vrátil do cely, zdieľal som s ostatnými praktizujúcimi, čo som sa naučil od toho praktizujúceho zvonka. Diskutovali sme o našich pochopeniach, zlepšili sme si svoje pochopenie Fa a upevnili si vieru v Dafa a Majstra. Možno Majster videl, že sa úprimne pozeráme dovnútra a videl odhodlanie a úsilie praktizujúcich vonku, ako sa nás snažia oslobodiť, a tak sa zlo rozpustilo. Moji spolupraktizujúci a ja sme boli jeden po druhom oslobodení a opäť sme vstúpili do prúdu nápravy Fa.
Počas trinástich rokov moje kultivačnej praxe som bol zatknutý a odsúdený do pracovného tábora a môj dom mnohokrát prehľadávali. Pokutovali ma, prepustili z práce a zabavili mi výplatu. Do prenasledovania zatiahli aj moju rodinu a moji rodinní príslušníci a priatelia utrpeli veľké škody. Avšak ja som sa vyhýbal pozeraniu sa dovnútra a opravdivému nájdeniu svojich ľudských pripútaností, najmä mojej pripútanosti k tomu, aby ma ostatní obdivovali. Keď som spravil niečo málo pre Dafa, bol som so sebou hneď prehnane spokojný, za to že som spravil veci pre Dafa a vnímajúce bytosti. Až teraz som pochopil, čo ma priviedlo do tohto trápenia a zastavovalo ma. Túto skúsenosť píšem, aby som prebudil tých praktizujúcich, ktorí majú rovnaké pripútanosti ako ja, aby sa mohli dobre kultivovať počas už nie tak dlhého zvyšku cesty a pevne robiť tri veci, ktoré od nás žiada Majster, a aby zaslúžili si dôveru, ktorú do nás vložili všetky vnímajúce bytosti.
