(Minghui.org) Ženský nútený pracovný tábor v provincii Hebei bol postavený v roku 2007 a začal fungovať v roku 2008 pred Olympijskými hrami v Pekingu. Tábor sa nachádza na predmestí mesta Shijiazhuang v provincii Hebei. Ženské väzenie provincie Hebei sa nachádza krížom cez cestu od núteného pracovného tábora a bolo postavené v rovnakom čase. Výpočty naznačujú, že v roku 2008 tam bolo ilegálne zadržiavaných viac ako 500 praktizujúcich Falun Gongu.
Hlavným zdrojom príplatkov pre policajtov v nútenom pracovnom tábore je otrocká práca zadržiavaných. Boli sme nútené pracovať šesť až šesť a pol dňa do týždňa. Počas nášho poldňového odpočinku sme boli zaneprázdnené praním našich šiat a umývaním vlasov, kupovaním nutných potrieb, stretnutiami s členmi rodiny atď. Niekedy nás vytiahli von, aby sme si cvičili nástup, takmer bez toho, aby sme mali nejaký čas na odpočinok. V súčasnosti je v ženskom nútenom pracovnom tábore Hebei zadržiavaných mnoho ľudí, ale najväčšiu skupinu tvoria praktizujúci Falun Gongu - je ich asi 30 až 50%. Iní spoluväzni sú tí, ktorí organizovali petície a ľudia, ktorí sa zaoberali pyramídovými hrami. Bez ohľadu na to, za aký druh „zločinu“ boli odsúdení, od každého sa vyžadovalo, aby vykonával nútenú prácu. Tí, ktorí prácu odmietali, čelili značnému tlaku a spoluväzni sa neodvážili prácu odmietať. Iba niektorí praktizujúci sa odvážili odmietať robenie nútenej práce, čo malo za následok, že boli ešte vážnejšie prenasledovaní. Najprv im predĺžili dobu väznenia. Aj pridanie jediného dňa im spôsobilo ťažkosti, ani nehovoriac, keď im pridali niekoľko mesiacov a museli znášať urážky od kapitánov a vedúceho oddielu, či bitie a šoky elektrickými obuškami. Počas letného obdobia im nebolo dovolené používať sprchu, kupovať si potreby, atď.
V tom čase bol nútený pracovný tábor zložený z troch tímov: č. 2, č. 3 a č. 4. Bývalý tím č. 1 bol zameraný na zadržiavanie a prenasledovanie praktizujúcich Falun Gongu. Všetci praktizujúci s nimi odmietli spolupracovať, odmietli pracovať, ani nenasledovali ich príkazy, a už vôbec sa nenechali transformovať. Preto bol tento tím rozpustený.
Práca vykonávaná v tímoch č. 2 a č. 3 bola relatívne ľahká, väčšinou skladanie uterákov. Tím č. 3 pracoval na spracovaní a výrobe uterákov pre značku „Veľký Qin“. Tím č. 4 robil najťažšiu prácu - vkladali gumené krúžky do vrchnákov fliaš. Tá práca sa vykonávala pre firmu Baliarne Jinhuan Co. Ltd. v provincii Hebei, nachádzajúcu sa v okrese Yuhua, Shijiazhuang. Tá spoločnosť vyrába hlavne rôzny tovar pre niekoľko farmaceutických spoločností a tiež ich výrobky vyváža. Tento druh vrchnáka fliaš je vyrobený z hliníka. Aby uzavreli fľašu, musia vložiť gumový krúžok do vnútra vrchnáka fľaše. Každý väzeň mal kvótu asi 10.000 kusov za deň. Ak sa mu nepodarilo splniť si kvótu pred koncom pracovného dňa, musel pracovať nadčas. Nebola prestávka na obed, a ak si ju niekto spravil, musel pracovať ešte jeden a pol hodiny po večeri.
Hoci „Predpisy núteného pracovného tábora“ uvádzajú, že pracovný deň má šesť hodín, v skutočnosti sme museli pracovať osem a pol hodiny denne - nezahŕňajúc nadčasy. Museli sme žiadať o použitie záchoda a mali sme dovolené ísť, len ak sme dostali povolenie. Aby sme vykonávali našu prácu, používali sme násadu na vkladanie gumeného krúžku do vrchnáku. Ruky mnohých ľudí boli v dôsledku toho zdeformované. Niektorí spoluväzni v nútenom pracovnom tábore boli drogovo závislí alebo prostitútky, mnohí mali choroby, dokonca infekčné choroby ako hepatitída B. Tým, ktorým diagnostikovali hepatitídu B, mala byť poskytnutá okamžitá lekárska liečba, ale policajti lekársku liečbu neposkytovali ani ju nedovoľovali. Navyše predstavitelia tábora neinformovali dotyčných ľudí, že majú hepatitídu B, a aj tak im dávali rovnakú pracovnú záťaž. Na výrobu liekov je potrebné čisté prostredie, avšak boli chvíle, keď nám ani nedovolili umyť si ruky.
Zakaždým, keď nám „vkladanie gumových krúžkov“ nezabralo celý čas, pracovali sme na balení lyžíc. Tento malý typ plastickej lyžice sa nazýva „Lyžica s rovnou rúčkou Yili“ a používa sa na naberanie sušeného mlieka. Tento výrobok vyrábali Baliarne potravín Zhengtong, Co. Ltd. v Shijiazhuangu, provincia Hebei. Položili sme niekoľko škatúľ lyžičiek na veľký stôl a potom sme zakaždým vkladali jednu lyžičku do malého plastového vrecka. Každý človek musel zabaliť sedem až osem tisíc kusov za deň. Požiadavky firmy na výrobu boli pôvodne veľmi prísne a vyžadovali od nás, aby sme niekoľkokrát prešli procesom dezinfekcie, a tiež presne popisovali, ako zabaliť lyžičku. Avšak aby sme dosiahli výrobné ciele, pracovný tábor jednoducho tieto požiadavky nenasledoval. Preto sme nenapĺňali ich výrobné štandardy. Dozorkyne dokonca hovorili: „Ľudia si už nikdy nebudú chcieť kúpiť výrobky od Yili“.
Ďalšia činnosť bola zväzovanie gorálok pri práci na rôznych dekoráciách pre Klenotníctvo Runshi Com., Ltd. v Shijiazhaung-u, provincia Hebei. Mnohé z nich boli čiastočne dokončené výrobky na export alebo výrobky DYI. Runshi má mnoho projektov, ktoré sa vyrábajú v Ženskom väzení Hebei (neďaleko od núteného pracovného tábora). Ich výrobky idú hlavne na export.
Ľudia prenasledovaní v nútenom pracovnom tábore dostávajú len 10 yuan-ov (1.6 USD) za mesiac ako vreckové. Dávajú im mesačné platy od 10 do 60 yuan-ov, ale nie je zaručené, že ich vyplatia načas.
Okrem ukončenia práce v dielni sme museli pracovať na poliach. Veľké pole pri nútenom pracovnom tábore je určené na pestovanie zeleniny. Pestovali sme sladké zemiaky, pór, baklažány, reďkovku, kapustu, fazuľu, zelenú cibuľku, atď. Za tie zelené cibuľky a sladké zemiaky nám policajti platili nízku cenu. Zlú zeleninu nechali pre väzňov, aby ju zjedli. Naše úlohy boli odburiňovanie, trhanie zeleniny, okopávanie a čistenie.
Kým sme pracovali, nemali sme dovolené navzájom sa rozprávať. Museli sme používať záchod podľa dohodnutého plánu a museli sme sa zaradiť do poradia a čakať, kým na nás príde rad. Normálne bol záchod a umyváreň zamknutá a nemali sme dovolené voľne ich používať. V dielni, spálňach a dokonca na záchode je umiestnených mnoho sledovacích kamier.
Navyše sme museli každý týždeň prejsť cez bezpečnostnú kontrolu. Na začiatku sme boli veľmi unavené z celodennej práce a chceli sme si oddýchnuť potom, ako sme prišli do spálne. Avšak všetko bolo prevrátené naruby a bol tam neporiadok. Museli sme to upratať a dať veci opäť na poriadok. Nebola tam žiadna dôstojnosť, alebo sloboda a žili sme ako otroci.
Niekedy nebol v práci nikto, pretože prepustili veľa ľudí. Potom aktívne získavali ľudí z rôznych zadržiavacích centier a centier liečenia závislostí. Správy naznačujú, že zakaždým, keď nútený pracovný tábor dostal človeka od miestnej policajnej stanice, museli policajnej stanici zaplatiť nejaké peniaze ako výmenu za „kúpu“ otroka. Niekedy miestne policajné stanice museli dať peniaze nútenému pracovnému táboru, aby tam mohli poslať tých, ktorí neprešli lekárskou prehliadkou alebo praktizujúcich Falun Gongu.
Článok v angličtine: http://www.en.minghui.org/html/articles/2013/2/25/138257.html
