(Minghui.org) Ľudia po celom svete často radi používajú farebné svetelné šnúry, aby vyzdvihli slávnostnú atmosféru pri oslavách nového roka a ďalších príležitostiach. Avšak väčšina týchto ľudí si pravdepodobne nie je vedomá, ako sa tieto predmety vyrábajú: Mnoho z nich vyrábajú ručne zadržiavaní v Zadržiavacom centre Taiyuan v provincii Shanxin, kde denne vykonávajú nútené práce praktizujúci Falun Gongu a ďalší.
Nútená práca
Zadržiavacie centrum Taiyuan prišlo začiatkom roku 2013 s dlhodobým plánom, za podpory niekoľkých takzvaných „podnikateľov“ z južnej Číny: Prinútili všetkých zadržiavaných, vrátane uväznených praktizujúcich Falun Gongu, aby vyrábali svetelné šnúry na export do Malajzie, Austrálie a ďalších krajín.
Pracovné zaťaženie každého človeka sa zvýšilo zo 100 šnúr za deň na 600 šnúr za deň. Montážna linka sa skladala z mnohých krokov, vrátane pripájania vlákien, naťahovania liniek, vkladania žiaroviek, výroby zásuviek, atď. Väčšina zadržiavaných nebola schopná držať krok so zvýšenou pracovnou záťažou.
Všetci zadržiavaní v Zadržiavacom centre Taiyuan boli nútení vstávať o 6:00 ráno a začali pracovať okamžite po raňajkách. Mnoho ľudí pokračovalo v práci dokonca aj na umyvárke, aby naplnili svoju dennú kvótu.
Obed sa podával o 11:00. Zadržiavaní pokračovali v práci, kým stáli v rade na obed. Často nemali čas ani umyť si pred jedlom ruky. Niektorí nemali vôbec čas, aby jedli a niektorí pokračovali v práci pri jedení. Tým, ktorí jedli pomaly, nadávali za to, že zdržiavajú montážnu linku.
Zadržiavaní nemali dovolené mať obedňajšiu prestávku dokonca ani v horúcom lete. Nariadili im pokračovať v práci po večeri a aby naplnili svoju dennú kvótu, často si museli brať svoju prácu do postele.
Zisk prednejší ako zdravie
Po vykonávaní tejto práce po niekoľko mesiacov sa zadržiavaným zdeformovali prsty a mali veľké pľuzgiere. Často dostávali kŕč do prstov a rúk, a ruky mali necitlivé a bolestivé. Bolesť často ovplyvňovala ich schopnosť v noci zaspať.
Zrak zadržiavaných sa tiež poškodil z pripájania tenkých vlákien po dlhé časové obdobia bez prestávky. Cítia sa slabí a nie vo svojej koži.
Hoci ľudia pracovali usilovne, väčšina z nich nedokázala naplniť svoju kvótu. V dôsledku toho im nadávali, preklínali ich, urážali ich, nútili ich stáť a potrestali ich dodatočnou prácou. Tí, čo boli za výrobu zodpovední, dokonca dostávali pokutu. Pri sledovaní zadržiavaných dozorcovia napomínali tých, ktorých považovali za „lenivých“ a neustále všetkých nabádali, aby pracovali tvrdšie a oni tak mohli zarobiť viac peňazí.
Človek musel pracovať každú sekundu, kým bol nažive.
Zadržiavacie centrum si tak maximalizovalo zisk tým, že využívalo nútenú prácu, pričom nehľadelo na zdravie zadržiavaných.
