(Minghui.org) Ráno 2. januára som mala dva veľmi jasné sny, ktoré ma šokovali do hĺbky môjho srdca. Hoci ich nazývam snami, v skutočnosti sú to skúsenosti, ktoré moja hlavná duša zažila mimo môjho fyzického tela.
Sen A:
Z ničoho nič som cítila nevoľnosť, takže som zatvorila oči a pocítila som, ako moja hlavná duša vyšla von cez moju hlavu. Keď som sa (moja hlavná duša) pozrela späť na svoje ležiace telo, opýtala som sa samej seba: „Som mŕtva?“ Potom sa objavili dva lúče svetla a vynorila sa mi myšlienka, že jasné svetlo vedie k nebu, zatiaľ čo tmavé vedie do pekla.
Pomyslela som si: „Som praktizujúca Dafa. V žiadnom prípade nepôjdem do pekla. Hoci aj zomriem, nie som už bytosť, ktorá patrí do pekla.“ Stúpala som k nebu a pokrylo ma jasné svetlo. Ako som sa vznášala a letela smerom k nebu, moje telo bolo veľmi ľahké, bez váhy a rýchle som uháňala nahor.
Trocha vystrašená som si povedala: „Nie je možné, aby som bola mŕtva, nie? Ešte som nenaplnila svoju misiu! Ak odídem, odídem s Majstrom!“ Pri tejto myšlienke som vstúpila do hlbokého vesmíru s nespočetnými vrstvami, ktoré sa okolo mňa mihali, zatiaľ čo som extrémne rýchlo letela. Onedlho sa predo mnou objavil nádherný raj.
Pochopila som, že je to raj pre praktizujúcich Dafa, ktorí boli prenasledovaní na smrť, ale aj tak dosiahli dovŕšenie. Čakali tam na Majstrov posledný krok: nápravu Fa ľudského sveta. Pokúsila som sa vojsť dnu, no nebolo mi dovolené vstúpiť.
Takže som letela ďalej a prišla som do pochmúrneho sveta, kde som uvidela mnoho ľudí, ktorí sedeli na zemi s pohľadmi bez života, hlasno nariekali, bili sa po hrudi a zalamovali rukami. Tento celý svet bol naplnený nekonečným smútkom, trpkosťou a beznádejnou ľútosťou. Pokúsila som sa zistiť, čo sa deje.
Na myseľ mi prišla myšlienka, že toto je svet pre praktizujúcich, ktorí odišli a nenaplnili svoje sľuby. Čakali tu na svoj posledný rozsudok.
Skutočne ma to šokovalo a vo vnútri som pocítila obrovský strach: „Som teraz skutočne mŕtva? Nenaplnila som svoju misiu a som mŕtva?“ Práve v tom momente sa ku mne priblížila moja zosnulá stará mama. Vystrašene sa na mňa pozerala a keď prišla k svojim zmyslom, rozplakala sa a zvolala: „Prečo si tu? Ešte si nenaplnila svoje sľuby! Ako sa odvažuješ sem prísť! Spolieham sa na teba (že dosiahneš dovŕšenie)! Nepovedala som ti mnoho krát v snoch, že sa musíš usilovne kultivovať? Ako si mohla zomrieť bez naplnenia svojej misie? Prečo si prišla do tohto sveta?“ Potom ako to povedala, spadla na zem a horko nariekala.
Začala som veriť, že som naozaj mŕtva. Plakala som a prosila Majstra, aby mi pomohol. Uvidela som Majstrovo Telo Zákona, ako sa na mňa z diaľky pozerá so smutným a vážnym výrazom. Kľakla som si, vzlykala a plakala. Vedela som, že som sa činila slabo a nekultivovala som sa dobre. Prosila som bytosti okolo Majstra, aby ma poslali naspäť, pretože ak by som svoje fyzické telo zanechala príliš dlho, čoskoro by zomrelo. No bez ohľadu nato, ako som kričala, nikto mi nepomohol. Pochytilo ma zúfalstvo. Veľmi som ľutovala, že som nebola usilovná alebo sa nekultivovala dostatočne dobre. Prečo som prišla do tohto sveta zúfalstva? Pri takejto hlbokej ľútosti a bolesti som cítila, že už nechcem viac žiť.
Potom ku mne prišla praktizujúca Dafa a opýtala sa, prečo som tu. Povedala som jej, že nemám tušenia. Povedala, že sem bola poslaná, pretože neprešla trápením chorobovej karmy a teraz to veľmi ľutuje, lenže je už príliš neskoro, keďže bez ľudského fyzického tela sa už nedá nič robiť. Bolo už príliš neskoro na čokoľvek.
Opýtala som sa jej, či budeme odstránení, ak sme nenaplnili naše misie a aký trest nás čaká. Povedala mi, že nemôže odhaliť žiadne z nebeských tajomstiev, no vie, že ak sa moja misia nenaplní, vnímajúce bytosti, ktoré mi patria, budú úplne odstránené a všetky svety s vnímajúcimi bytosťami, vrstvy a vrstvy, s ktorými som si vytvorila predurčené vzťahy pri zostupovaní z vysokých ríš, budú všetky rozložené.
Keď som to počula, nemohla som si pomôcť a rozplakala som sa. Veľmi som si želala, aby som sa mohla vrátiť späť do svojho ľudského tela. Potom mi v diaľke ukázala zrkadlo, v ktorom som uvidela všetkých svojich príbuzných. Ponáhľala som sa k nemu a uvidela svoju matku, praktizujúcu, ako objíma moje telo, plače a volá moje meno, aby som sa vrátila späť do svojho fyzického tela. Povedala, že som ešte nenaplnila svoju misiu a že nemôžem odísť. Počula som ju, ako volá moje meno a zakričala som: „Mama, mama!“ No bez ohľadu nato, ako silno som kričala, nemohla ma počuť. Uvidela som ďalšiu praktizujúcu, ako pomáha ľuďom na pracovisku vystúpiť zo Strany. Pokúsila som sa na ňu zavolať, lenže ani ona ma nemohla počuť. Zaplavili ma slzy, slzy bezhraničnej ľútosti. Zdrvujúci smútok a bolesť ma neopísateľne mučili.
Odrazu som počula hlas, ktorý povedal: „Nechajte ju ostať pár dní.“ Nevedela som, kto to bol. Kľakla som si a horko som nariekala. Po chvíli nám bolo povedané, aby sme jedli, no nikto nechcel. Pokúsila som sa pozrieť čo najďalej a uvidela som nespočetných učeníkov Dafa, ktorí ronili slzy hlbokej ľútosti. Niektorí si udierali do tváre, ktorá im opuchla a očervenela; niektorí si škrabali tváre ostrými nechtami, kvôli čomu boli celí od krvi; niektorí udierali svojimi hlavami o stenu a silno krvácali; niektorí sa udierali oboma päsťami do hrude , udierali si hlavy, nohy atď. Celý tento svet bol naplnený poľutovaniahodnými srdcervúcimi výkrikmi. No potom som si uvedomila, že v tomto svete, bez ohľadu nato, koľko trpíš alebo sa mučíš, nemôžeš nijako zomrieť. Takže každý, kto príde do tohto sveta, musí úmorne trpieť, sekundu za sekundou, minútu za minútou, v hlbokej ľútosti. Človek by radšej zomrel ako žil ďalšiu sekundu, ak by mal na výber. Dokonca ak by ťa požiadali, aby si ostal nažive, radšej by si zomrel. Ten pocit sa nedá opísať.
Pri pohľade na týchto praktizujúcich som sa veľmi nenávidela. Prečo som sa nekultivovala dobre? Prečo som vždy prechovávala tie pripútanosti? Odrazu som si spomenula, že mám zoznamy ľudí, ktorí vystúpili z ČKS, ktoré som ešte nepublikovala. Mala som ešte žaloby na Jiang Zemina, ktoré som ešte neupravila a tiež som mala priateľov a bývalých spolužiakov, ktorí nepočuli pravdu o Falun Gongu.
Spomenula som si, že som do štúdia Fa nevložila svoje celé srdce a ešte vždy som nevedela recitovať Majstrove nedávno vydané „O Dafa“ spolu s množstvom básní v Hong Yin. Stále som nedokázala meditovať hodinu. Premeškala som tak mnoho cvičení v stoji a nepraktizovala som cvičenia každý deň. Tiež som toľkokrát premeškala vysielanie spravodlivých myšlienok.
Keď som premýšľala o tom všetkom, cítila som v srdci hlboký žiaľ, akoby ho nože rezali na kusy a veľmi som sa nenávidela. Tvár mi zaplavili slzy ľútosti. Kľačala som na zemi, udierala sa päsťami a fackala si tvár. Ako len veľmi som si želala mať šancu vrátiť sa späť do svojho fyzického tela. Ako veľmi som si želala mať ešte príležitosť kultivovať sa dobre a usilovne v ľudskom svete. Volala som a prosila: „Prosím! Pomôžte mi! Prosím, nechajte ma vrátiť sa do môjho fyzického tela. Čoskoro zomrie, ak sa nevrátim!“ Lenže akokoľvek som plakala a bedákala, nemalo to zmysel.
O nejaký čas neskôr, neviem ako dlho, som začula hlas, ktorý povedal: „Nastal čas. Pošlite ju späť.“
Ďalšia vec, čo som počula, bol hlas mojej matky, ako ma budí na cvičenia a otvorila som oči. Avšak slová: „Nastal čas. Pošlite ju späť,“ mi stále zneli v ušiach, keď sa moje fyzické telo prebúdzalo.
Potom som sa nemohla nejakú dobu upokojiť, keďže som bola veľmi šokovaná. V hneď prvý okamih som bola vydesená, no o minútu neskôr som bola znova šťastná a plná radosti, pretože som videla svoju izbu a tiež som pocítila bolesť, keď som sa uštipla.
Teraz som si bola istá, že stále žijem! Aké výborné! Stále som mala príležitosť kultivovať sa! Stále som mala šancu činiť sa dobre a naplniť svoju misiu! Extrémy v emóciách a v duši, ktoré som zažila, boli tak dramaticky odlišné. Stále som prekvapená a šokovaná: Nebol to sen, bolo to skutočné. Verím, že to bola moja hlavná duša, ktorá zažila výčitky svedomia a ľútosť za nenaplnenie svojej misie, potom čo opustila fyzické telo.
Som veľmi vďačná Majstrovi, že mi dal takéto vážne varovanie a poučenie.
Sen B:
Keď som sedela v meditácii, odrazu som pocítila silnú bolesť žalúdka. Zložila som nohy, vrátila sa do postele a znova zaspala. Potom som mala ďalší sen.
Vo sne sa objavil starší muž. Hoci som nemohla jasne vidieť jeho tvár, mohla som veľmi jasne počuť jeho hlas.
Opýtal sa ma, či existuje nejaké trápenie alebo prekážka, ktorými nemôžem prejsť v kultivácii. Chvíľu som premýšľala a povedala, že je pre mňa ťažké prejsť trápením ohľadom manželstva. Opýtal sa ma na podrobnosti. Zdieľala som s ním, že už mám 32 rokov, no som stále slobodná. Cítila som veľký tlak od bežných ľudí, moji priatelia a príbuzní ma moc nepodporovali, ani ma nechápali.
Iní predpokladajú, že buď mám problém, alebo som tajná milenka zámožného muža a šírilo sa o mne mnoho príbehov. Ľudia sa na mňa zvláštne dívali. Uprostred tohto všetkého sa mi niekedy ťažko dýchalo.
Starší muž sa ma opýtal, prečo som sa nevydala. Povedala som mu, že vo svojom hlbokom vnútri mám konflikt. Začala som čítať a študovať Dafa, keď som mala len 10 rokov a o 3 roky neskôr som sa stala praktizujúcou, čo znamená, že sa kultivujem takmer 20 rokov. Ak by som sa vydala, neboli by celé tie roky trápenia a námahy v kultivácii zbytočné?
Viem, že ako kultivujúca sa musím zriecť sentimentálnosti a túžby, takže ak by som sa vydala, pridala by som si do svojej kultivácie ďalšiu nepotrebnú prekážku. Navyše, manželia by mali mať deti a stráviť pri nich nespočetný čas a energiu. Tiež je veľmi ťažké odstrániť sentimentálnosť k vlastnému dieťaťu.
To všetko môže človeku zabrániť v usilovnosti a v dobrej kultivácii. Lenže ak sa nevydáš, bežní ľudia ťa nechápu a vytvárajú o tebe klebety. Takže nie je dobré ani sa vydať, ani ostať slobodná. No jediné šťastie je, že mám detskú tvár. Vyzerám dosť mlado a ľudia vždy odhadujú, že mám okolo 22 rokov. Moja jediná útecha je, že vyzerám mladšie.
Keď to muž počul, zasmial sa a povedal: „Poznáš príbeh Cesta na Západ, však? Mních Tang zniesol 81 trápení predtým, ako získal Budhove písma a dosiahol dovŕšenie. Ty, ako učeníčka Dafa, máš obrovskú misiu a s tvojou kultivačnou úrovňou, ktorá siaha k nebývalým výškam, musíš prekonať stovky a tisícky trápení a prekážok.“
„Ľudia vždy hovoria, že by sa chceli kultivovať, aby sa stali bohmi a Budhami, no nie je to ľahká vec. Pre tých, ktorí sem prišli, aby sa stali učeníkmi Dafa, to nie je také jednoduché alebo ľahké. Nie je to tak, že ktokoľvek, kto sa chce stať učeníkom Dafa, sa môže stať. Titul 'Učeník Dafa' je niečo, čo všetky božstvá na nebesiach obdivujú, no jednoducho ho nemôžu získať. Dostať šancu praktizovať tento Dafa je skutočným šťastím.“
„Vieš, že princípy v ľudskom svete sú prevrátené. Ak chceš kultivovať Budhovstvo, musíš sa stretnúť s mnohými trápeniami a ťažkosťami. Vieš, že si počas rôznych životov trpela obrovskou trpkosťou a bolesťou a nakoniec si sa dostala do tejto záverečnej etapy. Mala by si sa zbaviť tejto ľudskej škrupiny, čo znamená, že musíš podstúpiť neznesiteľné bolesti a trápenia.“
„Nezáleží na tom, čo ľudia okolo teba hovoria, ak povedia, aká si dobrá alebo ťa nemôžu pochopiť a vysmievajú sa ti, zosmiešňujú ťa alebo ti nadávajú, nepomáha ti to odstrániť tvoju ľudskú škrupinu? Princípy v ľudskom svete sú prevrátené – každý v tvojom veku by sa mal vydať a vychovať deti. Tebe, ako kultivujúcej, by to pomohlo, aby si odstránila svoje pripútanosti a stala sa nebeskou bytosťou.“
„Nechápu ťa, no keď v budúcnosti dosiahneš dovŕšenie, určite ťa budú chápať, obdivovať ťa a zaplatia ti za všetko utrpenie, ktoré ti spôsobili. Na druhej strane, ak sa rozhodneš vydať sa, uvidí sa, či si dostatočne pevná a neovplyvniteľná sentimentálnosťou a túžbou, ako aj deťmi.“
Povedala som mu, že nie som natoľko pevná a neotrasiteľná a obávam sa, že by som sa pri tom nečinila dobre a spadla nadol. Povedal: „V tom prípade bude lepšie, ak sa budeš usilovne kultivovať. Keď sa nato pozrieš práve teraz, je to stále prekážka? Nie je tým ľahké prejsť? V skutočnosti vidím, že tvoja kultivácia je jednodňovým procesom – prišla si do tohto ľudského sveta, ostávaš tu len jeden deň a veľmi skoro sa to skončí.“
Opýtala som sa: „No prečo sa mi zdá, že to trvá tak dlho?“ Usmial sa a povedal, že ľudský čas a čas, o ktorom hovoril, sú dve rozdielne veci. V skutočnosti je to len okamih.
Znova zdôraznil, že by som sa mala usilovne kultivovať a vrátiť sa.
Nastal čas vysielania spravodlivých myšlienok, tak som sa prebudila a vstala.
Potom, ako som zdieľala o sne so svojimi rodičmi, oboch to šokovalo. Moja matka ronila slzy a povedala, že to nebol sen, ale že to mi Majster pomáhal osvietiť sa. Nasledujúci deň ma navštívila praktizujúca, s ktorou som o tom zdieľala. Povzbudila ma, aby som napísala článok pre tých praktizujúcich, ktorí poľavili a majú mnoho pripútanosti a ktorý bude hlbokým varovaním pre nás všetkých, aby sme sa zamysleli, ako kráčame po svojich kultivačných cestách.
Spolupraktizujúci, je tu v ľudskom svete niečo také cenné, aby sme boli k tomu pripútaní? Máme pripútanosť, ktorú nemôžeme opustiť? Máme nejaké ľudské uvažovanie, ktoré nás ťahá naspäť a bráni nám v usilovnosti?
Nemáme veľa času. Ak si nemôžete vážiť samých seba, ak nemôžete naplniť svoju misiu, očakáva vás nekonečná bolesť a bezmedzné výčitky svedomia, nehovoriac o odstránení! Moji spolupraktizujúci, prosím, nebuďte zmätení! Prosím, nečakajte kým stratíte svoje fyzické telo a začnete ľutovať, že ste sa nečinili dobre. Potom bude príliš neskoro.
Toto zdieľanie je založené len na mojich osobných skúsenostiach a pochopeniach. Prosím, opravte ma, ak je v ňom niečo, čo nie je v súlade s Dafa.
