(Minghui.org) Bývala som zbabelcom. Trpela som tiež mnohými chorobami a nedokázala som sa dobre vyjadrovať. V roku 1996 som začala praktizovať Falun Gong, ktorý mi ukázal zmysel môjho života.
Keď Čínska komunistická strana (ČKS) spustila prenasledovanie Falun Gongu, neváhala som a začala som ľuďom hovoriť pravdu o praktizovaní.
V roku 2003 som bola zatknutá a poslaná na 13 rokov do väzenia. Ľudia, ktorí ma poznali hovorili, že budem trpieť a nakoniec zomriem vo väzení. Väzenskí dozorcovia ma mučili, blokovali informácie z a do vonkajšieho sveta a nedovolili mojej rodine kontaktovať ma. Ľudia z môjho mesta si mysleli, že som mŕtva. Miestna policajná stanica zrušila moje registračné číslo domácnosti.
Avšak ja som žila a prepustili ma. Čoskoro som začala hovoriť s ľuďmi o Falun Gongu. Vraveli, že som sa zmenila. Bol to Učiteľ, kto ma ochraňoval a bol to Falun Gong, ktorý ma zmenil.
Opustenie faktora strachu
Bola som uväznená v ženskej väznici číslo 8 v provincii Heilongjiang, ktorá bola neslávne známa mučením praktizujúcich Falun Gongu. Praktizujúci tu boli bití a vešaní, keď odmietli vykonávať nútené práce.
Keď som bola svedkom krutosti voči praktizujúcim, mala som obrovský strach. Preto som urobila akúkoľvek prácu, ktorú dozorcovia vyžadovali. Nechápala som, prečo moji spolupraktizujúci odmietajú pracovať.
Väzenskí dozorcovia raz prišli na naše pracovné stanovisko aj s niekoľkými policajtmi. Spolupraktizujúcich, ktorí odmietli robiť nútené práce, odvliekli do malých ciel. Jedna praktizujúca sa postavila, aby ich zastavila, no bola takisto zbitá a odvlečená do malej cely. Keď sa za nich postavili viacerí praktizujúci, spoluväzni ich zbili.
Zastavila som sa v práci a postavila som sa, aby som videla. Spravodlivé myšlienky a činy spolupraktizujúcich pohli mojim srdcom a prebudili ma. Uvedomila som si, že som sa s robením nútenej práce mýlila!
Majster povedal:
„Nech je situácia akákoľvek, nespolupracujte s požiadavkami a príkazmi zla, alebo s tým čo podnecuje. Ak to každý bude robiť, prostredie nebude takéto.“ (Spravodlivé Myšlienky učeníkov Dafa sú mocné, Základy pre ďalší pokrok II.)
Moji spolupraktizujúci odporovali nútenej práci, no ja som pracovala, čo na nich uvalilo ešte väčší tlak, a tiež to znamenalo, že som spolupracovala so zlom. Mala som zodpovednosť za to, že spolupraktizujúci boli prenasledovaní.
Ako som mohla nechápať, že nemám spolupracovať? Bol to strach, ktorý zapríčinil, že som stratila zmysel pre spravodlivosť. Ak budem pokračovať takto a dovolím, aby ma strach kontroloval, čoskoro spadnem a zmením sa z dobrej na zlú.
Majster povedal:
„A akýkoľvek strach sám o sebe je prekážkou, ktorá vám zabraňuje v dosiahnutí Dovŕšenia, a je tiež činiteľom v tom, že ste “napravení” k zlej strane a vo vašej zrade.“ („Dafa je nezničiteľný“ zo Základy pre ďalší pokrok II.)
Spomenula som si na misiu praktizujúcich a povedala som si, že musím odstrániť hlboko zakorenený strach.
Policajti sa do dielne vrátili znovu. Dozorcovia požiadali praktizujúcich, aby po jednom vstupovali do kancelárie. Tam im dávali šoky elektrickými obuškami v snahe prinútiť ich pracovať. Bola som posledná, ktorú zavolali dovnútra.
Jeden z policajtov držal elektrický obušok a pýtal sa ma, či budem pracovať. Odmietla som. Potom mi ukázal elektrický obušok a chcel vedieť, či som si vedomá, na čo sa používa. Ukázala som mu, že ma jeho vyhrážky nezaujímajú.
Potom sa ma druhý krát spýtal, či budem pracovať. Povedala som „nie“ a požiadala som ho, aby prepustil praktizujúcich, ktorý sú zavretí v malých celách.
Naznačil, že mi ide dať šok elektrickým obuškom. Opýtal sa ma ešte raz, či budem pracovať. Ešte raz som pevne odmietla. Zastavil sa, potom chvíľu premýšľal a povedal, aby som odišla.
Predtým som bola veľmi bojazlivá, dokonca aj keď dom mala len malý tŕň, neodvážila som si ho sama vytiahnuť. No v ten deň som pokojne čelila elektrickému obušku, pretože Falun Gong mi dal spravodlivé myšlienky a Majster odstránil môj strach.
Majster povedal:
„Nezničiteľné, spravodlivé myšlienky k vesmírnej Pravde vytvárajú zhovievavé, skalopevné Telá Vadžru učeníkov Dafa; zastrašujú všetko zlo, a svetlo Pravdy ktoré vysielajú rozkladá nespravodlivé elementy v myšlienkach všetkých bytostí. Aké silné sú spravodlivé myšlienky, taká veľká je moc.“ („Tiež pár slovami“ zo Základy pre ďalší pokrok II)
Spolupraktizujúci sa cítili povzbudení. Taktiež vyhlásili, že nebudú pracovať. Začali sme potom hladovku a žiadali sme prepustenie praktizujúcich, ktorí boli držaní v malých celách. Čoskoro boli prepustení a väzenskí funkcionári súhlasili s tým, že praktizujúci nemusia pracovať.
Vymývanie mozgu a bitie
Väzenskí dozorcovia sa rozhodli namiesto toho uskutočniť na nás vymývanie mozgu. Keď čítali materiály na to určené, my sme recitovali Fa a vysielali spravodlivé myšlienky. Dozorcovia nám prikázali sedieť na malých stoličkách, no odmietli sme.
Jedno ráno sa ukázal kapitán stráže spolu s inými väzňami, ktorí držali drevené palice. Každý praktizujúci bol odvlečený na chodbu a zbitý.
Bola som vystrašená, že teraz príde rada na mňa. Bála som sa a chcela som sa skryť. Jedna spolupraktizujúca bola ubitá na smrť. Vyšla som von, aby som sa o ňu postarala. Nebola som zbitá a cítila som, že mám šťastie. Niektorí praktizujúci nepreukazovali žiaden strach a aj napriek bitiu odmietali sedieť na malých stoličkách.
Bili nás celé ráno, no nikto sa nevzdal. Väčšina praktizujúcich neukazovala strach, takže väzni sa vzdali a odišli.
Bola som v slzách a cítil som v hĺbke vinu. Keď sa ma spolupraktizujúci opýtali, prečo plačem, povedala som im o svojich sebeckých a zbabelých myšlienkach. Nevedela som tolerovať svoje zlé myšlienky a cítila som sa nehodná toho, aby ma volali praktizujúcou.
„Praktizujúci sú úžasní.“
Plakala som po zvyšok dňa. Rozhodla som sa, že opustím svoj strach a budem dobre kráčať po svojej kultivačnej ceste. Uvedomila som si, že vyhľadávanie komfortu uprostred strachu ma viedlo k zvoľneniu. Potrebovala som robiť cvičenia a vysielať spravodlivé myšlienky, aby som sa očistila.
Odvtedy som robila cvičenia a vysielala spravodlivé myšlienky s väčšou disciplínou. Následkom toho som bola bitá, zviazaná, zavesená, či držaná v malej cele. Kapitán a spoluväzni ma odvliekli do nemocničnej izby. Bolo vybraných päť väzňov, aby ma sledovali. Denne ma bila skupinka takzvaných „udierajúcich žien“, ktoré vyhlasovali, že sú tam, aby mi pomohli obliecť si väzenskú uniformu.
Kým som v jedno ráno vysielala spravodlivé myšlienky, zhodili ma, postavili sa mi na nohy a kopali ma do hrudníka, až kým mi nezlomili rebrá. Vydržala som bolesť a som vysielala spravodlivé myšlienky. Bili ma dve alebo tri hodiny a ja som bola zranená, avšak vo vnútri nepohnutá. Oni už nevládali s dychom a boli pokryté potom.
V tom čase som mala 60 rokov. Bola som vychudnutá, keďže som 7 rokov podstupovala hladovky.
Nakoniec povedali: „Praktizujúci Falun Gongu sú úžasní! Rob cvičenia a my ti dáme pokoj.“ Prišli dozorcovia aj kapitán. Väzenkyne povedali, že ma nie sú schopné kontrolovať. Strážnici nemali inú možnosť, a tak odišli. Kapitán im povedal, aby ma nechali robiť cvičenia.
Zmena v dozorcoch a spoluväzňoch
Chcela som, aby sa aj ostatní dozvedeli pravdu o Falun Gongu. Každý deň som recitovala Lunyu a básne z Hong Yin. Tiež som kričala „Falun Dafa je dobrý.“
Mučili ma, no aj tak som pokračovala, pretože som vedela, že recitovanie Lunyu dokáže odstrániť zlo rýchlo. Čoskoro ma prestali biť.
Keď som kričala, môj hlas sa rozliehal po celom väzení. Niektorí z uväznených občas opakovali vety. Niektorí tiež kričali „Falun Dafa je dobrý“, keď boli týraní.
Najhrozivejšie boli večery, keď väzenskí dozorcovia prišli skontrolovať každého väzňa. Pomyslela som si, že kričanie „Falun Dafa je dobrý“ v tejto dobe by mohlo vo väčšom rozsahu zničiť zlo. Samozrejme, bolo som bitá ešte krutejšie. No čím horšie ma bili, tým viac som kričala. Môj hlas sa rozliehal v noci doďaleka. Potom ma nechali na pokoji.
Raz večer prišiel dozorca a povedal „Falun Dafa je dobrý!“ Všetci sa smiali. Odvtedy niektorí dozorcovia hovorievali „Falun Dafa je dobrý“, kedykoľvek ma uvideli.
Mnohí spoluväzni vystúpili z ČKS a jej pridružených organizácií, niektorí z nich začali študovať Fa.
