V poslednom čase veľa praktizujúcich písalo o svojich stretnutiach s Učiteľom. Som pohnutý k slzám, keď ich čítam. Je to teraz takmer dvanáste výročie veľkého šírenia Falun Dafa. Počas týchto dvanástich rokov bolo Učiteľovo mocné milosrdenstvo všadeprítomné. Uvádzam tu svoje minulé skúsenosti s Učiteľom, aby som spolupraktizujúcich povzbudil a tiež aby som svedčil o Učiteľovej čistej podstate.
Prvýkrát som videl Učiteľa počas seminára Falun Dafa, ktorý bol od 20. do 27. augusta 1994 v meste Yanji, provincia Jilin. V tom čase som sa len začínal kultivovať a bol som plný komplikovaného a konvenčného zmýšľania moderných ľudí. Počul som od priateľa, že Falun Gong je veľmi dobrý, takže som bol zvedavý a išiel som vlakom z mesta Changchun do mesta Yanji. Pamätám sa, že keď som čakal na vlakovej stanici Yanji na autobus, všimol som si, že veľa ľudí z celej krajiny sa prišlo zúčastniť seminára a bol som ohromený ich veľkým entuziazmom. Učiteľov seminár bol rozdelený do desiatich lekcií, z ktorých každá trvala tri hodiny. Pamätám si, že som platil 50 yuanov za vstupenku. Sedem yuanov mi potom vrátili, čo dávalo celkovú cenu 43 yuanov za desať lekcií. Po každej lekcii nás Učiteľ učil cvičenia. Ako sme praktizovali cvičenia, Učiteľ pomaly chodil okolo celého štadióna a opravoval naše pohyby. Na tom štadióne muselo byť okolo tisíc ľudí, ale všetci boli veľmi ticho a ja som cítil, ako Učiteľov mäkký pohľad padal na každého z nás. Každý deň pred začiatkom lekcie veľa dlhoročných praktizujúcich stálo pred štadiónom a čakali na Učiteľov príchod. V tom čase som si nikdy neuvedomil, aký vzácny je tento čas! Počas poslednej lekcie som si všimol veľa spolupraktizujúcich, ktorí boli kórejskej národnosti a mali oblečené svoje farebné národné šaty. Potom ako Učiteľ odpovedal na všetky otázky žiakov, mal úprimný prejav a potom zrazu spravil sériu pohybov rúk. V tom vážnom momente som cítil, akoby niečo uštiplo moje srdce. Moje oči sa stali teplé a slzy padali sami od seba. Nevedel som vysvetliť prečo som bol taký dojatý. Moja prvá myšlienka bola, že od teraz budem mať Učiteľa.
Keď som sa vrátil do Changchun, študoval som Fa a zdieľal som skúsenosti s mnohými dlhoročnými praktizujúcimi, ktorí tam bývali. Rýchlo som sa zlepšoval a v mojom tele sa odohrali významné zmeny v zmysle zlepšenia zdravia. V novembri 1994 na konferencii zdieľania skúseností v meste Changchun bolo tisíc praktizujúcich. Spolupraktizujúci si spomenul, že počas augustového seminára v meste Yanji videla svojím tretím okom, ako Učiteľ očistil naše telá a že Faluny padali na každého ako snehové vločky. Keď som to počul, bol som dojatý k slzám a uvedomil som si, ako veľmi veľa som získal od Učiteľa, aj keď som si to v tom čase úplne neuvedomoval.
31. decembra 1994 v meste Dalian som videl Učiteľa druhýkrát. V tom čase som už jasne vedel, že som opravdivý praktizujúci. Keď sa Učiteľ zjavil na štadióne, viac ako šesťtisíc ľudí spustilo ohromný potlesk. Znovu mi nekontrolovateľne tiekli slzy po tvári. Na tejto konferencii Učiteľ vyučoval vyše tri hodiny. 29. decembra musel Učiteľ prísť do Dalianu bez akéhokoľvek oddychu, potom čo len dva dni predtým ukončil ďalší seminár v meste Guangzhou. Záznamy hovoria, že na pozvanie od miestnych výskumných spoločností čchi-kungu a organizácií cestoval Učiteľ po celej krajine a spravil spolu päťdesiatštyri seminárov, z ktorých každý trval okolo desať dní. Dokopy ich navštívili desiatky tisíc ľudí. V priemere bol počas týchto dvoch krátkych rokov jeden alebo dva semináre každý mesiac. Je nepredstaviteľné koľko ťažkostí musel Učiteľ vydržať. Po roku 1995 už pre väčšinu Falun Dafa praktizujúcich v Číne nebolo viac príležitostí, aby videli Učiteľa osobne. Medzitým sa začalo veľké šírenie Falun Dafa v zahraničí.
26. júla, 1998 prišiel Učiteľ do Changchunu, aby dal prednášku a odpovedal na otázky pre osemsto miestnych a oblastných asistentov z celej provincie Jilin. Väčšina ľudí nevedela, že príde Učiteľ. Mnoho z nich nikdy predtým nevidelo Učiteľa, zatiaľ čo iní Ho nevideli takmer štyri roky. Keď sa zjavil na štadióne, zrazu sa spustili vlny potlesku. Potlesk nemal žiaden rozlíšiteľný vzostup či pokles, žiaden vzor alebo medzery. Bol premiešaný so slzami praktizujúcich, šťastím, prekvapením a nekonečnou vďakou. Potlesk trval veľmi dlhý čas; tak dlho, ako som ešte vo svojom živote nikdy nezažil. Učiteľ požiadal asistentov, aby postavili dve kreslá na seba, potom si na ne sadol a povedal, „Dnes som vás hlavne chcel všetkých vidieť. Veľa ľudí ma tiež chcelo vidieť takže dnes sa posadím trošku vyššie.“ To bolo presne to, čo každý skutočne chcel; Učiteľ vedel presne každú jednu našu myšlienku. Potom začal vyučovať a celé pole bolo vyplnené veľkým súcitom. Ten pocit bol neopísateľný. Každý bol naplnený šťastím a úprimnosťou a nikto nemal nečisté myšlienky. Dve kreslá boli na sebe položené tak, že pre Učiteľa bolo nemožné, aby sa oprel. Stolík bol tak nízko, že Učiteľ sa nemohol oprieť o lakte. Namiesto toho mal ruky vystreté smerom k stolíku. Učiteľ celkom určite nemal pohodlie. Napriek tomu Učiteľ vyučoval bez prestávky štyri hodiny. Otázky niektorých praktizujúcich boli naozaj nevhodné. Nezneli ako otázky, ktoré by položil skutočný asistent. Každý sa obával a bol trošku rozrušený, ale Učiteľ trpezlivo odpovedal na všetky otázky. Pod účinkom Jeho poľa bolo hneď vidieť nedostatky všetkých, ale každý bol naplnený absolútnou pokorou. Po úvodnej časti, ktorá trvala štyri hodiny, Učiteľ navrhol, aby sme si dali desaťminútovú prestávku. Keď zišiel z pódia, spolupraktizujúci ho obstúpili a mali ďalšie otázky. Pred Učiteľovou vysokou postavou sme všetci vyzerali ako malé deti. Učiteľ bol obkolesený nami, stál bez pohnutia a odpovedal na otázky s úsmevom. Potom išiel späť na pódium a pokračoval v odpovedaní na otázky ďalšiu hodinu. Počas celých piatich hodín Učiteľ nemal ani kvapku vody a ani na minútu si neoddýchol.
Na konci dňa Učiteľ povedal: „Dúfam že všetci budú pokračovať v kultivácii s novou usilovnosťou a vitalitou.”
Článok v angličtine: http://en.minghui.org/emh/articles/2004/5/22/48436.html
