(Minghui.org) Pracujem ako lekár v nemocnici. Niekto ma nahlásil úradom za to, že praktizujem Falun Dafa a v práci ma následne prenasledovali. Moji vedúci nevedeli veľa o prenasledovaní a boli podvedení ohováraním od Čínskej komunistickej strany. Keď ma prišla polícia obťažovať, robili na mňa nátlak, aby som sa vzdal svojej viery. Neskôr ma kvôli mojej viere odmietli povýšiť.
Podal som na Jiang Zemina trestné oznámenie za to, že spustil prenasledovanie Falun Dafa. Ako adresu odosielateľa som uviedol moje miesto zamestnania. Vedel som, že žalovanie Jianga bol spôsob, ako zachrániť ľudí a chcel som použiť túto príležitosť na obnovenie povesti Dafa tam, kde som pracoval.
Nedávno som čítal mnoho článkov, ktoré napísali praktizujúci o tom, ako boli obťažovaní potom, čo žalovali Jianga. Uvedomil som si, že riešenie tohto problému je príležitosť na spásu ľudí. Jedného dňa si ma riaditeľ nemocnice zavolal do svojej kancelárie. Uvedomil som si, že to stretnutie bude taká príležitosť, hoci moja prvá reakcia bol strach a panika.
Pokúšal som sa zostať pokojný a pýtal som sa samého seba. „Mal by som sa báť?“ Potom sa objavila pokojná spravodlivá myšlienka: „Nie, nemal by som sa báť.“ Majster nám dal tento čas na to, aby sme pomohli zachraňovať ľudí. Bez ohľadu na podmienky daného človeka, to je len jeho rola v tomto svete. Nemôžeme nikoho vynechať, aj keď to je policajt. Ak na moje dvere príde zaklopať policajt, ten človek prichádza, aby bol zachránený. Možno sa ľudská stránka zdá byť hrubá, ale jeho božská stránka skutočne žiada o to, aby bola zachránená.
Takže čoho sa obávam? Ničoho. Staré sily sa pokúšajú popliesť ma. Ak by som nemal silné spravodlivé myšlienky, mohli by ma prenasledovať. Nech by som hovoril s hocikým, nebol by zachránený a len by spáchal ďalšie zločiny voči Dafa. Keď som to jasne uvidel, už som sa neobával. Na mojej ceste do riaditeľovej kancelárie som bol veľmi pokojný.
Videl som, že tam sedia dvaja policajti. Spýtali sa ma, ako som sa mal v posledných rokoch. Zdvorilo som počúval a pokúšal som sa nájsť nejaký spoločný základ. Vedel som, že boli oklamaní ČKS a že majú pravdepodobne mnoho prekážok vo svojich mysliach. Pokúšal som sa nespúšťať ich negatívne emócie a hľadal som príležitosti, aby som im pomohol uvažovať.
Nasledovali ma a pýtali sa otázky: „Ste lekár. Prečo neveríte v medicínu?“
Povedal som im, že Dafa je kultivačná prax a neslúži na liečenie chorôb. Ak charakter praktizujúceho dosiahne vysoký štandard, Dafa môže napraviť nerovnováhu v jeho tele.
Povedali: „V poriadku, nežiadame, aby si niečo spravil. Nie sme proti osobnej viere. Všetko, čo musíš spraviť, je napísať a podpísať tri sľuby: ‘Nebudem komunikovať s inými praktizujúcimi, nebudem šíriť letáky a nebudem šíriť prax.’”
Vedel som, že ich ovládajú zlé faktory. Moje opravdivé želanie bolo len, aby boli zachránení.
Pevne som odpovedal: „Skutočne nezáleží na tom, ako so mnou zaobchádzate. Ale nemôžem dovoliť, aby ste boli prenasledovaní. Všetko čo napíšem sa stane dôkazom v budúcnosti o tom, že ste sa zúčastnili prenasledovania. Nemôžem vám ublížiť, pretože ako učeník Dafa, musím byť dobrým človekom.“
Pozreli sa na seba a jeden z nich povedal: „Dobre, nemusíš to napísať. Si veľmi zaneprázdnený, môžeš ísť.“
Použil som svoju skutočnú vôľu na negovanie prenasledovania. Je možné, že títo policajti stále celkom nepochopili prenasledovanie, ale určite pocítili súcit praktizujúceho Dafa a jeho vôľu pomôcť im. Naše stretnutie pre nich prinesie ďalšie príležitosti, aby sa dozvedeli o Dafa v budúcnosti.
Toto je len moje osobné porozumenie. Ak na ňom je niečo nevhodné, láskavo na to prosím poukážte.
