(Minghui.org) Dobrý deň ctihodný Majster! Dobrý deň spolupraktizujúci!
Som mladá učeníčka Dafa. Po ukončení univerzity som začala pracovať. Svoju matku som nasledovala v praktizovaní Falun Dafa od svojho dospievania. Hoci som bola mladá, vedela som, že Dafa je dobrý.
Prax vyliečila matkinu reumatickú chorobu a zlepšila otcovu zlú povahu; morálny štandard a morálny charakter mnohých ľudí sa zvýšil a ľudia sa vďaka praktizovaniu Dafa stali láskavými. Keď som vyrástla, pochopila som, že Falun Dafa je veľmi hlbokou praxou; niečo, čo si treba ceniť. Mám šťastie a požehnanie, že som vyrástla v rodine praktizujúcich Dafa.
Po celé roky moja rodina a praktizujúci Dafa po celej Číne trpeli vážnym prenasledovaním. Napriek tomu stále pevne veríme v Dafa a pevne kráčame po tejto ceste. Všetci sme boli svedkami zázrakov a veľkoleposti Dafa.
Pevné kultivovanie Dafa mi umožnilo vyvinúť si silný a vytrvalý charakter. Pred kultivovaním Dafa by som sa pri stretnutí s ťažkosťami jednoducho rozplakala. Keď som nevedela, ako zvládnuť nejakú ťažkosť, vystrašila som sa. Bola som netrpezlivá, nespútaná a mala som výbušnú povahu. Lenže Dafa to všetko zmenil, zlepšil môj charakter a posilnil moju myseľ. Môj xinxing sa pozdvihol prostredníctvom kultivácie. Vedela som, že som odlišná od iných dievčat, pretože som sa držala vysokých morálnych štandardov založených na Pravdivosti – Súcite – Znášanlivosti.
Som veľmi šťastná! Ďakujem Majster!
Majster stál po mojom boku
Počas jari jedného roka som sa vracala domov z práce s dobrým jedlom, ktoré som kúpila po ceste. Pri návrate domov ma zaskočil neporiadok. Začala som hľadať svoju mamu. Sused mi prišiel zaklopať na dvere so slovami: „Dieťa, skupina policajtov odviedla tvoju matku. Prehľadali tvoj dom a vzali niektoré veci. Odmietli mi povedať kto sú alebo odkiaľ prišli. Ihneď som zavolal tvojmu otcovi, no je preč na služobnej ceste.“
Zaplavil ma hnev a znechutenosť. Spolu s mojím mladším bratom sme už však predtým niečo podobné zažili. Obaja sme boli malí a chodili sme do školy, takže strach a beznádejnosť, ktoré sme vtedy cítili, boli neuveriteľné.
Všetci naši susedia vedeli, že Dafa je dobrý. Videli skutky a správanie mojich rodičov a vedeli, že vždy berieme ohľad na druhých. Preto sa čo najviac snažili ochraňovať našu rodinu a Dafa!
Po susedovom odchode som zatvorila dvere. Všetky naše veci zo zásuviek, skriniek a skríň boli vybraté. Fotka Majstra Li bola rozbitá a rozhádzaná po obývačke. Posteľná bielizeň a oblečenie ležali v spálni na zemi. Všetko bolo prehľadané a zničené, vrátane zásuviek a skríň.
Ponáhľala som sa pohľadať naše knihy Dafa , no nemohla som ich nájsť. Môj pracovný počítač, tlačiareň, CD prehrávač, mobil a ostatné veci v mojej izbe boli preč.
Nerozplakala som sa a upratala som neporiadok. Pozorne som skontrolovala skrine a našla som malú knihu Čuan Falun, ktorá ostala v rohu jednej skrine. Zodvihla som ju a položila som ju na vysoký stôl. Otvorila som ju na stranu s Majstrovou fotkou a trikrát sa uklonila. Pokojne som povedala: „Prosím ťa Majster, ochraňuj moju matku a priveď ju bezpečne domov.“
Bolo osem hodín večer, no stále som chcela hľadať svoju matku. Cítila som sa stratene, pretože sme žili vo veľmi veľkom meste a zvažovala som, kde by som ju mala začať hľadať. Zavolala som svojim súrodencom a známym, aby so mnou šli von hľadať ju, no nikto nemohol prísť. Zavolala som svojim kamarátom, aby mi pomohli zistiť, kde moja matka je, no v tú noc sa nám nič konkrétne nepodarilo vypátrať.
Nasledujúci deň mi jeden spoľahlivý kamarát zanechal správu, v ktorej stálo, že jeho spolužiak, ktorý pracoval na policajnom oddelení, mu povedal, že moja matka bola v zadržiavacom centre a už bola aj odsúdená.
Nespanikárila som, keď som položila slúchadlo. Pomyslela som si: „Falošné, je to falošné.“ Pevne som verila, že moja matka je v poriadku. Mala som silné spravodlivé myšlienky. Veľa som nerozmýšľala a neuverila som chýrom. S pomocou spolupraktizujúceho som šla na policajnú stanicu, kde moju matku ilegálne zadržiavali.
Bola som veľmi pokojná a povedala som im: „Prenasledujete dobrých ľudí a robíte zlé skutky.“ Väčšina policajtov bola ticho. Jeden povedal: „Vykonávame si len svoju prácu. Nie je nič, čo by sme mohli urobiť.“
Dovolili mi navštíviť moju matku. Jej oči sčerveneli. Povedala mi: „Dieťa moje, choď a nájdi knihy Dafa. Zdroje Dafa sa nesmú stratiť.“ Požiadala som ju, aby to brala zľahka, nerobila si starosti a že ich nájdem.
V tú noc som veľa premýšľala, ako by som knihy mohla získať naspäť. Avšak v mysli mi stále existovalo nejaké zasahovanie, bola som príliš vystrašená a nechcela som ísť na policajnú stanicu. Pri myšlienke ako ukradli Majstrove fotografie a knihy Dafa, som sa cítila rozrušene. No musela som sa prekonať, aby som získala knihy naspäť.
Majstrov Fa ma potom prirodzene ubezpečil.
Majster povedal:
„Keď som ja v minulosti praktizoval kultiváciu, mnohí veľkí majstri mi povedali tieto slová: „Je to ťažké vydržať, ale ty to môžeš vydržať. Je to ťažké spraviť, ale ty to môžeš spraviť.“ (Čuan Falun)
„Čím väčšie sa vám zdajú, tým väčšími sa stanú a tým menšími sa stanete vy. Ak sa nestaráte a neberiete si ich k srdcu, keď tu máte majstra a Fa, čoho sa ešte báť? Pokiaľ sú zelené hory, netreba sa obávať, že nebude dosť dreva na oheň. Nevšímajte si ich! Akonáhle sa ich vzdáte, zistíte, že trápenia sa stali menšími a vy ste sa stali väčšími. Prekonáte ich jedným krokom a trápenia sa stanú ničím. Je zaručené, že to bude takto.“ (Prednáška v Sydney)
Rozplakala som sa, no povedala som si, že musím byť silná.
V tú noc sa mi snívalo, že Majstrova fotografia nevisela u mňa domazvislo. Roh rámu bol rozbitý, no fotka sa otáčala a žiarila. Prebudila som sa a uvedomila som si, že Majster mi dal náznak a povzbudil ma, aby som znovuzískala Jeho fotku a knihy.
V to ráno som počúvala Majstrovu prednášku. Prišiel ku mne spolupraktizujúci a spoločne sme šli na policajnú stanicu. Boli sme pevní so spravodlivými myšlienkami a dôverou.
Keď sme prišli, policajti prichádzali na svoju smenu. Jeden policajt v službe stál pred kanceláriou. Povedali sme mu, že sa musíme porozprávať s jeho nadriadeným. Povedal nám: „Ešte neprišiel do práce. Sadnite si a chvíľu počkajte.“ Vrátil sa k svojej práci a už k nám viac neprehovoril.
Šla som dovnútra do ďalšej kancelárie, no nikto tam nebol. V tej kancelárii som na podlahe uvidela Majstrove fotky a knihy Dafa. Najprv som odišla no potom som si uvedomila, že nebolo správne odísť. Nebola to príležitosť usporiadaná Majstrom? Takže som sa rýchle vrátila do kancelárie.
Vedela som, že nad dverami za mnou je kamera, no mala som silné spravodlivé myšlienky, že ma Majster ochráni, aby ma nikto nevidel. Vzala som len najväčšiu Majstrovu fotografiu, ktorá sa akurát zmestila do mojej tašky. Pokojne som sa vrátila a sadla som si vedľa spolupraktizujúceho.
Čakali sme ďalšie dve hodiny. Nadriadený a jeho policajti sa potom konečne ukázali. Odmietli nám vrátiť fotografie a knihy, hoci sme ich o to opakovane požiadali.
Ľutovala som, že som bola príliš opatrná a váhajúca. Majster mi poskytol príležitosť, aby som vzala ostatné fotky a knihy počas dvojhodinového čakania. Poskytol mi takéto dobré šance, takže prečo som nevzala Majstrove ostatné fotky a knihy? Mohla som to urobiť, takže som to veľmi ľutovala.
Po návrate domov som pohľadala najväčší rám, vyčistila ho, zarámovala som Majstrovu fotku a položila som ju na stôl. Poklonila som sa Majstrovi a zapálila som vonnú tyčinku. Vedela som, že odkedy zatkli moju matku, nie som sama, keďže Majster je pri mne po celý čas. Ďakujem Majster!
Moju matku čoskoro prepustili a počas nasledujúcich dní sa vrátila domov.
Len jeden deň
V jeden deň o mesiac neskôr som po návrate domov z práce cítila, že vo vzduchu visí niečo nepríjemné. Bol to náznak? Obzrela som sa okolo a nemohla som nájsť svoju mamu. V dome bol poriadok a mama mi povedala, že mi nechá večeru. Ak by nebola doma, určite by mi nechala odkaz. Kam len mohla ísť? Šla som k Majstrovej fotke.
Začínalo byť už neskoro a moja mama sa stále nevrátila, takže som sa bála. Vo vzduchu som cítila niečo nepríjemné a nadišla už polnoc.
Upokojila som sa a uložila som knihy Dafa na bezpečné miesto. Majstrovu fotku som nechala vonku, pretože som si bola istá, že nikto sa jej neodváži dotknúť. Šla som do postele s obavami, hnevom, depresiou a znechutenosťou z obťažovania úradmi. Vystúpila vo mne nenávisť a nemala som žiaden súcit.
„Som učeníčka Dafa,“ povedala som si. Začala som sa cítiť silnejšie s pretrvávajúcim pocitom pevnej vôle.
Majstrovi som povedala: „Môj otec nie je doma a ja som teraz oporou našej rodiny. Musím byť silná a statočná, keď čelím akémukoľvek nebezpečenstvu. Zajtra musím nájsť svoju mamu a priviesť ju domov. Je učeníčkou Dafa obdobia nápravy Fa, ktorá robí tri veci otvoreným a dôstojným spôsobom podľa Majstrových požiadaviek. Zachraňuje ľudí.“
„Pre učeníkov Dafa je neprijateľné, aby boli prenasledovaní. Nie je to miesto pre učeníkov Dafa. Kiež ma Majster posilní, aby mi pomohol odstrániť všetko zlo, ktoré sa pokúša zničiť Dafa a učeníkov Dafa. Prosím, pomôž mojej mame, aby sa bezpečne vrátila domov!“
Potom mi na myseľ prišiel Majstrov Fa:
„Keď myšlienky máš spravodlivé, zlo zrúti sa“ („Čoho sa obávať?“ z Hong Yin II)
Vysielala som spravodlivé myšlienky vo svojej mysli, aby som odstránila zasahovanie. Zaspala som a prebudila som sa niekedy po tretej ráno. Uvedomila som si, že sa mi snívalo, ako sa moja matka vrátila domov s prekrútenými rukami vydávajúc nejaké zvuky. Bolo to však také skutočné, až som si myslela, že sa to skutočne deje.
Nasledujúci deň som zapálila vonnú tyčinku, pokľakla som pred Majstrovou fotkou a modlila som sa: „Majster, neviem, kde by som mala hľadať svoju matku. Prosím, poskytni mi vedenie, aby som ju úspešne našla. Pomôž jej vrátiť sa dnes domov. Ďakujem ti Majster!“
Prišiel ku mne ten istý praktizujúci, aby mi pomohol pohľadať ju. Najprv sme šli na policajnú stanicu, kde ju predtým zadržiavali.
Opýtala som sa policajtov, kde je moja matka. Povedali mi, že je na policajnej stanici, takže som im povedala, že ju musím vziať so sebou domov. „Najprv sa ty vráť domov,“ povedal jeden z policajtov. „Neskôr ti dáme vedieť. Tvoja matka teraz nemôže ísť domov. Nie je to dovolené.“
Pomyslela som si: „Majster robí rozhodnutia. Určite ju môžem vziať dnes domov.“
Povedala som: „Musím tu počkať. Moja matka dnes pôjde domov.“
Požiadala som dozorcu, aby ma nechal dať mojej matke nejaké jedlo. Najprv odmietol, no potom súhlasil. Keď som ju uvidela, navrhla som jej, aby niečo zjedla. Povedala som jej, že čoskoro sa vrátime domov a v rovnakom čase som mala jasnú myšlienku, že jej dovolia dnes odísť domov. Bola som pripravená ísť domov v každom okamihu.
Potom sa objavil nadriadený s niekoľkými policajtmi. Vytiahli ma hore schodmi a kričali na mňa: „Kto ťa tu pustil! Poď hore a odpovedz nám na naše obvinenia!“
Snažila som sa oslobodiť sa. Nebola som vystrašená a nespolupracovala som s nimi. Povedala som: „Ako sa opovažujete takto so mnou zaobchádzať? Hovoria vám niečo ľudské práva? Ktorý zákon som porušila? Prečo by som mala ísť s vami nahor?“
Ťahali ma hore schodmi a postrčili ma do malej miestnosti na vypočúvanie. Vytvorili okolo mňa kruh. Nadriadený prišiel a ukazoval na mňa: „Myslel som si, že ti mám dať šancu,“ povedal. „Potom si spravila toto.“
Povedala som: „A čo ste spravili vy? Skupina mužov sem dotiahla mladé dievča!“
Povedal: „Už nedostaneš žiadne šance. Choď ihneď dole.“ Potom odišiel.
Šla som dole a vrátila som sa tam, kde som predtým sedela.
Dozorcu, ktorý mi dovolil dať mojej matke jedlo, pokarhal jeho nadriadený. Ospravedlnila som sa mu, čo ho veľmi dojalo.
Ostala som sedieť. Vysielala som spravodlivé myšlienky a v tichosti som čakala. Nadriadený sa čoskoro vrátil. Tentokrát bol zdvorilý a slušný. Povedal mi, že mi musí hore položiť pár otázok.
Keď mi kládol otázky, správala som sa k nemu, akoby bol mojím priateľom. Komunikovala som s ním namiesto toho, aby som ho považovala za „zlého policajta, ktorý prenasleduje učeníkov Dafa.“ Využila som túto príležitosť, aby som mu povedala, že Dafa ukrivdili, že Falun Dafa je spravodlivá kultivačná prax a že učeníci Dafa sa snažia byť dobrými ľuďmi. Spočiatku ma odmietol počúvať. Neskôr bol ticho. Možno pocítil druh pozitívnej energie. Ostal ticho a dovolil mi ísť dole.
Iba som čakala. Niekto chodil dnu a von z cely, kde bola zadržiavaná moja matka. Čoskoro som sa stala emocionálnou, keď som videla, cez čo všetko moja mama prechádza. Bola mojou matkou, takže som sa o ňu rozhodne musela postarať. Musela som ju vziať domov.
Z perspektívy vyššej úrovne nebola len mojou matkou, ale tiež učeníčkou Dafa, ktorá by tam nemala byť. Nikto by sa ju nemal opovážiť prenasledovať. Inými slovami, musela som zachrániť túto praktizujúcu a vziať ju domov! Nepochádzalo to zo sentimentálnosti, takže takéto emócie ma nemohli zastrašiť. Dnes musím moju spolupraktizujúcu priviesť domov.
Moja viera sa potom stala pevnejšou a cítila som, že moje energetické pole dokáže odpudiť kohokoľvek, kto by sa mi pokúsil ublížiť.
Traja ľudia vstúpili dnu zvonku. Usmiali sa na mňa a prešli okolo. Myslela som si, že sa na mňa neusmejú, no potom som si uvedomila, že Majster ma povzbudzuje.
„Dievča, vstaň,“ povedal mi jeden z policajtov. „Svoju matku môžeš vziať domov.“
Spolu s druhým praktizujúcim sme sa radostne stretli s mojou mamou a vzali sme ju domov.
Veľmi si vážim ctihodného Majstra a spolupraktizujúcich!
(14. Čínska Fahui na Minghui.org)
