(Minghui.org) 29. decembra 2016 ráno som mal sen. Po vysielaní spravodlivých myšlienok som si krátko zdriemol. Sen, ktorý sa mi sníval, bol taký živý a skutočný, že by som sa oň s vami rád podelil.
V tom sne sa v tichosti skončilo obdobie nápravy Fa. Majster, oblečený v rúchu, viedol zástup učeníkov Dafa, ktorí boli pripravení vrátiť sa na svoje pozície na nebesiach. Atmosféra bola veľmi posvätná a slávnostná. Pokojne som kráčal v zástupe s ostatnými. V tom zástupe však bolo len niekoľko učeníkov.
Majster doviedol učeníkov k bráne chrámu, otočil sa a povedal: „Tí, ktorí sa nekultivovali dobre v otázke žiadostivosti, idú do týchto dverí.“ Náhle som si uvedomil, že hlboko vo svojom srdci stále mám pripútanosť k žiadostivosti. Od hanby som nemohol ani zdvihnúť hlavu. Vošiel som do dverí, ktoré spomenul Majster a okamžite som sa zrútil na zem. Po celom tele som cítil chlad. Jeden spolupraktizujúci stál pri vchode a chvíľu ma pozoroval. Keď videl, že nemôžem vstať, zobral preč všetky veci, ktoré som dosiahol vo svojej kultivácii.
Vedel som, že som nažive, ale všetko som stratil. Všetko moje úsilie vyšlo nazmar. Dimenzia, v ktorej sa uskutočňovala náprava Fa, mi postupne zmizla pred očami a ja som ostal zapečatený v izolovanej dimenzii. Zachvátený hlbokou ľútosťou som nariekal tak hlasno, až sa vzduch okolo mňa triasol a vibroval. Neostalo mi nič! Bol som zničený! Jediné, čo som cítil, bola nekonečná ľútosť!
Prebudil som sa so slzami v očiach. Môj pocit sa nedá opísať slovami! V hĺbke som si uvedomil, aká vážna je kultivácia a že budeme skúšaní až do poslednej chvíle. Som nesmierne vďačný, že náš súcitný Majster mi dal ďalšiu príležitosť činiť sa lepšie!
