(Minghui.org) Moja rodina bola veľmi šťastná keď som objavila Falun Dafa a moje choroby – ako bolesti krku, chronický kašeľ a osteoartróza – sa stratili.
Avšak po niekoľkých mesiacoch môjho praktizovania Čínska komunistická strana túto prax v Číne zakázala a začala obrovské prenasledovanie.
Pre tohtoročnú čínsku Fahui by som rada zdieľala, ako som odmietla prenasledovanie v zadržiavacích centrách a v pracovnom tábore.
Nasledovanie Fa namiesto nasledovania ostatných praktizujúcich
V januári 2000 sme šli štyria praktizujúci a ja do Pekingu apelovať za Falun Dafa. Polícia nás zastavila a jedna praktizujúca povedala policajtom odkiaľ sme. O tri dni neskôr miestna polícia prišla a vzala nás na 38 dní do väzby.
V zadržiavacom centre bolo už niekoľko praktizujúcich. Mnohí vedeli recitovať Hong Yin alebo Základy pre ďalší pokrok. Ja som to nedokázala a nevedela som ani čo robiť. Niektorí praktizujúci mi povedali ich pochopenia toho, čo robiť, a ja som ich rady nasledovala.
Potom sa mi raz v noci snívalo, že som prešla dlhú a bolestivú cestu, pri ktorej som nasledovala jednu osobu k nej domov. No nikto z jej rodiny mi nedovolil vstúpiť. Počas troch dní som čakala pri vchode, kým rodina jedla, rozprávala sa a smiala, no nikto z nich mi nevenoval pozornosť. Keď som to videla, premýšľala som o tom, že sa vrátim späť domov. Potom prišlo malinké auto, veľké ako hračka, a odviezlo ma do zadržiavacieho centra. Keď som potom o tomto sne premýšľala, uvedomila som si, že by som mala nasledovať Fa, nie iných praktizujúcich. Inak skončím tam, kde oni.
Raz jedna praktizujúca priniesla Čuan Falun vytlačený z počítača. Rozdelili sme si 9 lekcií medzi deviatich z nás. No keď sme mali začať študovať, vošli dnu dozorcovia. Ostatní ôsmi praktizujúci odovzdali svoje časti kníh, no ja som sa rozhodla nenasledovať ich príklad a svoju časť – 9. lekciu – som si ukryla do rukáva. Dozorcovia všetko prehľadali, aby ju našli a prikázali mi vyzliecť sa. Časť knihy vypadla a oni sa ju snažili ihneď zobrať. No ja som im ju nedala a pevne som ju držala. „Ste zaujímavá malá stará dáma,“ smial sa jeden z nich. „Ostatní nám dali svoje knihy, prečo ste vy taká tvrdohlavá?!“ No aj tak mi dovolili nechať si tú časť knihy a ja som vedela, že som spravila dobrú vec.
Na ďalší deň nás strážcovia videli študovať Fa opäť. Nariadili nám všetkým vyjsť a začali prehľadávať celu. Väčšina praktizujúcich odovzdala knihy Dafa, ktoré mali, a dostali nariadené ísť plieť burinu na poli. Dve dozorkyne, Shang a Gu sa spýtali, či nejaké knihy Fa mám a ja som odmietla odpovedať. Násilím ma prehľadali a vzali mi stránky Dafa knihy, ktorú som mala.
„Hej! Dozorkyne nám vzali všetky naše knihy Dafa, ako môžete plieť burinu akoby sa nič nestalo?“ Kričala som na ostatné praktizujúce. Keď to počuli, prestali pracovať. Keď im dozorkyňa povedala, aby šli dnu, všetci sa vrátili do cely. Okrem mňa.
„Prečo nejdete do vnútra?“ spýtala sa Gu.
„Nemôžem žiť bez Fa,“ povedala som. „Ak nemôžem ochrániť Falun Dafa, môj život na tomto svete je bezcenný. Aby som získala späť knihy Dafa, som ochotná obetovať život.“
Gu bola pohnutá. „Prosím prestaňte plakať, malá stará pani. Dám vám ich naspäť.“
Jedna praktizujúca to počula a povedala dozorkyni: „Ďakujeme, že nám vrátite naše Dafa knihy späť.“
Gu jej však sarkasticky odpovedala: „Ani na to nemysli. Iba ona si ich zaslúži, vy nie.“
Šla som do cely a Gu mi vrátila knihu. To mi pripomenulo, že mám nasledovať svoje pochopenia a nie pochopenia ostatných.
Ochraňovanie Fa je najbezpečnejšie
Moja rodina mi vložila na účet v zadržiavacom centre nejaké peniaze. Niektorí spoluväzni ich však použili na nákup dobrého jedla a ďalších vecí pre seba. Keď jedna dozorkyňa videla, že všetci praktizujúci jedia nekvalitné jedlo, spýtala sa, prečo nejeme to, čo ostatní väzni. Potom sme jej vysvetlili, čo sa stalo. Udrela vedúcu cely dva razy do tváre a vzala jej naše peniaze.
Raz prišla jedna praktizujúca s miniatúrnou verziou Čuan Falunu. Aby nám ju nevzali dozorkyne, znova sme si ju rozdelili a ja som dostala 6. lekciu. Keď to dozorkyne videli a chceli od nás knihu, všetci im dali svoju časť. Gu mi poklepala po vrecku a povedala: „Malá stará pani, buďte dobrá,“ čím myslela, že odo mňa nechce knihu. Po tomto so mnou zaobchádzala dobre a už nikdy odo mňa nepýtala učenia Fa. Prišla som k pochopeniu, že ochraňovať Fa je najbezpečnejšie. To znamená, že ak naozaj konáme podľa Fa, žiadne zlé sily nám nemôžu ublížiť, pretože máme ochranu od Majstra.
Rok po mojom prepustení som Gu napísala list, bez toho, aby som spomenula svoje meno a odoslala som ho z neďalekého mesta. Po nejakom čase som jej zavolala a spýtala som sa, či list dostala. Povedala, že áno a bola veľmi vzrušená. Neskôr som ju navštívila a odniesla som jej nejaké ovocie. Gu aj s ostatnými dozorkyňami ma šťastne privítala na obede a všetci hovorili dobré veci o Falun Dafa. Tiež mi kúpili spiatočný lístok na autobus.
Stretnutie s rodinou v putách
V roku 2001 som plánovala znova ísť do Pekingu, aby som povedala vláde pravdu o Falun Dafa. Úradník z mojej dediny mi povedal: „Môžete praktizovať doma. Prečo sa namáhať s chodením do Pekingu?“ Hovorila som o tom s manželom a obaja sme súhlasili s tým, že nemôžeme sedieť doma a nič nespraviť, zatiaľ čo sú Majster Li a Falun Dafa ohováraní. Niekoľko príbuzných, ktorí boli tiež praktizujúcimi, sa k nám pripojilo a všetci desiati sme si zarezervovali lístok na vlak do Pekingu.
Keď sme prišli do hlavného mesta, nejako sa stalo, že sme sa rozdelili a ja som zostala s dvoma švagrinami. Policajti na vlakovej stanice nás požiadali, aby sme nadávali na Falun Dafa. Keďže sme odmietli, vedeli, že sme praktizujúci a vzali nás na dočasné zadržiavacie miesto, kde som našla manžela a ďalších dvoch členov rodiny.
Neskôr polícia vzala šiestich z nás na vlak späť do nášho mesta. Keď ostatní pasažieri videli našu rodinu, všetkých z nás v putách, boli prekvapení a postavili sa, aby sa spýtali, čo sa stalo. „Sme nevinní praktizujúci Falun Dafa a sme dobrí ľudia,“ povedala som nahlas. Potom som im vysvetlila, ako Falun Dafa vyliečil moje choroby a zlepšil môj morálny charakter. Polícia a úradníci z môjho mesta sa ma snažili zastaviť, no ja som nepočúvala. Keď sa snažili ostatných pasažierov držať od nás ďalej, ignorovali ich. A tak sa mnoho ľudí vo vlaku dozvedelo skutočný príbeh Falun Dafa.
„Dostali ste, čo ste chceli, no my nie“
Po návrate do nášho mesta ma policajti držali v zadržiavacom centre a neskôr ma poslali do pracovného tábora s trestom na dva roky. V zadržiavacom centre som si spomenula na Majstrovu báseň z Hong Yin:
Kto sa odváži vzdať sa srdca bežného človeka?
Bežní ľudia chcú len nesmrteľnými byť,
za mystériom však strápené srdce cítiť;
Kultivovať srdce, odseknúť túžby, odhodiť pripútanosti,
inak sa človek stratí v ťažkostiach a bude viniť nebesá.
Hlboko vo vnútri som si pomyslela: Odvážim sa opustiť srdce bežného človeka.
Raz v zadržiavacom centre moja duša opustila telo. Cítila som, ako sa vznášam po oblohe a vraciam sa domov. Keď som vstúpila do brány, počula som spievať vtáčiky a videla som fénixov a tiež draka. Zavolala som aj na ostatných praktizujúcich, aby sa prišli pozrieť, no nikto neodpovedal. Potom z oblohy zostúpil Buddha sediaci v meditačnej pozícii a ukázal mi riadky textu, no ja som ich nespoznala. Ďalej som volala na praktizujúcich, no nikto neodpovedal. Pomyslela som si, že niečo nie je v poriadku a chcela som sa vrátiť.
S touto myšlienkou sa moja duša vrátila do tela. Otvorila som oči a jedna praktizujúca práve mávala rukou pred mojou tvárou. „Ste v poriadku?“ spýtala sa. „Stratili ste vedomie!“ Neskôr sa mi potom v noci snívalo, že Majster Li prišiel s loďou. Majster stál na čele lode a z jeho tela vyžarovalo svetlo. Tá scéna bola veľmi posvätná.
Na ďalšie ráno dozorcovia zakričali moje a manželovo meno. Spoluväzeňkyňa Zhang mi povedala: „Počula som strážnikov, ako minulú noc pripravovali dva lístky. Jeden s tvojím menom a jeden s menou tvojho manžela.“ Povedala, že nám zviažu ruky za chrbtom, na krk nám zavesia tabuľku a budú nás na verejnosti ponižovať spolu s vrahmi. Považovala som to za možnosť povedať ľuďom o Falun Dafa a nebola som nahnevaná. „Nič sa v kultivačnej praxi nedeje náhodou,“ pomyslela som si.
Strážnik Shang otvoril po raňajkách celu a ja som šťastne vyšla. Zviazal nás s manželom lanom dookola. Vzali nás na veľký turistický autobus, kde už bolo mnoho policajtov v uniformách. V prostriedku boli dvaja vrahovia a triasli sa od strachu.
„Môžete si sadnúť na moje miesto,“ povedala som jednému zo zločincov, lebo som si všimla, že nemá kde sedieť.
„Drž hubu!“ vrieskal strážnik. „Ak nechceš sedieť, môžeš aj stáť!“ Ignorovala som ho, sadla si a otočila sa k manželovi. „Dnes musíme urobiť, o čo nás Majster žiada.“
„Buďte ticho!“ kričal dozorca. „Nespravili sme nič, čo porušuje zákon,“ odpovedala som.
Po príchode do centra mesta mi jeden dozorca povedal: „Vy tu môžete ostať, inak by ste nám mohli urobiť mnoho problémov.“
„Sme na mieste, kde ste nás plánovali zobrať?“ spýtala som sa.
„Áno,“ povedal, „takže, chcete tam ísť?“ „Samozrejme,“ povedala som.
Keď som vystúpila z vozidla, videla som veľký dav, stovky až tisíce ľudí, ktorí stáli, sedeli alebo sa prechádzali okolo. „Falun Dafa je dobrý! Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré!“ kričala som. „Majster Li je nevinný. Falun Dafa je nevinný. Prestaňte porušovať ľudské práva!“ Keď som to zakričala tri razy, dozorcovia ku mne rýchlo pribehli, zakryli mi ústa rukami a vzali ma späť do autobusu.
Neprestala som a ďalej som v autobuse kričala. Najprv policajti všetko nahrávali na video. Po chvíli ale prestali a vzali nás späť do zadržiavacieho centra.
„Prečo to robíte?“ spýtal sa ma mladý strážnik.
„Nehovor s ňou,“ povedal mu starší. „Ak to spravíš, bude ti hovoriť o Falun Dafa.“
Po chvíli sme sa vrátili do zadržiavacieho centra.
„Blahoželám! Dosiahli ste, čo ste chceli a my nie,“ povedal mi jeden z dozorcov.
„Ako to, že ste prestali kričať?“ spýtal sa ma ďalší. Pomyslela som si, že má pravdu. Takže som začala znova kričať to isté, ako pred chvíľou.
Keď ma počuli, pribehli ku mne niekoľkí dozorcovia. „Čo sa deje? Myslel som, že ste ju zobrali na ulicu ponížiť.“ Spýtal sa strážnika za mnou jeden z nich. „Nešlo to!“ odpovedal strážnik a smial sa. „Stále vykrikovala „Falun Dafa je dobrý“ Ako sme tak mohli pokračovať?“
Keď som sa vracala do cely, praktizujúci, čo boli v celách po stranách chodby, sa na nás pozerali a chceli vedieť, čo sa stalo. „Nesklamala som Majstra,“ povedala som im a rozpovedala som im o výlete. Strážnici boli zvedaví tiež a navzájom si o tom rozprávali.
„Myslel som, že odmietne „ísť na ulicu“, hovorili si medzi sebou dozorcovia. „Myslel som, že praktizujúci zrejme začnú hladovku a spravia nám tým kopu problémov. Ani by mi nenapadlo, že odíde s úsmevom a vráti sa so smiechom.“
Pracovný tábor
Raz ráno dozorca zavolal niekoľko mien a povedal, že týchto päť ľudí bude poslaných do pracovného tábora. Medzi nimi i môj manžel a ja. Pomyslela som si, že väčšina spoluväzňov i dozorcov v zadržiavacom centre už vie fakty o Falun Dafa, a tak som to vzala ako príležitosť objasniť pravdu v pracovnom tábore.
Potom ma vedúci zadržiavacieho centra Lin požiadal podpísať papiere z pracovného tábora. „Všetci ostatní to podpísali, teraz je rad na tebe,“ povedal.
Chvíľu som o tom premýšľala, až som odpovedala nie. „Posielate ma do pracovného tábora. Nemôžem to uznať.“
„Na tom nezáleží,“ povedal mi. „Pôjdeš tam, či súhlasíš, alebo nie.“
Po ceste som hovorila so šoférom a objasnila som mu nenávistnú propagandu strany proti Falun Dafa. Onedlho potom, čo sme dorazili, doniesol praktizujúci Majstrov nový článok „Spravodlivé Myšlienky učeníkov Dafa sú mocné“ a my sme sa ho pokúšali naučiť naspamäť. Špeciálne som si zapamätala vetu:
„Nech je situácia akákoľvek, nespolupracujte s požiadavkami a príkazmi zla, alebo s tým čo podnecuje. Ak to každý bude robiť, prostredie nebude takéto.“
Na ďalšie ráno nás dozorca požiadal ísť von na rozcvičku. Premýšľajúc o Majstrovom poslednom článku, ktorý sme len teraz čítali, som to odmietla. Keď to ostatní videli, šesť ďalších praktizujúcich tiež ostalo vo vnútri. O chvíľu sa dozorca vrátil s ďalšími posilami.
„Nechajte tú malú (mňa) tu. Všetkých ostatných vezmite von,“ kričala vrchná dozorkyňa Wu. Dozorkyne násilím odvliekli praktizujúcich von, pričom niektorých prinútili robiť rozcvičku a niektorých škaredo zbili.
Bola som zmätená: Všetci sme spravili rovnakú vec, prečo so mnou dozorkyňa zaobchádzala odlišne? Neskôr som si uvedomila, že moje uvažovanie bolo založené na Fa, pričom iní praktizujúci nasledovali môj príklad. To bol ten rozdiel.
O niekoľko dní neskôr mi praktizujúci povedal verše pre vysielanie spravodlivých myšlienok a ja som sa ich okamžite naučila naspamäť.
Keď vrchná dozorkyňa Wu na ďalšie ráno prikázala ísť von na rozcvičku, išla som a začala som robiť cvičenia Falun Dafa. Keď to videla, chytila ma Wu za golier a odtiahla ma do kancelárie. Prinútila ma postaviť sa oproti stene.
„Prosím, upokojte sa a vypočujte ma,“ usmiala som sa na ňu. „Ak by som spravila niečo zlé a prišla do pracovného tábora, súhlasila by som s rozcvičkou. No bola som sem poslaná za praktizovanie Falun Dafa, to znamená, že by som mala robiť cvičenia Falun Dafa.“
No ona nesúhlasila: „Mala by si sa mi ospravedlniť.“ Spýtala som sa prečo. „Nespravila som nič nesprávne.“
Wu ma udrela do tváre, no ja som necítila žiadnu bolesť. Potom ma silno kopla, no ani vtedy som necítila bolesť. „Dobre teda, poďme na to,“ povedala a vzala elektrický obušok. Pozrela som na ňu a opakovala som verše pre vysielanie spravodlivých myšlienok. Obušok nevydal ranu, bez ohľadu na to, koľkokrát to dozorkyňa skúsila. Frustrovaná odhodila obušok a vrátila sa k svojmu stolu.
„Poď sem.“ Išla som k nej s úsmevom. „Vidíš, že som vedúca a že riadim túto divíziu. Ako môžeš spôsobiť, že stratím tvár pred toľkými ľuďmi?!“ povedala rozzúrene.
Potom som si spomenula na časť 6. lekcie v Čuan Falune, kde sa niekoľko krások znieslo k mladému mužovi, keď meditoval. Ako ho krásky obliehali, mladý muž povedal, že je praktizujúci Falun Dafa, a tak by sa ním nemali zaobchádzať takto. Potom krásky okamžite zmizli. Vedela som, že bez ohľadu na to, aká je Wu nahnevaná, je to časť ilúzie, ktorá ma má skúšať.
A tak som jej úprimne povedala: „Dozorkyňa Wu, nepremýšľala som o tom, či stratiť tvár alebo nestratiť. Iba viem, že som praktizujúca Falun Dafa a musím robiť to, čo mám.“
„Dobre teda,“ povedala. „Prešla si skúškou. Môžeš sa teraz vrátiť.“ Poďakovala som jej a vrátila som sa.
Keď som prišla späť, uvedomila som si, že to nebola iba ona, kto mi povedal tie slová. Bolo to povzbudenie od Majstra. Potom som tiež získala lepšie pochopenie toho, čo Majster spomenul v „Odstráňte rušivé zasahovanie“:
„Fa môže prelomiť všetky pripútanosti, Fa môže vyhubiť všetky zlá, Fa môže rozbiť všetky klamstvá a Fa môže posilniť spravodlivé myšlienky.“
Viem, že Majster nám po celý čas pomáha.
