(Minghui.org) Falun Dafa (tiež známy ako Falun Gong) som začala praktizovať so svojou matkou v roku 1998, keď som mala len niekoľko rokov. V priebehu rokov som videla mnoho výnimočných scén v iných dimenziách a o niektorých z nich by som tu rada pozdieľala.
„Päťdesiat“
Keď som bola malá, navštívila som Nantianmen [tiež Južná nebeská brána, v čínskej legende je Nantianmen prvou hlavnou vstupnou bránou do nebeského paláca] v inej dimenzii. Pamätám si, že som s pocitom úcty stála pred svetlým červeným vchodom.
Zlatistý drak vyrytý na stĺpe dverí, ktorý vyzeral ako živý, ma pozoroval svojimi ostrými očami. Nech som sa snažila akokoľvek, nemohla som uniknúť jeho pohľadu. Mala som pocit, akoby sa mi drak pokúšal udeliť nejakú lekciu. Či robíme dobré alebo zlé skutky, nič nemôže ujsť zraku nebies. Bránou a jej okolím prenikala posvätná atmosféra, no vnútro brány bolo bez ľudí.
Keď som kráčala preč od Nantianmen, odrazu som pred sebou uvidela stáť skupinu ľudí. Títo ľudia vyzerali bielo a priesvitne a pripomínali koncept ľudských duší. Avšak na rozdiel od normálnych ľudí z nich vyžaroval súcit. Obklopovali veľkú bielu stenu a s naliehavosťou sa jej dotýkali. Bola som zvedavá, tak som tiež podišla k tej stene, aby som sa jej dotkla a na jej povrchu som uvidela, ako sa vynorilo číslo „päťdesiat“.
Význam tohto čísla pre mňa stále ostáva záhadou. Mala som slabý náznak, že sa to mohlo týkať času. Možno to bol náznak, že čas je obmedzený a mali by sme využiť túto príležitosť na kulivovanie sa.
Očistec v inej dimenzii
Raz som navštívila inú dimenziu v ľudskom svete. V tejto dimenzii prevládali tmavé farby a pochmúrna obloha. Pôsobilo to veľmi depresívne. Väčšina obyvateľov stratila svoje duše, takže ich telá sa potulovali okolo ako živé mŕtvoly.
Jediní ľudia, ktorí tam boli prebudení a zachovali si svoje duše, boli praktizujúci Falun Dafa, lenže bolo nás tam tak málo, že som odhadovala menej ako jedného praktizujúceho na desať tisíc ľudí.
Ako praktizujúce Falun Dafa sme s mojou matkou patrili do skupiny tých, ktorí boli prebudení. Na rozdiel od toho však môj otec existoval ako človek bez duše. Hoci vystúpil z Čínskej komunistickej strany, stále sa pevne držal svojich názorov. Každý praktizujúci Falun Dafa mal knihu Čuan Falun. Keď sa praktizujúci fyzicky dotkli nejakej živej mŕtvoly so svojou knihou, časť ich vedomia sa prebudila. Avšak boli tam niektorí, ktorí boli príliš stratení a nemohli sa prebudiť bez ohľadu na to, ako veľmi sme sa snažili. Môj otec bol jedným z tých, ktorí sa nedokázali prebudiť.
V tejto dimenzii prebýval extrémne zlý duch. Bol reinkarnáciou diabla, hovorcom Satana a zlým komunistickým prízrakom. Jazdil na taxíku, z ktorého vyhadzoval triezvych ľudí do tohto pochmúrneho sveta. Zlý duch sa na mňa pozrel s nenávisťou a hnevom. Keďže ma nedokázal premeniť na osobu bez duše, chcel ma zabiť. Nebála som sa ho, keďže som mala pri sebe Majstrovo Telo zákona, ktoré ma chránilo. Zlý duch považoval ľudí za nástroje, ktoré mohol používať podľa ľubovôle. Vzal dlhovlasú ženu bez duše a pokúsil sa ju použiť, aby ma zranil. Vo chvíli, keď sme prišli do kontaktu, bezduchá žena sa začala vyparovať. Keď som to videla, pocítila som bolesť a smútok, keďže som vedela, že jej telo a duša budú úplne odstránené.
Uvedomila som si, že zlí duchovia nedokážu vojsť do tiel praktizujúcich Falun Dafa a pri kontakte s nimi boli dokonca odstránení. Prebudené vnímajúce bytosti sa museli na druhej strane držať na pozore. Zlí duchovia by ich mohli zmeniť na ľudí bez duše, ak by znížili svoju ostražitosť. V záverečnej scéne som uvidela malý farebný vlak, ktorý odvážal praktizujúcich Dafa preč z tohto pochmúrneho sveta.
Vážny dôsledok jedného chybného kroku
Pri ďalšej skúsenosti som videla, že som raz bola bielym fénixom. Sprevádzal ma spolupraktizujúci červený fénix. Boli sme duchovnými vtákmi, ktorí žili v nebeských ríšach.
V jeden deň nás odrazu Majster zavolal k sebe. Prišla som skôr ako môj spolupraktizujúci a dozvedela som sa, že Majster zamýšľa vyučovať nebeský zákon v ľudskom svete. V tej chvíli som pocítila závisť. Nechcela som, aby môj spolupraktizujúci získal Fa a stal sa silnejším než ja. Vytvorila som dva červené vtáky, aby mu zabránili v ceste a oddialili jeho zostup do ľudskej ríše v nádeji, že sa mu nenaskytne príležitosť získať Fa.
Keď sa môjmu spolupraktizujúcemu nakoniec podarilo prísť za Majstrom, Majster sa ho opýtal: „Prečo meškáš?“ Odpovedal, že dva vtáky mu zatarasili cestu. V tej chvíli som jasne cítila, že Majster vedel, že som za to zodpovedná, no nič nepovedal. Možno vedel, že by to vyústilo v ťažké trápenie na mojej kultivačnej ceste.
Tak ako som si želala, môj spolupraktizujúci dosiahol ľudský svet neskôr než ja. Obaja sme sa stali učeníkmi Budhu Šákjamuniho. Možno kvôli našej minulosti sa moje pocity k nemu zdali čudné. Nemala som ho ani rada, ani nerada, no s istotou som vedela, že som ho nechcela stretnúť. Keď sa ocitol v tom istom meste, ihneď som cestovala do iného mesta. Prešla som veľkými trápeniami, len aby som sa mu vyhla.
Keďže som konala zo závisti a naďalej som utekala preč od svojej chyby, zatiaľ čo som sa kultivovala v ľudskom svete, bol mi zakázaný vstup do svätej zeme Budhu, hoci som sa od nej nachádzala len na jeden krok. Bez ohľadu na to, ako rýchlo alebo vysoko som letela, nemohla som preraziť cez túto neviditeľnú bariéru, ktorá mi bránila v mojej ceste. Keďže som sa nedokázala postaviť zoči voči svojej chybe, nemohla som dosiahnuť osvietenie.
Z týchto skúseností som si vzala ponaučenie, aké dôležité je čeliť všetkým svojim nedostatkom. Dúfam, že vnímajúce bytosti sa naučia ceniť si túto príležitosť v období nápravy Fa a vážiť si svoje životy tým, že si zvolia správnu cestu.
Nakoniec by som sa rada ospravedlnila za svoj minulý zlý skutok. Spolupraktizujúci, prijmi prosím moje ospravedlnenie!
