(Minghui.org) Uršuľa žije na juhu Nemecka a má úžasnú rodinu: milujúceho manžela a tri zdravé a citlivé deti. Často však priateľom hovorí: „Nebolo to tak vždy. V skutočnosti som nemala nič.“
Umieranie zaživa
Keď mala 14, Uršuľa ochorela na zvláštnu chorobu. Cítila sa unavene a bola často slabá. Celý čas by najradšej iba spala, pričom jej pozornosť a pamäť sa pomaly zhoršovali. Aj keď spala veľa hodín, jej spánok nebol kvalitný a neustále sa jej snívali rôzne sny.
Jej zdravotný stav jej po skončení školy dovoľoval nájsť si iba prácu na čiastočný úväzok. Aj tieto zamestnania však mali iba krátke trvanie. Uršuľa sa potom rýchlo vydala a čoskoro mala prvé dieťa. Starostlivosť oň sa jej stala motiváciou ráno vstať, aj keď to bolo pre ňu ťažké.
„Zo zodpovednosti som sa donútila vstať, aby som varila a prala. Môj manžel mi pomáhal s domácimi prácami po príchode domov z jeho práce. No cítila som sa previnilo, že som nedokázala robiť viac. O tri roky neskôr sme mali ďalšie dieťa. Bez nich by som asi prespala celé dni i noci. Avšak z toho ako rástli, som nemala žiadnu radosť. Každá malá vec bola pre mňa veľkou záťažou.
„Nevedela som, aký má vlastne život zmysel. Iba som sa trápila, aby som vstala, trápila som sa, aby som spravila, čo bolo treba, a potom šla spať. Dýchala som, jedla a pila, no nežila som naozaj. Keď som bola sama, zúfalo som plakala a pýtala som sa, kedy to už skončí.“
Vzdanie sa nádeje
Keď naposledy navštívila lekára, mala 21 rokov. Keď vyšla z jeho ambulancie, necítila nič, okrem zúfalstva. Žiaden lekár nedokázal vyliečiť jej ochorenie.
Nechcela brať lieky, pretože si chcela uchovať jasnú myseľ, namiesto toho, aby „dovolila ostatným a liekom, aby ju kontrolovali“. Neskôr vyskúšala mnohé spôsoby znovuzískania zdravia, vrátane terapií a duchovných praktík. Jej manžel s ňou ostával počas tohto všetkého. Avšak veci došli do bodu, keď vyskúšala liečbu, vzdala sa a potom takto ďalšiu a ďalšiu.
Posledným takýmto pokusom bola terapia vo Švajčiarsku, ktorá stála 16 000 eur a takmer zruinovala úspory rodiny.
„Po tomto som sa úplne vzdala. Bola som totálne zúfalá. Veľakrát som premýšľala o ukončení svojho života,“ vraví Uršuľa.
Bod obratu
Každé dva roky príde domov Uršulin brat, ktorý žije v Južnej Amerike. Len zriedka s ňou nadviaže kontakt, no v roku 2007 pri svojej návšteve Nemecka pozval Uršuľu na večeru.
„Povedala som mu o všetkom svojom trápení. Počúval ako hovorím o svojom mizernom živote. Povedala som mu o svojej bolesti a zúfalstve. Potom vstal a odišiel do svojho auta. Doniesol odtiaľ knihu a podal mi ju. „Si v takom zlom stave. Skús si to prečítať.“ Nechcela som knihu prijať, keďže som neverila, že nejaká kniha môže vyriešiť môj problém.
„Povedal mi, že keď si prečítam túto knihu, pochopím, prečo Ježiš povedal, aby sme nastavili druhé líce. Otočila som sa a pozerala naňho. Boli sme vychovaní v kresťanstve, takže som bola zvedavá, čo to znamená. Avšak viac mi nevysvetlil. Rozhodla som sa, že si túto knihu - Čuan Falun prečítam.
Po otvorení knihy ju Uršuľa nemohla prestať čítať. Každá veta v nej niečo rozozvučala. Prešlo niekoľko hodín. V úplnom tichu cítila, akoby ju mocná sila tlačila vpred, akoby lietala. Cítila, ako v jej srdci vyrastá jedno slovo: Nádej. Bolo to autenticky srdečné, silné a pokojné.
„Vedela som, že toto je to, čo som hľadala. Kultivovanie Falun Dafa dokáže urobiť človeka celistvým. Hľadala som kultivačnú metódu a vždy som si vážila nebeské príbehy, kde človek stúpal z jednej ríše do ďalšej prostredníctvom znášania mnohých ťažkostí. Nikdy som nepochybovala o existencii neba, avšak cítila som, že nespravím pokrok bez toho, aby som čítala náboženské učenia. Potom, ako som prečítala Čuan Falun, mi moje srdce povedalo, že skutočne môžem postúpiť tam, kde som stále chcela byť.“
Tri mesiace po prečítaní si knihy sa Uršuľa rozhodla, že začne praktizovať a snažiť sa o dosiahnutie toho, „kde vždy chcela byť“. To bolo zmyslom jej života. Taktiež začala robiť cvičenia Falun Dafa.
Jej „skutočný život“
Jej motivácia sa zmenila zo starostlivosti o deti a domácnosť na čítanie tejto knihy. Vždy keď sa jej manžel vrátil domov, videl ju, ako číta knihu. Postupne cítila, ako sa jej vracajú sily, lepšie spí a dokáže zvládnuť viac domácich prác. Dokonca sa začala znova usmievať.
„Až keď som mala 44 rokov, začala som skutočne žiť. Začala som znova zažívať vlastnú existenciu a to, čo život obnáša. Bolo to úžasné. Mohla som robiť rozhodnutia a vyberať si teraz veci slobodne. Napríklad, predtým som nemohla ísť s priateľmi na kávu, pretože som nevedela, či mi to môj stav dovolí. Teraz sa môžem kontrolovať. Toto je úplne odlišný svet ako ten, ktorý som poznala predtým.“
Začala sa venovať dobrovoľníctvu v miestnej škôlke a knižnici. Jej ručné práce sa stali populárne na vianočnom trhu. A jej domov je naplnený smiechom.
Jej deti pomaly vyrástli a majú už vlastné deti.
„Nezažívala som radosť ako mama, keď som vychovávala svoje deti. No ako stará mama som prišla na to, aké radostné môže byť matkou, keď som mala v náručí vnúčatá a bozkávala ich. Ak by nebolo Falun Dafa, nemala by som možnosť zažiť toto všetko a žiť skutočný život. Život je úžasný!“
