Láskavé činy zasadili semienka pre moje získanie Falun Dafa

(Minghui.org) V detstve som bol láskavým človekom a vždy som bojoval proti nespravodlivosti. Ako dospelý som bol znečistený spoločnosťou a rád som bojoval s druhými, opíjal som sa a hral som hazardné hry. Pretože som druhých pri bitkách zranil, medzi rokmi 1999 a 2002 som bol väznený v tábore nútených prác Jiamusi.

Stretnutie praktizujúceho Dafa

V pracovnom tábore som stretol skupinu ľudí, ktorí sa veľmi líšili od ostatných. Odmietali sa vzdať svojej viery. Nedokázal som pochopiť, prečo uprednostňovali utrpenie v policajnej väzbe pred prepustením, pričom všetko, čo by museli urobiť, bolo len vyhlásenie, že prestanú praktizovať Falun Dafa.

Tiež som si všimol, že dobre zaobchádzali s ostatnými a boli pokorní a pokojní, takže som chcel byť v ich blízkosti. Uvedomil som si, že všetci z nich sú dobrými ľuďmi, ktorí sú neprávom väznení počas prenasledovania Falun Dafa.

Raz keď poprosili o povolenie, aby mohli robiť cvičenia Dafa, dozorcovia ich potrestali. V mrazivej studenej zime ich dozorcovia vyzliekli, ruky im spútali za chrbtom a polievali ich studenou vodou. Bolo to veľmi kruté! Ako by som mohol tolerovať takéto správanie? Veľmi ma to bolelo.

V pracovnom tábore som uvidel tmavú stránku ľudského správania. Keď im rodiny praktizujúcich priniesli jedlo, dozorcovia si ho nechali pre seba namiesto toho, aby im ho dali. Praktizujúcim tiež odopierali toaletný papier. Bolo to poburujúce!

Keď som bol na rade, aby som ich sledoval, úmyselne som použil zmeták, aby som od nich odvrátil sledovacie kamery a tak mohli robiť cvičenia bez toho, aby ich niekto uvidel.

Inokedy zas dozorcovia prehľadávali ich telá, či pri sebe nemajú knihy Dafa. Vyzliekli ich donaha a keď našli nejaké knihy Dafa, potrestali ich a zbili ich. Keď sa dozorcovia nepozerali, pomohol som praktizujúcim ukryť sedem kníh. Avšak o pár dní neskôr ich dozorcovia znova hľadali a našli ich. Kvôli tomu ma spútali, zbili a predĺžili môj trest o tri mesiace.

Lenže nikdy som neoľutoval to, čo som urobil, ani som sa na to nesťažoval, pretože som cítil, že som na strane spravodlivosti, a preto som sa cítil šťastný a poctený.

Jeden praktizujúci mi často hovoril o kráse a dobrote Dafa. Bolo skutočne úchvatné počúvať ho. Nechcel som, aby prestal rozprávať. Tiež som si pomyslel, že by mal odtiaľto odísť, aby mohol ľuďom objasňovať fakty o Dafa.

Raz som uvidel príležitosť, aby ušli. Povedal som im, aby si vzali lopaty a metly, šli von a prestierali, že upratujú. Deviatim z nich sa podarilo ujsť z pracovného tábora. Avšak traja boli zatknutí a privedení naspäť.

Pozeral som sa z druhého poschodia budovy, keď ich privádzali dovnútra. Bol som taký znepokojený nad ich bezpečnosťou, až sa mi roztriasli nohy. Hlboko vo svojom vnútri som prosil Majstra o pomoc: Majster Dafa, prosím, pomôž im, aby sa odtiaľto dostali. Keď som to hovoril, uvidel som zopár starších praktizujúcich krívať a rozplakal som sa.

V októbri 2017 som konečne získal Dafa. Keď som dočítal knihu Čuan Falun, pochopil som, že moje láskavé správanie v pracovnom tábore zasadilo vo mne semienka, aby som sa v súčasnosti stal praktizujúcim a že Majster sa o mňa odvtedy staral.

Potom, čo som sa stal praktizujúcim, som získal veľa dôvery, pretože som začal chápať zmysel života. Taktiež som pochopil, prečo im títo praktizujúci odmietli vyhovieť, keď im povedali, aby sa zriekli svojej viery. Bolo to tak, ako povedal Majster:

„Treba vedieť, že akonáhle sa človek dozvie pravdu a skutočný zmysel života, nebude ľutovať vzdať sa ho kvôli tomu.“ („Niekoľko mojich myšlienok“ zo Základov pre ďalší pokrok II.)

Vďaka štúdiu kníh Dafa a robeniu cvičení som sa zotavil z vyskočených medzistavcových platničiek. Cítil som, že moje celé telo je ľahké a dokázal som veľmi rýchlo chodiť. Každý deň som sa cítil veselo. Tiež som prestal piť a nadobudol som nejakú váhu. Môj šéf pozoroval moju zmenu a povedal mi, že vyzerám omnoho mladšie než predtým.

Pri ďalšom štúdiu som si uvedomil vzťah medzi stratou a ziskom a začal som sa držať princípov Dafa „pravdivosti, súcitu a znášanlivosti“ v práci. Dokázal som zaznamenať každú jednoduchú transakciu bez chýb a nikdy som si nevzal veci, ktoré mi nepatrili. Moji susedia sa tiež stali svedkami mojich zmien a chválili ma.

Uvedomil som si, že stále mám priestor na zlepšenie svojho charakteru. Chcem sa zbaviť svojho strachu z hovorenia ľuďom o Dafa tvárou v tvár, na čom budem naďalej pracovať.