(Minghui.org) Zistila som, že hnev nie je súčasťou vrodenej ľudskej povahy. Je vytvorený počas období hlbokej nespokojnosti a zranení a zhromažďuje sa počas ľudského vývoja. Neskôr sa prejavuje ako nenávisť a vytvára zlozvyky ako je ventilovanie si agresie a záchvaty zlosti.
V mojom prípade som napríklad nemala dobrý vzťah s rodičmi. Keď som bola malá, neposkytovali mi žiaden druh rodičovskej lásky a nestarali sa o mňa tak, ako sa iní rodičia starali o svoje deti. Vyrastala som zažívajúc otcovu zlú povahu a slovné napádanie. Ako dospelá som mala voči ich správaniu ešte horšie pocity.
Vždy keď som šla rodičov navštíviť, necítila som sa dobre. Dokonca aj keď som im doniesla množstvo darčekov, chýbali skutočné úsmevy. Niekedy mama povedala zopár falošných slov, no vedela som, že je to len naoko a v skutočnosti sa starala len o seba. Môj otec, na druhej strane, nezohľadňoval pocity iných ľudí vôbec.
Veľakrát som si v srdci povedala, že viac do ich domu nepôjdem. No vždy som sa vrátila a priniesla som im veľa darčekov, ale vždy keď som odchádzala, cítila som hnev. Niekedy sme sa nedokázali rozprávať v pokoji a skončilo to hádkou. Bola som z toho dosť v strese a nevedela som nájsť spôsob, ako svoj biedny stav zmeniť.
Vyrastanie v takejto rodine poznačilo i moju povahu. Môj hnev mal priamy vzťah ku podmienkam v rodine, v ktorých som vyrastala. Vždy keď som videla, ako sú iní rodičia dobrí na svoje deti, premýšľala som o tom, že moji rodičia sú skutočne sebeckí. Pravidelne som voči nim mala negatívne myšlienky, čo mi zas spôsobovalo pocity ešte väčšej nenávisti.
Praktizujem Falun Dafa viac než 20 rokov. Počas tej doby som dokázala opustiť pripútanosť k tomu, ako so mnou iní zaobchádzajú. A viem, že by som sa k ostatným mala správať dobre bez podmienok, a to platí aj pre mojich rodičov, tak ako to vyžaduje Majster Li.
Avšak ja som voči nim stále prechovávala nenávisť a robilo mi to problémy. Veľakrát som hľadala vo vnútri a znova a znova som sa samej seba pýtala: „Som príliš pripútaná k emóciám? Chcem vždy počúvať pekné veci? Je to nejako spojené s mojou pripútanosťou k peniazom? Nemám dosť láskavosti, ktorá by sa ich dotkla?“ Vždy keď som sa pozerala do seba, nedokázala som nájsť skutočný pôvod môjho hnevu a bola som zarmútená.
Keď som čítala Majstrov článok „Budhovská povaha“, veľmi sa ma dotkol:
„Keď sa sformuje názor, bude vás riadiť po celý život, bude ovplyvňovať vaše uvažovanie a dokonca celú škálu emócií, ako šťastie, hnev, smútok a radosť. Je to sformované po narodení. Ak je tam táto vec dlhý čas, stane sa časťou myslenia človeka, absorbuje sa do skutočného vlastného mozgu toho človeka a v tomto bode bude formovať jeho povahové rysy.“ („Budhovská povaha“, Čuan Falun II.)
Pochopila som, že som po narodení sformované názory, hnev a sťažnosti, považovala za samú seba. Pocity, ktoré som mala z očakávaní toho, že rodičia budú k svojim deťom dobrí, bola v skutočnosti sebeckosť a nie moje pravé ja. Pri nepríjemnostiach neboli pocity nenávisti a hnevu vôbec mojím pravým ja, ale skôr „falošným ja“, vytvoreným získanými predstavami. No napriek tomu som bola i naďalej poháňaná týmto falošným ja, aby som reagovala na nepríjemné veci.
Majster povedal:
„Extrémne, extrémne mikroskopické častice, z ktorých sa skladá ľudské telo, vytvárajú povahu ľudskej bytosti, niečo, čo sa nikdy nezmení. Keď sú odstránené hranice, ktoré obmedzujú uvažovanie človeka, hneď sa ukáže ľudská láskavá povaha, povahové rysy, vlastnosti a charakter, a to je vaše opravdivé ja.“ („Budhovská povaha“, Čuan Falun II.)
Keď som pochopila, čo je moje pravé ja a čo sú zlé veci sformované po narodení, z môjho srdca akoby niekto zložil ťažké bremeno a cítila som sa omnoho ľahšia. Zároveň som si uvedomila, že som sa na rodičov vždy hnevala preto, lebo som ich sebeckosť, faloš a zlosť, považovala za ich skutočnú povahu. Avšak aj ich zlé veci sa vytvorili po narodení a neboli ich pravým ja.
Povaha ľudskej bytosti je prispôsobená Pravdivosti-Súcitu-Znášanlivosti a nikdy sa nezmení. Je len prekrytá sebectvom a zlozvykmi, ktoré sa javia ako ten samotný človek. Keď som bola vedená svojimi získanými názormi, pri rozhovoroch s rodičmi to končievalo hádkou.
Keď sa zapájate do konceptu boja Čínskej komunistickej strany, vytvorí sa spoločnosť plná sebectva a démonickej povahy; takže budú navzájom bojovať a hádať sa. Táto stranícka kultúra ma tiež ovplyvnila.
Keď rozlišujem medzi skutočnou povahou mojich rodičov a správaním, ktoré vzniká z prijatých názorov, som schopná opustiť svoju dlhotrvajúcu zášť. Teraz sa už pri pomyslení na nich nenahnevám. Navyše, keď sa stretnem so zlým správaním iných ľudí, tiež chápem, že sú kontrolovaní tými zlými vecami, namiesto ich pravej povahy. Moja nenávisť, hnev a nespokojnosť zmizli, mám teraz čisté a jasné srdce. Naučila som sa, ako sa správať, keď sa stretnem s konfliktami.
Majster povedal:
„Ale je veľmi ťažké odstrániť názory, ktoré ste získali po narodení, pretože práve toto je kultivácia.“ („Budhovská povaha“, Čuan Falun II.)
Táto skúsenosť vo mne zanechala hlboké uvedomenie. Ak chcem odstrániť zlé veci sformované po narodení, musím vždy nasledovať Dafa a odmietnuť svoje skazené myšlienky, pripútanosti a zlozvyky. Medzitým musím tiež odstrániť akýkoľvek vplyv kultúry ČKS a nechať, aby sa vrátilo moje pravé ja. Skutočné ja by malo byť tiché a nepohnuté. Ako kultivujúci pracujeme na svojej náprave a nemali by sme byť vedení tými zlými vecami.
