(Minghui.org) Pandémia koronavírusu sa rozšírila do takmer všetkých krajín a nakazili sa ním desiatky miliónov ľudí a stovky tisíc ľudí umrelo. Desiatky firiem pracujú na vývoji vakcín, dúfajúc, že túto chorobu udržia na uzde.
Nedávne objavy však naznačujú – od genetických mutácií koronavírusu po jeho cesty šírenia, cez jeho symptómy až po poškodenie, ktoré spôsobuje imunitnému systému – že to nie je bežná choroba a pre výskum vakcín je to veľká výzva.
Takmer 200 genetických mutácií
Koronavírus spôsobuje dýchacie problémy, ale nezameriava sa len na pľúca. „[Táto choroba] môže zaútočiť takmer na čokoľvek v tele so zdrvujúcimi následkami,“ povedal kardiológ Harlan Krumholz z Yale University v aprílovom článku v časopise Science s názvom „Ako koronavírus zabíja? Klinickí lekári nachádzajú divokú spúšť po celom tele, od mozgu po prsty na nohách.“
5. mája 2020 zverejnili vedci z laboratória Los Alamos National Laboratory na stránke BioRx (www.biorxiv.org) článok s názvom „Reťaz hrotovej mutácie odhaľuje výskyt ľahšie prenosnej formy SARS-CoV-2“, v ktorom identifikovali 14 mutácií koronavírusu súvisiacich s povrchovými „hrotovými“ („spikes“) bielkovinami. U jednej z nich, D614G, sa zistilo, že je ľahšie prenosná ako bežné koronavírusové reťazce.
3. júla 2020 bola upravená záverečná verzia tohto článku zverejnená v časopise Cell s názvom „Sledovanie zmien v hrote SARS-CoV-2: Dôkazy, že D614G zvyšuje účinnosť vírusu COVID-19“. Článok uvádza, že mutácia D614G je v pandémii najrozšírenejšia, čo bolo potvrdené na národnej, regionálnej aj mestskej úrovni.
Ďalšia analýza naznačuje, že v laboratóriu sa tento typ rýchlo šíri, pričom u nakazených jedincov je väčšie množstvo vírusu uložené v horných dýchacích cestách.
V septembri 2020 bol v časopise Infekcia, Genetika and Evolúcia („Infection, Genetics and Evolution“) vedcami z University College London publikovaný článok s názvom „Výskyt rôznorodosti genómu a opakujúcich sa mutácií v SARS-CoV-2“. Analýzou vyše 7 600 verejných genómov autori objavili 198 opakujúcich sa mutácií. Hoci koncom roka 2019 všetky tieto mutácie zdieľali spoločného predka, objavili sa v rôznych oblastiach genómu, vrátane neštrukturovaných bielkovín a tzv. „hrotových“ bielkovín.
Situácia sa neustále mení. Článok z 20. mája 2020 v Bloombergu s názvom „Nová vlna v Číne naznačuje, že vírus sa môže meniť“ uvádza: „Čínski lekári vidia, že v novej vlne prípadov v severovýchodnej oblasti sa koronavírus u pacientov prejavuje odlišne v porovnaní s pôvodnou situáciou vo Wuhane, čo naznačuje, že patogén sa môže meniť neznámymi spôsobmi, čo komplikuje snahy zastaviť ho.“
Konkrétne, zdá sa, že mutácie vírusu majú dlhšiu inkubačnú dobu, kým sa prejavia symptómy a následne sú odolnejšie.
Nezvyčajné príznaky
Medzi bežné príznaky, ktoré sprevádzajú nakazenie koronavírusom, patrí kašeľ, horúčka, bolesť svalov, bolesť hlavy a problémy s dýchaním. Okrem toho sa však objavujú aj nezvyčajné prejavy ako kožné vyrážky, hnačka, problémy s obličkami a nebezpečné krvné zrazeniny, ktoré sú zriedkavé u vírusoch napádajúcich dýchacie cesty, uvádza sa v článku časopisu Time z 19. mája 2020 s názvom „Nezvyčajné príznaky koronavírusu: Čo zatiaľ vieme“.
18. mája 2020 vyšiel v časopise Scientific American článok „Od bolestí hlavy po ‚COVID-ové prsty‘, prejavy koronavírusu sú bizarnou zmesou“, v ktorom autori spomínajú dva hlavné mechanizmy, ktoré vedú k problémom v takmer každom orgáne, vrátane mozgu, srdca, obličiek, tráviaceho traktu a kože. Jeden z mechanizmov zahŕňa imunitnú reakciu a tým druhým sú krvné zrazeniny.
Komplikácie spôsobené zrazeninami, ako napríklad zablokovanie pľúcnej artérie a mozgová príhoda, boli pozorované až o 30% kriticky chorých pacientov. Vedcov prekvapuje, že sa to stáva aj u ľudí v strednom veku a na nezvyčajných miestach v tele.
„Genetické sekvencovanie preukázalo, že niektorí pacienti majú isté typy génov súvisiace s hyperaktívnou imunitnou reakciou na vírusové infekcie, čo ponúka jedno možné vysvetlenie, prečo sa u ľudí objavia také vážne komplikácie,“ hovoria lekári z centra Columbia University Irving Medical Center, ako uvádza časopis Wall Street Journal v článku „Koronavírus napáda telo od hlavy po päty a mätie doktorov“.
Ďalší vedci súhlasia. „Vyzerá to viac ako systémová choroba, ktorá sa na začiatku prejavuje ako choroba dýchacích ciest,“ povedal Mark Poznansky, riaditeľ centra pre vakcináciu a imunoterapiu vo všeobecnej nemocnici v Massachusetts, v článku z mája na Axiose s názvom „Koronavírus je pohyblivý cieľ“. Nie je napríklad jasné, či príčinou toho je samotný vírus, reakcia imunitného systému, alebo poskytnuté liečenie, vysvetľuje článok.
Ničivé účinky na imunitný systém
Infikovaná osoba si za normálnych okolností môže vyvinúť protilátky, ktoré potom zastavia patogén, ak by znova napadol túto osobu. Pri koronavíruse si však imunitu vyvinie iba 10 až 15 percent nakazených, povedal 6. júla stanici CNBC imunológ z Londýna Danny Altmann. „Je to veľmi klamlivý vírus a imunita voči nemu je veľmi zmätočná a dosť krátkodobá,“ vysvetlil.
Ďalší výskum navyše ukázal, že malé množstvo protilátok môže ešte pomáhať vírusu vstúpiť do buniek a tým ho spraviť ešte smrteľnejším. Tomuto fenoménu sa hovorí infekcia posilnená protilátkami (Antibody-dependent enhancement, ADE). Bol pozorovaný u vírusu žltej horúčky, vírusu Zika, HIV a teraz u koronavírusu.
Táto situácia bola potvrdená vývojármi vakcíny, ako sa uvádza v časopise Nature z 5. júna v článku „Vývojári vakcíny proti koronavírusu sa obávajú nezvyklých protilátok“. Presnejšie: „vakcíny generujúce protilátky proti SARS-CoV-2 sa môžu naviazať na vírus bez toho, aby ho zneškodnili. Ak sa to stane, tieto neúčinné protilátky môžu pomôcť vírusu vstúpiť do buniek a rozmnožovať sa, a nakoniec zhoršiť infekciu, namiesto poskytnutia ochrany,“ píše sa v článku.
Okrem ADE prispievajú k poškodeniu aj iné činitele. Vo väčšine prípadov COVID-19 vedie k zápalu pľúc a v 15 percentách prípadov k syndrómu akútnej dychovej tiesne (ARDS), píše sa v článku „Cytokínová búrka z COVIDu-19; Čo zatiaľ vieme.“ z 16. júna v časopise Frontiers in Immunology.
V článku je vysvetlené: „Úmrtnosť u pacientov COVIDu-19 súvisí s takzvanou ‚cytokínovou búrkou‘ spôsobenou vírusom. Nadmerná tvorba prozápalových cytokínov vedie k zhoršeniu ARDS a širokému poškodeniu tkanív, čo spôsobuje zlyhanie orgánov a smrť.“
Náročný výskum vakcín
Vytvoriť vakcínu proti COVIDu-19 nie je jednoduché. Jedným z dôvodov je to, že koronavírus je RNA vírus, ktoré mutujú oveľa rýchlejšie ako DNA vírusy.
Príkladom je vírus chrípky. V uplynulých desaťročiach verejnosť používala vakcíny proti chrípke, avšak na túto chorobu iba v Spojených štátoch aj tak ročne zomrie okolo 50 000 ľudí. „Najbežnejšie vakcíny proti chrípke chránia najviac 60 percent zaočkovaných; v niektorých rokoch účinnosť padne aj na 10 percent,“ stojí v článku „Prečo vakcíny proti chrípke tak často zlyhávajú“ v časopise Science zo septembra 2017.
V 40. až 60. rokoch 20. storočia sa verilo, že vakcíny majú účinnosť 70-90 percent na základe množstva protilátok. Pomocou presnejších metód, ako napríklad polymerázová reťazová reakcia (PCR), sa zistilo, že počet infekcií o zaočkovanej populácie je oveľa vyšší.
K zlyhávaniu vakcín prispieva niekoľko činiteľov, vysvetlil Arnold Monto, epidemiológ z Michigan-skej univerzity verejného zdravia. Jedným je mutácia cirkulujúcich reťazcov alebo „uniknutí mutanti“; druhým je mutácia samotných vakcínových reťazcov počas výroby.
Výskum vakcín proti koronavírusu čelí aj iným výzvam. Ako sme spomínali, Anti-hrotové protilátky (S-IgG), ktoré sa viažu na hrotové proteíny na povrchu vírusu spôsobujú akútne poškodenie pľúc (ALI) narušením imunitného systému. V článku „Anti-hrotový IgG spôsobuje akútne poškodenie pľúc oslabovaním reakcie makrofágov na akútnu infekciu vírusom SARS-CoV“, ktorý vyšiel vo februári 2019 v časopise JCI Insight, našli vedci u pacientov, ktorí podľahli koronavírusu, podobné zápalové reakcie. Mnohé dôkazy naznačujú, že COVID-19 je nákazlivejší a šíri sa rýchlejšie ako SARS-CoV.
Choroba s mnohými neznámymi
Je toho stále veľa, čo o koronavíruse nevieme. Chrípková pandémia z roku 1918 bola zďaleka najsmrteľnejšia nákazlivá choroba v ľudskej histórii, pričom si vyžiadala aspoň 50 miliónov obetí, píše sa v článku z apríla v časopise New England Journal of Medicine s názvom „Útek pred Pandorinou skrinkou – ďalší nový koronavírus“.
V článku sa hovorí, že pandémie úzko súvisia s ľudským správaním a že sa môžu náhle rýchlo rozšíriť. „Dôkazy ukazujú, že nech to začalo kdekoľvek, potichu sa to rozšírilo do celého sveta, väčšinou spôsobujúc len mierne príznaky a úmrtnosť 0,5 až 1 % a viac – pomer, ktorý bol spočiatku príliš malý na to, aby si ho všimli popri mnohých ďalších úmrtiach na iné choroby dýchacích ciest.“ píše sa v článku. „Potom počet prípadov narástol explozívnou rýchlosťou takmer naraz v mnohých veľkých mestách, takže po dlhom a nenápadnom úvode prišiel dramatický priebeh.“ COVID-19 nanešťastie mnohými spôsobmi pripomína pandémiu chrípky z roku 1918, vrátane jej náhleho nárastu a geografického rozšírenia.
Čo bude nasledovať ostáva neznáme. Altmann z univerzity Imperial College London povedal, že očakáva druhú vlnu a že situácia ostáva „veľmi, veľmi hrozivá“. Zdôraznil, že je veľmi ťažké predpovedať, či a kedy môže byť vynájdená účinná vakcína proti COVIDu-19. „Problém je v detailoch, vakcíny nie sú také jednoduché,“ dodal.
Čínska komunistická strana (ČKS) zatajila prepuknutie SARSu v roku 2003 a to isté spravila aj keď sa začal šíriť COVID-19. Mnohé príklady naznačujú, že oblasti pod silným vplyvom ČKS majú veľa prípadov nákazy. Keď berieme do úvahy toto, odmietnutie totalitného režimu ČKS a návrat k tradičným hodnotám nás privedie na bezpečnú cestu.
