(Minghui.org) V roku 1998 som začala praktizovať Falun Dafa. V začiatočných dňoch kultivácie som opakovane študovala Čuan Falun a bola som v úžase z hlbokých princípov Dafa.
Majster Li (zakladateľ Falun Dafa) povedal:
„Len čo sa naučia náš Falun Dafa, zrazu pochopia mnohé otázky v živote, ktorým si želali rozumieť, ale nevedeli si na ne odpovedať. Tým, že sa ich myslenie pozdvihne, sa možno stanú veľmi vzrušenými – to je isté. Viem, že opravdivý praktizujúci bude poznať hodnotu Zákona a bude si ho vážiť.“ (Ôsma lekcia, Čuan Falun)
Niekoľko mesiacov potom, čo som začala praktizovať, spustila Čínska komunistická strana (ČKS) potláčanie Falun Dafa. Počas rokov som spravila chyby a niekedy som sa cítila stratená. Majster Li sa ma však nevzdal a vždy mi pomohol vrátiť sa na správnu koľaj. Som za to veľmi vďačná. Nasleduje niekoľko mojich skúseností z uplynulých rokov.
Prenasledovanie nie je súčasťou Majstrových usporiadaní
Kvôli svojej viere som bola niekoľkokrát zatknutá. Naposledy ma zatkli v roku 2003 a umiestnili ma do pracovného tábora, kde sme spolu s ostatnými praktizujúcimi Falun Dafa zažívali nepredstaviteľné ukrutnosti. Zo strachu som nadobudla pocit, že už nedokážem zniesť nátlak, aby som sa vzdala svojej viery, a tak som sa tomu poddala. Potom som hľadala výhovorky, aby som obhájila to, že som proti svojej vôli napísala prehlásenia, že sa vzdávam svojej viery. Majster mi však dával jeden náznak za druhým. Nakoniec som pochopila, že som spravila chybu a že som v prvom rade nikdy nemala napísať tie prehlásenia – kultivácia je vážna a výhovorky neobstoja.
Niektoré z Majstrových náznakov sa mi ukázali v snoch. Raz sa mi snívalo, že kráčam po veľkej toalete. V stene bola veľká a široká diera, cez ktorú som videla polia vonku. Nevyšla som však von a pokračovala som v kráčaní po toalete. Po prebudení som si uvedomila, že so spravodlivými myšlienkami sa dá odísť z pracovného tábora, ale ja som zlyhala.
Keď som sa prebrala, napísala som slávnostné prehlásenie, v ktorom som anulovala svoje predchádzajúce tvrdenia proti Dafa. Dozorcom som jednoduchým jazykom vysvetlila základné princípy ako byť dobrým človekom. Nerobili mi kvôli tomu problémy.
Jedného dňa pri práci v dielni som dala Majstrovi sľub. Dúfala som, že sa mi podarí zaspievať spoluväzňom pieseň zloženú praktizujúcimi. Asi o mesiac na to ku mne prišla vedúca nášho oddelenia. Vyzerala veľmi šťastne a požiadala ma, aby som všetkým zaspievala pieseň. „Samozrejme,“ odpovedala som a začala som spievať:
Získaj spásu (DeDu)
Spadli sme do sveta a jeho zmätku
Stratení, nepoznajúc cestu návratu
Životy mnohé, rokov stovky tisíc
Teraz [možnosť máme,] ctený Majster ponúka spásu
Získaj spásu, získaj spásu
Nesmieš premeškať šancu
Keď vedúca počula text, chcela ma potrestať. „Veď ste chceli, aby som zaspievala pieseň a ja som to spravila,“ povedala som jej, „ale neviem, či sa vám páčila alebo nie.“
Nepovedala ani slova a praktizujúci okolo mňa sa všetci obávali. Ja som v tej chvíli akosi nemala strach – vedela som, že prenasledovanie nie je súčasťou Majstrových usporiadaní.
Asi dva mesiace pred vypršaním môjho trestu sa situácia zintenzívnila. V tábore začali so sedeniami na vymývanie mozgu a z času na čas tam posielali praktizujúcich. Niektorí praktizujúci, ktorí sa odmietli vzdať svojej viery, boli preložení na iné oddelenie, kde boli ďalej prenasledovaní. Veľmi som sa bála, že budem ďalšou, ktorú môžu hocikedy preložiť.
„Je to strach,“ pomyslela som si, „ale nemá to so mnou nič spoločné.“ Vďaka tomu som prestala premýšľať o strachu a o súvisiacich veciach. Ako vždy som odmietla nosiť väzenskú uniformu – nespravila som predsa nič zlé, ani som neporušila žiadne zákony. Občas som na chodbe narazila na dozorcov, tí však odvrátili zrak, aby ma nevideli. Z tejto skúsenosti som pochopila, že vzdanie sa strachu je samo osebe odporovaním prenasledovaniu.
Tvrdohlavosť a hnev
Po prepustení z pracovného tábora som na svojom pracovisku podala žiadosť o dôchodok a tá bola schválená. Vďaka tomu som každý deň mala viac času na štúdium Fa. Okrem toho som venovala pozornosť vysielaniu spravodlivých myšlienok. Vďaka pevnému študovaniu Fa som postupne pochopila, prečo som bola v uplynulých rokoch prenasledovaná. Tiež som lepšie pochopila zasahovanie starých síl.
Neskôr som sa stala koordinátorkou našej oblasti a bola som zaneprázdnená zachraňovaním ľudí rôznymi spôsobmi. Po čase som si všimla, že môj kultivačný stav nebol úplne v poriadku. Namiesto robenia mnohých vecí som sa radšej upokojila a viac študovala Fa doma. Keď som uvažovala o svojej kultivácií, zistila som, že počas rokov sa vyplavilo mnoho mojich názorov. Rada som napríklad komentovala veci a vnucovala som ľuďom svoje názory. Považovala som sa za nadradenú ostatným, a preto som bola veľmi tvrdohlavá.
Tu je jeden príklad. Občas sa stávalo, že na základe Fa som prišla k porozumeniu, že niečo by sa malo robiť určitým spôsobom. Keď so mnou ostatní praktizujúci nesúhlasili, bola som nervózna. Keď som sa o tom s nimi rozprávala a nedarilo sa mi presadiť moju myšlienku, začala som im vnucovať svoj názor. Často to nedopadlo dobre a ja som sa nahnevala, pričom som mala myšlienky, že som vykonala skvelé veci pre Dafa a na podporu spolupráce učeníkov ako jedného tela.
Keď som sa však upokojila a spravila som krok späť, uvedomila som si, že cesta každého učeníka je usporiadaná Majstrom. Keby som svojou tvrdohlavosťou naozaj vnútila svoje myšlienky iným, nenarušovala by som tým Majstrove usporiadania?
Na povrchu to vyzeralo tak, že som sa obávala, že nejaký praktizujúci mohol niečo spraviť nedobre, alebo že by jeho nedostatky mohli byť zneužité starými silami. V skutočnosti to však mohli byť iba prejavy mojich vlastných negatívnych myšlienok. Keď aj praktizujúci niečo spraví vlastným spôsobom a nie mojím, nemusí to byť zlá vec. Každý výsledok, ktorý nedopadne podľa očakávaní, sa stáva príležitosťou, aby sme sa spoločne poučili a zlepšili, čo potom môže viesť k dobrému výsledku. Ak by vždy všetko išlo úplne hladko, nemali by sme sa ako zlepšiť. Keď som o tom uvažovala, cítila som sa zahanbene za svoje myšlienky, pretože neboli vo Fa.
Odvtedy som sa zamerala na kultivovanie seba. Tvrdohlavosť však bola silná a nebolo to niečo, čo sa dá odstrániť za jeden deň. Keď som si pri rozhovoroch s inými myslela, že ich myšlienky neboli vo Fa, často som sa nedokázala ovládnuť a začala som vyjadrovať svoje názory. Keď sa to stalo často, dopadlo to tak, že ja som rozprávala a ostatní pasívne počúvali.
Majster povedal:
„Môžete použiť formu seminára, aby všetci vzájomne komunikovali a môžete diskutovať a vzájomne si vymieňať skúsenosti. Vyžadujeme, aby ste to robili týmto spôsobom.“ (Tretia lekcia, Čuan Falun)
Zjavne som nerobila veci tak, ako od nás požadoval Majster.
Ostatní praktizujúci dokázali odpúšťať a nikto mi na tento môj nedostatok nepoukázal. Ja som si však potrebovala posilniť svoje hlavné vedomie a pozrieť sa dovnútra. Keď prišiel čas štúdia Fa a skupinovej diskusie, často som si pripomínala: „Čoskoro môže prísť skúška, buď prosím pozorná.“ Niekedy sa mi zdalo, že praktizujúci povedal niečo nesprávne; ak by sa to stalo v minulosti, prerušila by som ho. Teraz som si povedala, že budem ticho. V mojej mysli žila moja druhá verzia – falošné ja – ktoré chcelo rozprávať v mene „pomáhania ostatným“. Dokázala som sa však ovládnuť a nepovedala som ani slovo. Zaujímavé bolo, že pokiaľ som sa dokázala ovládnuť, zistila som, že môj pohľad na danú vec a moje zmýšľanie sa zmenilo.
Okrem toho som sa zamerala na hľadanie vo vnútri. Občas som sa cítila nadradená a ľahko som sa nazlostila. Keď som sa pozrela dovnútra, uvedomila som si, že moje srdce bolo nepokojné. Snažila som sa teda upokojiť a ostať ticho. „Ty máš tiež problémy s touto otázkou, tak prečo si myslíš, že si kvalifikovaná poukazovať iným na ich nedostatky?“ povedala som si. Veľa som sa týmto spôsobom naučila. Pri pohľade na to, ako som sa činila v minulosti, som si tiež uvedomila, že som premeškala mnoho príležitosti pozerať sa dovnútra a zlepšiť sa.
Ďalším problémom je hnev. Vedela som, že nie je správne hnevať sa na iných, vrátane praktizujúcich. Napriek tomu som sa nedokázala ovládať. Keď som sa raz rozprávala s jednou praktizujúcou, jej slová vo mne vyvolali strach. Myslela som si, že neporozumie mojej situácii, a tak som na ňu kričala.
Následne sa mi spravili hemoroidy, ktoré sa stále zväčšovali. Pozrela som sa dovnútra, aby som zistila, čo som spravila zle. Našla som strach, sebectvo, tvrdohlavosť a hnev. Tej praktizujúcej som sa ospravedlnila. Hemoroidy však naďalej rástli až som cítila bolesť pri spaní. Toto sa mi nikdy predtým nestalo.
„Je načase zmeniť tvoju negativitu, však?“ opýtal sa ma manžel. Nebola som o tom presvedčená, ale ani som mu neodporovala.
Áno, nastal čas od základu a bezpodmienečne odstrániť môj problém.
Majster nás učil:
„Nemajú naši učeníci Dafa nevracať údery alebo urážky, dokonca aj zoči voči zlu? Nemusíte znášať? Trpezlivo objasňovať pravdu? Ak vybuchnete, načo to bolo? Prečo by sa mal kultivujúci hnevať? Nemalo by tam byť toho ešte menej, keď ste s inými kultivujúcimi? Nech ste ktokoľvek, kultivujete sa. Prečo ste stále nahnevaný na mojich učeníkov? Súhlasil som s tým, aby ste sa tak chovali k mojim učeníkom?“ („Vyučovanie Fa na Medzinárodnej Fa konferencii v New Yorku 2004“)
Pri týchto Majstrových slovách som sa za seba naozaj hanbila. Na ďalší deň som sedela na posteli a vysielala spravodlivé myšlienky. Spočiatku som mala v pláne vysielať spravodlivé myšlienky na odstránenie faktorov spôsobujúcich hemoroidy. Neskôr som si uvedomila, že sa objavili preto, lebo som sa dobre nekultivovala – bola to moja vlastná chyba. Pomyslela som si, že v takom prípade bude lepšie vysielať spravodlivé myšlienky na posilnenie praktizujúcich, ktorí objasňujú pravdu v uliciach. Takto som vysielala spravodlivé myšlienky a cítila som silné pole energie. Necítila som žiadnu bolesť kvôli hemoroidom.
Asi o 50 minút neskôr som prestala vysielať spravodlivé myšlienky a narovnala som nohy. Necítila som už žiadnu bolesť – bola preč. Vedela som, že Majster mi pomohol, pretože môj charakter dosiahol požiadavky Fa a vzdala som sa sebeckosti. Vďaka, Majster!
Odvtedy som sa rozhodla už nikdy sa nenahnevať. Bola som odhodlaná zbaviť sa tejto démonickej povahy, ktorá ma tak dlho trápila. Následne som sa dostala do viacerých situácií, ktoré by u mňa normálne vyvolali hnev. Dokázala som však prejsť skúškou. Cítila som tiež, že Majster mi pomohol odstrániť zo mňa látky súvisiace s hnevom.
Znova som sa vrátila do stavu pokoja a harmónie, ktorý je adekvátny pre praktizujúcich.
Brať ohľad na druhých
Zo začiatku prenasledovania som mala silnú pripútanosť k súťaživosti. Vždy keď som sa rozprávala s policajtami alebo manažérmi v práci, mala som tendenciu hádať sa s nimi. Pod obrovským tlakom z prenasledovania znásobeným nedostatočnou kultiváciou z mojej strany bolo pre mňa veľmi náročné ostať pokojnou.
Raz som sa zhovárala s policajtom o Falun Dafa a on odpovedal: „Ak je to dobré, môžete to praktizovať doma a nemusíte chodiť von rozdávať materiály.“
Varoval ma: „Inak vás zatknem.“
V mysli sa mi vynorila veta: „Ak si trúfaš zatknúť ma, ja si trúfam rozdávať materiály!“ Zadržala som sa však a nepovedala som to nahlas.
Keď som prišla domov, kládla som si otázku, prečo sa tak ľahko rozčúlim. Je pravdou, že praktizujúci Falun Dafa boli ukrivdení a hovorila som z pohľadu obete. Z hľadiska kultivácie sú však skutočnými obeťami tí, ktorí nás prenasledujú, keďže za svoje zlé skutky budú čeliť strašným dôsledkom. Ak sa budem vždy ochraňovať a sťažovať sa na nespravodlivosť voči sebe, ako sa stanem ohľaduplnou k ostatným ako pravá praktizujúca?
Minulého roku za mnou prišiel nový tajomník ČKS pre naše pracovisko. „Teraz sa budem dobre činiť – spravodlivo a nesebecky,“ povedala som si. Potom som mu vysvetlila, čo je Falun Dafa, pričom som sa s ním rozprávala, ako by bol členom rodiny.
Povedala som, že praktizujúci nasledujú princípy pravdivosti-súcitu-znášanlivosti, aby sa stali lepšími ľuďmi.
„Viete, ako sa hovorí: ‚Radšej rozvíriť vodu tisícich riek ako vyrušiť pokojnú myseľ taoistu.‘ To naznačuje, akým veľkým hriechom je prenasledovanie veriacich ľudí,“ povedala som.
Vysvetlila som tiež, že prenasledovanie Falun Dafa nemá žiadny právny základ a že, tak ako pri predchádzajúcich politických kampaniach, po ich skončení ČKS vždy potrestá kľúčových páchateľov, aby sa zbavila zodpovednosti a zmiernila hnev verejnosti.
„Naozaj sa to neoplatí [prenasledovať praktizujúcich],“ dodala som.
Náš rozhovor nebol dlhý. Bola som však pokojná a vysvetlila som všetky jeho otázky. On bol tiež slušný.
Začiatkom tohto roka sa mi tajomník znova ozval a povedal mi, že sa budú konať sedenia na „právnické školenie“ (vymývanie mozgov) a požiadal ma zúčastniť sa ich.
„V žiadnom prípade!“ rázne som odpovedala.
Povedal mi, že tým to nekončí a že neskôr sa mi znova ozve.
Potom som premýšľala o našom rozhovore. Uvedomila som si, že som znova ochraňovala seba, používajúc ľudské uvažovanie. Hovorila som len o tom, ako by som ja nemala ísť na tie sedenia, namiesto toho, aby som mu vysvetlila veci z jeho hľadiska.
Povzdychla som si, lebo som znova neprešla skúškou.
V máji ku mne domov prišiel tajomník strany s niekoľkými ďalšími nadriadenými. Znova som si pripomenula, že mám ostať pokojná a láskavá.
Keď zaklopali na dvere, otvorila som a pozvala som ich dnu.
„Viete, je to príkaz z hora – neviem ako sa s tým vysporiadať,“ povedal tajomník. Od iných sa dopočul, že som tvrdá žena, ktorá sa s nimi vždy háda o prenasledovaní.
„To je v poriadku,“ odpovedala som, „už dlhšie sme sa nevideli. Som rada, že sa môžeme dobre porozprávať.“
Povedal mi, že cieľom návštevy je, aby som vyplnila formulár účasti na sedeniach na vymývanie mozgov.
„Viem, že ste v ťažkej situácii,“ odpovedala som. „Ustúpme o krok a pozrime sa, aký účinok môže toto sedenie na vymývanie mozgu dosiahnuť.“
Vysvetlila som mu, ako mi Falun Dafa zlepšil zdravie a charakter. Povedala som im aj o škode, ktorú toto prenasledovanie prinieslo nevinným praktizujúcim a ich rodinám. Z vlastnej skúsenosti som im porozprávala o pocite radosti a pokoja, ktorý som vďaka praktizovaniu Falun Dafa získala, ako aj o obrovskej bolesti a strašnom zúfalstve, ktoré som zažívala, keď som bola predtým poslaná do centier na vymývanie mozgu a bola som donútená vzdať sa viery, ktorú si v srdci cením úplne nadovšetko.
Povedala som mu, že poslať ma na sedenia na vymývanie mozgu nepomôže ani mne ani jemu; naopak, môže sa stať, že bude navždy ľutovať. Pracovisko okrem toho musí zaplatiť veľa peňazí, keď niekoho pošle na celé sedenie.
„Nevedel som všetky tieto veci,“ povedal tajomník. „Ďakujem vám!“ Odišiel aj s ostatnými a nikdy sa nevrátili.
