(Minghui.org) Po takmer dvoch desaťročiach kultivácie som konečne objavil zdroj pripútanosti, ktorá ma mnohé roky trápila. Rád by som sa so svojou skúsenosťou podelil, aby mohla pomôcť aj ďalším praktizujúcim, ktorí sú tiež zaseknutí na tomto probléme.
Ako učeník Dafa som sa naučil byť láskavým, nápomocným a štedrým. Keď ma kritizujú, ubližujú mi alebo ma využívajú, nehľadám odplatu a naopak, snažím sa pohľadať svoje vlastné nedostatky. Samozrejme, takíto by sme ako praktizujúci Dafa mali byť. Avšak často mám problém odlíšiť láskavosť a nesebectvo od môjho strachu z pohnevania si iných alebo ich sklamania. Takisto som sa bál, že sa mňa budú dívať zhora alebo ma ponížia. Bol som pripútaný k tomu, čo si o mne iní mysleli. Bol som teda pripútaný k sebe a k svojej povesti.
Tento strach som pred sebou aj inými skrýval pod maskou láskavosti a pokoja, akoby sa ma nič nedotýkalo. Avšak čím viac ľudí ma využívalo, tým väčší hnev vo mne rástol a bolo ťažké sa ovládať.
Niekoľko rokov som sa vo svojom vlastnom podniku nechal využívať zamestnancami aj zákazníkmi do bodu, keď sa môj život stal komplikovaným a moja firma zanikla. Nedozeral som na povinnosti a prácu zamestnancov a neplnil som si svoje povinnosti ako šéf. Nič nebolo ťažšie ako niekoho vyhodiť, čo som vedel odkladať aj týždne, zatiaľ čo ma to vnútorne zožieralo.
Majster napísal:
„Aby si človek zachránil povesť, čo je v jeho mysli počas liečenia choroby? „Prosím, dovoľ mi mať túto chorobu, aby pacient mohol byť vyliečený.“ To nie je zo súcitu, keďže jeho pripútanosti k sláve a osobnému záujmu neboli vôbec opustené. Tento človek si nie je schopný vyvinúť ani kúsok tohto súcitu. Obáva sa straty svojej povesti.“ (Druhá lekcia, Čuan Falun)
Aj keď som sa pozrel dovnútra a našiel som rôzne zjavnejšie pripútanosti, moje názory mi bránili vidieť skutočnú podstatu problému. Kvôli nim som nevidel môj hlboko skrytý strach. Napríklad, nahovoril som si, že nechcem kontrolovať iných a že nemám záujem o moc. Nahovoril som si, že konfrontácie a dozor aj tak nezvýšia výkon zamestnancov. Pravdou ale je, že som sa iba bál, že ma nebudú mať radi alebo že sa na mňa nahnevajú. A tak som sa ku každému snažil správať ako ku kamarátovi. Avšak takýmto správaním som neuplatňoval princípy Dafa a ani som nenapravil odchýlené názory na ľudskej úrovni.
Oklamal som sa tým, že keďže všetci vedeli, že praktizujem Dafa, musel som preukazovať správanie učeníka Dafa. Ale pravdou je, že ak by som sa skutočne vzdal mojich pripútaností, naplnil by som svoju zodpovednosť a prezentoval by som Dafa svojím správaním aj tak.
Majster napísal:
„Tvárou v tvár bezdôvodnému ubližovaniu, tvárou v tvár prenasledovaniu Dafa a tvárou v tvár nespravodlivosti nám vnútenej, nemôžeme riešiť veci alebo kategoricky prijímať veci tým spôsobom, ako sa to robilo predtým v osobnej kultivácii, pretože učeníci Dafa sú teraz v období nápravy Fa. Ak problém nie je spôsobený našimi vlastnými pripútanosťami alebo chybami, potom je to určite tak, že zlo zasahuje alebo robí nedobré veci.“ („Náprava Fa a kultivácia“, Základy pre ďalší pokrok II)
Aj keď som sa zlepšil a napravil tieto problémy v práci, prenasledovali ma doma a ja som sa ocitol v dlhodobom konflikte s mojou manželkou, spolupraktizujúcou. Táto situácia bola ešte náročnejšia. Premárnili sme mnoho hodín a dní v iracionálnych hádkach, ktoré sme namiesto toho mohli využiť na objasňovanie pravdy a potvrdzovanie Fa. Snažil som sa pozorne si vypočuť moju manželku, pochopiť situáciu z jej perspektívy, byť láskavým, odpúšťajúcim a súcitným, zatiaľ čo som sa pozeral dovnútra.
Avšak všetky tieto snahy boli neúspešné. Veľmi ma to zmiatlo, keďže obvykle, keď som objavil svoje pripútanosti, moje prostredie sa okamžite zlepšilo, presne ako Majster opísal. Vedel som, že moje činy nie sú dokonalé, ale aspoň som sa snažil byť láskavým, štedrým a dobrým manželom a otcom.
V skutočnosti som sa bál, že sa na mňa moja manželka nahnevá a bude si myslieť, že som sebecký a krutý. Presne tieto obavy ma nútili hádať sa a obraňovať sa. Hlbšie sa skrývala ešte silnejšia pripútanosť k mojej povesti! Moje snahy pozrieť sa dovnútra nefungovali, pretože som si vytváral svoju vlastnú ilúziu toho, čo vidím.
Poplietol som si láskavosť a súcitnú ohľaduplnosť praktizujúceho s ľudským strachom z toho, že iní ľudia budú o mne zle zmýšľať. Bol som tiež zahanbený, že som bol taký pokorný, keď ma iní využívali, pretože ja som sa tak nevnímal. Až potom, čo som si uvedomil svoje nedostatky a pevne som odmietol spolupodieľať sa na akýchkoľvek ďalších diskusiách, sa situácia zmenila. Cítil som sa ako nová osoba, akoby niekto z mojich pliec sňal veľké závažie. Moja manželka sa takisto veľmi zmenila.
Uvedomil som si, že ustupovať nie je to isté ako nesebectvo a že pozeranie sa dovnútra neznamená, že nemáme zabrániť iným v ubližovaní nám. Láskavosť neznamená nechať iných, aby využívali nás a našu láskavosť na robenie zlých skutkov. Iba preto, že niekomu sa nepáči, čo robíme alebo sú zranené ich city, neznamená, že je to niečo, čo by sme nemali robiť. Samozrejme, nemali by sme ísť do extrémov. Mali sme si udržiavať spravodlivé myšlienky a súdiť naše skutky a slová podľa Fa!
Majster napísal:
„Ak niekto hovorí, že ste dobrý, nemusíte byť naozaj dobrý. Ak niekto hovorí, že ste zlý, nemusíte byť naozaj zlý. Je to preto, že meradlá, ktoré hodnotia dobré a zlé, sú pokrivené. Iba ten, kto je v súlade s touto povahou vesmíru, je dobrý človek.“ (Štvrtá lekcia, Čuan Falun)
Budem si pamäť tieto princípy v budúcnosti, aby som zaistil, že sa opäť nezaseknem na ďalšom probléme. Musím byť pripravený uplatniť spravodlivé myšlienky a nenechať sa zastaviť strachom a pasivitou.
Milí praktizujúci, poukážte prosím na čokoľvek nevhodné.
